True Love ✔️

Časť 18. -To myslíš vážne?!

Ráno som sa zobudila a pretiahla som sa. Klaus ešte spal a ja som sa usmiala. Postavila som sa a dala som si na seba veci čo som mala včera na sebe aby som ho naštvala. Chcela som ho vyprovokovať. A celkom ma to aj bavilo robiť.Potichu som zavrela dvere a
Šla som dole a objednala som pre Hope bohovské raňajky. Samé sladké veci. Donuty to bolo moje.
Šla som so izby Hope.
Ona sedela na posteli a kreslila si.

,,Dobre ráno princezná moja.''
Povedala som jej a ona sa na mňa pozrela a usmiala sa. Bežala ku mne a objala ma okolo pása. Zdvihla som ju a niesla ju dole.

,,To je len pre teba princezná moja.''
Povedala som a postavila som ju na zem.

,,Mami?''

,,Áno zlatíčko?"
Sadla som si za stôl a ona tiež.

,,Prečo som princezná?''

,,Lebo tvoj ocko je kráľ.''
Povedala som a usmiala som sa.

,,Tak potom ty si kráľovná.''
Povedala mi a ja som sa usmiala a pokrútila hlavou.

,,Tvoj ocko mi tak hovorí, ale to nie je pravda.''
Žmurkla som na ňu a ona dala hlavu trochu nabok.

,,Ako to?''
Spýtala sa ma a ja som sa usmiala.

,,Lebo nie som za tvojho ocka vydatá. Až keby sme mali svadbu by som bola kráľovná.''
Povedala som jej a usmiala som sa. Dala som si čokoládový donut.

,,A prečo sa za neho nemôžeš vydať?''
Spýtala sa ma a ja som sa usmiala.

,,Tvoj ocko ma musí požiadať o ruku. Aj keď sme spolu 11. storočí. Nikdy sme sa o tomto nerozprávali.''
Povedala som jej a usmiala som sa.

,,A prečo ho nemôžeš požiadať ty?''
Spýtala sa ma Hope.

,, Zlatíčko tak sa to nerobí. Môže to spraviť aj žena, ale vždy to robí muž. On kľakne na koleno a požiada ženu o ruku.''
Povedala som jej a ona sa usmiala.

,,Aj mňa niekto požiada?''
Spýtala sa ma. Ja som sa usmiala a prikývla som.

,,Raz áno, ale na to máš ešte čas.''
Povedala som jej a usmiala som sa. Dala som si kávu čo som mala na stole.
Do jedálne vošiel Klaus a ja som sa usmiala.

,, Dobré ráno princezná.''
Povedal Hope a pobozkal ju do vlasov. Usmiala som sa a zahryzla som sa do toho donutu. Polkla som a chytila som sa za hlavu.
Klaus prišiel ku mne a ja som sa na neho pozrela a usmiala som sa.
Sadol si vedľa mňa a chytil ma za ruku.

,,Si v poriadku?''
Spýtal sa ma a ja som k nemu otočila hlavu a polkla som a iba som prikývla.

,,Budeš dnes s Hope musím ísť niečo vybaviť do mesta?''
Spýtal sa ma Klaus.

,,Áno. Len.. potrebujem nejakú krv je mi zle musím sa ísť najesť nemala som ju už týždeň kvôli Hope.''
Pošepkala som mu a on prikývol a kývol na dvere.
Usmiala som sa a postavila som sa.

,,Hope zlatíčko za chvíľu som späť.''
Povedala som jej a ona kývla hlavou. Bola som v zápätí preč a v meste. Zašla som do tmavej uličky a tam bol nejaký pár. Pousmiala som sa a šla som za tým mužom. Chytila som ho pod krkom a tú ženu som chytila za pažu. Zadívala som sa jej do očí a ona sa bránila.

,,Tvoj priateľ nikdy neexistoval. Nikdy si ho nevidela a nespoznala. Nikdy si ho nemilovala. Teraz sa otočíš a pôjdeš domov.''
Povedala som jej a ona kývla hlavou a šla preč.

,, Nebudeš kričať nebude to bolieť.''
Povedala som mu on kývol hlavou a ja som sa pousmiala. Moje oči mali v zápätí krvavú farbu a zahryzla som sa mu do krku. Bolo to také príjemné konečne krv. Preferovala som niečo teplejšie než studenú krv zo sáčku.
Keď už v sebe nemal ani kvapku krvi pustila som ho a hodila som ho do kontajnera.
Utrela som si peru a usmiala som sa.
V zápätí som bola preč a bola som doma. Usmiala som sa a šla som do jedálne. Tam bol už len Klaus.

,, Najedená?''
Spýtal sa ma a ja som sa pousmiala.

,,Bože áno konečne. Už mi bolo zle.''
Povedala som mu a on sa usmial. Prišiel ku mne a pobozkal ma na pery.

,, Ó áno na toto som čakal celé ráno.''
Povedal mi a ja som sa usmiala.

,,Čo musíš vybaviť?''
Spýtala som sa ho a on sa pousmial.

,,To ti nemôžem povedať.''

,,Áno ale Rebekah to vie.''
Povedala som mu a on sa zasmial. Pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma ešte raz.

,,Ak ti niečo povie osobne ju zabijem.''
Povedal mi a ja som prevrátila očami. On sa pousmial a pobozkal ma ešte raz.

Celý deň som bola s Hope a bolo to úžasné. Len ja a ona. Bolo niečo okolo desiatej večer a ja som ju ukladala k spánku.

,,Zaspievaš mi?''
Spýtala sa ma a ja som sa usmiala. Začala som jej spievať to čo včera.
Keď spala usmiala som sa a nechala som jej svietiť nočnú lampu.
Vyšla som von a Klaus sedel na nádvorí. A neverím prečo tam boli všetci. Pozrel sa na mňa a usmial sa.
Prišla som k nemu a on sa postavil.

,,Deje sa niečo prečo sú tu všetci?''
Pošepkala som mu a on sa pousmial. Kľakol si na koleno a vytiahol krabičku. Ja som sa nadýchla a on sa usmial.

,,Lisa ty si môj život. Neviem si predstaviť ani jeden deň bez teba. Nikdy ťa už nechcem opustiť a teraz keď máme dcérku..
Milujem ťa z celého môjho srdca..preto sa ťa pýtam Vezmeš si ma?''
Otvoril tú krabičku a v nej bol diamantový zásnubný prsteň.

,,To..to myslíš vážne?! Samozrejme že áno!''
Začala som plakať a on mi nasadil ten prsteň a postavil sa. Rýchlo som ho pobozkala a on si mám k sebe pritiahol. Usmiala som sa a pobozkala som ho ešte raz..