True Love ✔️

Časť 10. - Je možné, že Mikael je tu

Išla som ulicou a zarazila som sa keď som videla Klausa na druhej strane. Nadýchla som sa a on bol v zápätí pri mne. Ja som sa zľakla a on ma chytil za ruku. Zatočil ma a pritiahol ma k sebe a pobozkal ma. Ja som si dala ruky okolo jeho krku a objala som ho.

,, Milujem ťa.''
Povedal mi a ja som sa usmiala a pobozkala ho.
Išli sme mestom a potom domov.

Konečne konečne doma. New Orleans. Toto mesto je naše. Prechádzali sme sa a sledovali sme ako sa všetci bavia.
Prišli sme domov a ja som padla do postele a cítila som pery na mojich nohách. Zasmiala som sa a posadila som sa.
On sa pousmial a pobozkal ma. Postavila som sa a šla som do kúpeľne vyzliekla som sa a vošla som do sprchového kúta.
Po chvíli vošiel do vnútra Klaus. Ja som sa vyrovnala a nadýchla som sa.

,, Prosím..''
Povedal mi a ja som ho objala. Necítila som ho dlho. On ma pobozkal do vlasov. Otočila som sa mu chrbtom a nechala som si na vlasy tiecť vodu. On zobral špongiu a začal mi ňou prechádzať po tele. Ja som sa usmiala a otočila som sa k nemu.

Keď sme vyšli von ja som si ľahla. Klaus ma objal a ja som zachvíľu zaspala.

Zobudila som sa na hluk. Klausa to nezobudilo a ja som ho nechcela budiť. Vstala som a išla som sa pozrieť. Uvidela som na nádvorí Mikaela

,, Bože môj Mikael!''

,, Zdravím ťa.''

,,Čo tu robíš!?''

,,Som tu len na jednu vec.''
Pousmial sa a vytiahol dýku v zápätí bol pri mne a bodol mi ju do brucha. Ja som padla na kolená a plakala som.

,,Moja úloha je splnená.''
Povedal a v zápätí bol preč. Neviem či nikto nikde nebol alebo čo, ale nepočuli ma. Kričala som, ale nič. Krvácala som a to dieťa som už nepočula. On..on vedel ako má zlomiť. Vedel to on a vedel to aj môj Otec. Neverila som že sa mi toto stalo.

,, Lisa!  Lisa!!''
Počula som Klausa.
Nadýchla som sa a bola som v posteli chytila som sa za brucho a započúvala som sa. Počula som jej srdce. Vydýchla som úľavou a Klaus sa na mňa pozeral.

,,Videla som Mikaela...on ...on ... bodol ma.. bodol ma... do brucha. A to....dieťa tam.. nebolo...zabil...zabil ju...nikto ste ma nepočuli.''
On ma rýchlo objal a ja som zaborila hlavu do jeho krku.

,, Všetko je v poriadku.''
Prikývol a ja som ho pobozkala na líce a znova som ho objala. Bola som vážne vystrašená. Sedela som na posteli a nohy som mala pri hrudi. Nespala som už celú noc. Nik sa o mňa bál. Nespal ani on. Ja som sa na neho pozrela a spal. Usmiala som sa a chytila som ho za ruku. Nech sa vyspí chudáčik. Dával na mňa vždy pozor. Nespal. A po tejto noci určite znova spať nebude. Tak nech sa vyspí.

Ráno som šla dole a iba som sa napila vody. Mala som takú hroznú chuť na kávu. Ale všetko by to šlo von.
Neznášala som to. Sedela som za stolom a rozmýšľala som o tom sne. Bolo to také reálne. Ako keby tu vážne bol. Bála som sa ho. S Klausom sme mali isté detstvo. Aj jeden aj druhý nás mlátili.
Prišiel Klaus a keď ma uvidel vydýchol. Postavila som sa a vydýchla som prišla som k nemu a objala ho.

,, Vôbec neviem prečo si mala taký sen. Ale Je možné, že Mikael je tu.''
Ja som sa nadýchla a on ma pobozkal.

,,Bojím sa ho.''
Pritiahol som k sebe viac a ja som začala plakať. Kľakla som si s ním v objatí na zem a plakala som. Vážne som sa ho bála. Ani neviete ako. A môjho otca tiež. Mali byť už dávno mŕtvy. A ak sa objavia je to koniec. Pre mňa. Som síce 1000 ročný upír, ale môjho a jeho otca som sa bála viac ako kohokoľvek iného.
Odtiahla som sa od neho a on mi utrel slzy a pobozkal. Oprela som sa o linku a on sa oprel tiež. Preplietol si so mnou prsty a ja som sa na neho pozrela. Milovala som ho. Ako nikoho iného. On bol jediný. A všetci to vedeli.

,, Milujem ťa.''
Povedala som mu a on ma pobozkal na chrbát ruky.

,,Ja teba.''

......Rok 1020......
Sedeli sme v kuchyni a ja som plakala. Môj otec ma znova zbil. Klaus mi na to prikladal obklady. Po chvíli som tam nič nemala. Toto upírstvo bolo úžasné. Bolelo ma to ale iba trochu. Mali sme prepletené prsty a on ma pobozkal na chrbát ruky. Milovala som to tak moc. Vždy sa o mňa vedel postarať. A ja som sa vedela postarať vždy o neho...