True Love ✔️

Časť 46. -Klaus..

O 15 rokov neskôr

,,Hope!''
Skríkla som na ňu a čakala som kým príde ku mne. Boli sme v Londýne. Mali sme tam úžasný dom.
Moje emócie boli znova späť. A Hopeine tiež.

Pred dvoma rokmi
Boli sme pri čarodejkách a Hope držala jednu za vlasy a ja som sa usmiala..

,, Rýchla bezbolestná smrť? Alebo Pomalá a bolestivá? Čo myslíš Hope?''
Spýtala som sa a drepla som si k tej čarodejke. Ona ma chytila za zápästie a začala niečo hovoriť. Ja som zavrela oči a Po chvíli sok ich otvorila. Hope spravila to isté. Moje emócie boli znova späť. Ja som sa rýchlo pozrela okolo a začala som zrýchlene dýchať.

,,Mami..mami kľud..''
Povedala mi Hope, ale ja som ju nevnímala. Dala som si ruku na hruď a moje kolená sa podlomili. Padla som na zem a začala som plakať. Všetko čo som spravila. Toľko nevinných ľudí som premenila a zabila.
No a posledný sa mi na myseľ vybavil Klaus.
Začala som plakať ešte viac a Hope ma rýchlo objala. Objala som ju tiež a pritisla som ju k sebe. Zaborila som hlavu do jej krku a plakala som. Hope som nedovolila zabiť nikoho.

,,Hope...''
Pošepkala som jej a ona mi utrela slzy. Postavila som sa a Hope sa Postavila za mnou. Chytila som ju za ruku a ona si so mnou preplietla prsty. Pobozkala som ju na čelo a šli sme do nášho domu.

Lisa súčasnosť
Bola som v kuchyni a Hope ku mne prišla a obliekala si tričko. Ja som prižmúrila oči a usmiala som sa.

,, Vyrušila som ťa?''
Spýtala som sa jej a ona polkla. Ja som sa započúvala tak aby si to Hope nevšimla.

,,Hope chcela som aby si došla do obchodu mne je dosť blbo.''
Znova môj trest dva roky som nemala krv. Odkedy sa mi zapli emócie.

,,Dobre.. jasné...''
Povedala mi a ja som sa pousmiala. Počula som hore kroky.

,, Zlatíčko...mne nevadí ak tam niekoho máš.''
Povedala som a ona sa iba usmiala a objala ma. Bola dospelá. Nemohla som jej rozkazovať.

....Klaus.....
Ubehlo pätnásť rokov a ona sa nezvracala. Každý jeden deň som na ňu čakal, ale ona nechodila. Camille sa ľudskej krvi nenapila. Bolo mi to hrozne ľúto. Nechcel som aby bola upír, ale nechcel som aby umrela. Bolo to, ale len na nej ako sa rozhodla.

,,Klaus!!''
Skríkol na mňa Marcel od dverí.

,, Marcel nemám náladu na hostí..''
Povedal som a on prišiel ku mne. Ukázal mi video Lisy a Hope. Tancovali na bare.

,, Takže sú v Londýne.''
Bola tam označená poloha. Postavil som sa a on mi povedal adresu. Ja som ho objal a hneď som si šiel zabaliť len pár vecí a šiel som smer Londýn..

...Lisa...
Niekto zazvonil a ja som sa pozrela smerom do predsiene.

,, Niekoho čakáš??''
Spýtala som sa jej a ona pokrútila hlavou

,,Nie..''
Šla som k dverám a otvorila som. V momente som zamrzla a nevedela som zo seba vydať ani hlásku. Bol to on Bol to Klaus. Bol to veľký šok ho vidieť takto po pätnástich rokoch. Ja som sa na neho už nehnevala. Vážne nie. V hlave sa mi to už uležalo. Viem, že som povedala, že mu to neodpustím, ale vážne som mu odpustila.

,,Klaus..''

,,Oci??''
Povedala Hope a ja som odstúpila. Ona bežala za ním a rýchlo ho objala. Usmiala som sa a sledovala som ju ako je šťastná. Chýbal jej. Ja som to vedela, ale rozhodla sa stáť pri mne. Sama by som to nezvládla.

,, Môžeš ísť dnu.''
Povedala som mu a on vkročil cez prah dverí.
Usmial sa a Hope si zatlieskala pre seba.

,,Mamiii...nekaz peknú chvíľku.''
Povedala mi Hope a ja som začínala mať slzy v očiach. Pokrútila som hlavou a polkla som.

,,Ja.. prepáčte..''
Povedala som a otočila som sa a šla som rýchlo do svojej izby. Znova sa to na mňa všetko zvalilo. Keď som ho videla. Všetko čo som mu povedala...
Otvorili sa dvere do mojej izby a ja som sa pozrela a rýchlo si utierala oči. Postavila som sa a šla som za Klausom. On zavrel dvere a ja som ho rýchlo objala okolo krku. On vydýchol a objal ma okolo pása a rýchlo ma k sebe pritiahol. Ja som zaborila hlavu do jeho krku a plakala som.

,,Klaus prepáč, prepáč, prepáč, prepáč..ja som..''

,,Lisa pšššt. Ty za nič nemôžeš. Všetko je to moja vina. Ja sa ti ospravedlňujem.''
Pobozkal ma na čelo a ja som sa usmiala. Pohladil ma po tvári a utrel mi slzy..

,, Camille sa nenapila.''
Povedal mi a ja som sa chytila za ústa. Začala som zrýchlene dýchať a on ma pohladil po paži.

,,Neboj sa. Ona sa rozhodla. Tak moc si mi chýbala čakal som na teba každý jeden deň.''
Povedal mi a ja som ho rýchlo pobozkala na pery. On sa trošku odtiahol a usmial sa. Pobozkal ma teraz on a ja som mu bozky oplácala..