Shut up Payne!!! [SK]

53

"Lacey..." niekto si kľakol vedľa mňa a objal ma okolo pliec... Ruth. Skoro okamžite sa k nej pridala aj Nicola, no neupokojili ma. Naďalej som vzlykala a snažila som si dať všetko dokopy. Akosi to však nešlo. Všetko bolo tak... zahmlené... 

"Lacey..." tento krát sa ozval druhý hlas. Oveľa hrozivejší hlas. Liamov hlas. 
"Nie, nie, nie, nie... nie..." začala som zbesilo mumlať, tvár som si skryla v dlaniach a začala som plakať. Bála som sa. Bála som sa, ako zareaguje, bude kričať? 
"Lacey upokoj sa.. no tak..." zamumlala Nicola a ja sa k nej viac pritisla. 
Museli sme tu vyzerať ako skupinka idiotov, no bolo mi to jedno. Bála som sa. 
"Ja toho kreténa zabijem... Čo jej to spravil? Dal jej niečo?" začal Liam rýchlo a rozzúrene vrčať a ja som na okamih stuhla. 
Je možné, že by hnev smerovaný na mňa prekryl hnev, smerovaný na Natea? 
Odvážila som sa k nemu zdvihnúť pohľad... Opatrne. Iba cez mihalnice. 
Vyzeral unavene a vystrašene, no v jeho očiach sa zračil aj hnev. 
Keď sa naše pohľady stretli, oči mu zmäkli a on sa pomaly priblížil. 
Z každej strany mi sedela jedna z jeho sestier a on si kľakol predo mňa. 
"Vystrašila si ma..." povedal jednoducho a hypnotizoval ma pohľadom. 
"Nechcela som," vydýchla som a on sa trpko zasmial. 
"Ublížil ti?" spýtal sa a svoje veľké dlane položil na moje kolená. 
"Môžme sa o tom porozprávať niekde inde. Chcem ísť preč. Prosím..." šepla som zúfalo a začala som sa nervózne vrtieť. Začínala mi byť zima... veľká zima. A cítila som sa nepohodlne. 
"Pôjdeme. Lne mi povedz, či ti niečo spravil. Máme ísť na hotel, alebo ťa vezmeme na pohotovosť," jeho hlas na okamih sprísnel. 
"Nie, nespravil mi nič... nestihol..." vydýchla som, keď som si uvedomila, čo všetko sa mohlo stať. 
Jemne som rukami odstrčila Ruth aj Nicolu. V podstate som im iba naznačila, aby ma pustili. S ťažkosťou som preniesla váhu dopredu a preklopila som sa na kolená.
Kľačala som tak tesne pred Liamom, tváre sme mali skoro na rovnakej úrovni. 
"Vezmi ma preč... prosím..." šepla som zúfalo a prosebne. Smutne nadvihol kútiky úst a roztiahol ruky. 
"Samozrejme, poď sme..." zamumlal, stiahol si ma na hruď, jednou rukou mi podobral nohy a bez akejkoľvek námahy so mnou vstal a prešiel k autu. Predpokladala som, že Nicola a Ruth idú po nás, no nebola som si istá. Chcelo sa mi spať... Chcela som byť v pokoji... Chcela som byť s Liamom.

Snažila som sa nechať oči otvorené a rozprávať sa s Liamom, kým sa dostaneme do hotela. 

"Znova si utiekla.." pokrútil nado mnou hlavou. No v jeho hlase bolo maličké pobavenie. Niečo v zmysle: Lacey, ty si nepoučiteľná...
"Prepáč, to čo som povedala, nemyslela som to vážne..." podvihla som k nemu hlavu, pozrel na mňa a vtisol mi bozk. Sedela som mu v lone a on ma držal ako malé bábätko, zatiaľ čo Ruth šoférovala a na mieste spolujazdca sedela Nicola. 
"Ja viem.." povzdychol a tentoraz prilepil svoje pery na moje čelo. 
"Ty to vieš?" podvihla som kútik svojich úst. 
"Ja viem, že ma ľúbiš Layce..." sebaisto sa uškrnul. Hravý Liam na scéne.
"Ja viem, že ty ma ľúbiš viac.." oplatila som mu úsmev, hoci som bola príliš unavená. 
"Oh, áno ľúbim..." ťažko si povzdychol. Čo to bol za povzdych?
Život so mnou nie je predsa až taký...ťažký! 
"Je ti zima?" spýtal sa ma, keď som sa striasla. Prikývla som, mala som pocit, že zamrznem. 
"Ruth, zapni kúrenie.." povedal dopredu svojej sestre a mňa obalil svojimu rukami ešte pevnejšie.
Liamovo objatie...to si neviete predstaviť. Jedna z najkrajších a najpohodlnejších vecí, aké som kedy zažila. Spôsob, akým bije jeho srdce vo vnútri jeho hrudníka, ako vonia jeho pokožka...
"Lepšie?" 
"Trochu.." zamumlala som.