True Love ✔️

Časť 52. -Klaus Hope o tom musí vedieť

Ráno som sa zobudila a Klaus sa na mňa pozeral. Usmiala som sa vdýchla som. On ma na seba posadil a ja som sa usmiala. Začala som mu rozopínať opasok a pretiahla som mu tričko cez hlavu. Musela som tú jeho smrť vypustiť z hlavy. Nadvihol ma a ja som mu dala dole spodné prádlo. Posadil ma znova na seba a ja som sa na ňom začala pohybovať. On ma k sebe pritisol a ja som sa usmiala.

....Hope....
Ráno som sa zobudila vedľa Carkeho a pobozkala som ho. Postavila som sa pretiahla som sa a trochu som sa iba upravila. Šla som pred izby mojich rodičov a chcela som im zaklopať, ale počula som tam zvuky. Tak som sa započúvala a počula som mamu vzdychať. Usmiala som sa a sadla som si vedľa dverí a oprela som sa o stenu.

,,Tak hlavne, že my dvaja nemáme meškať.''
Povedala som Clarkovi a Zasmiala som sa.
Čakali sme tam asi hodinu a rozprávali sme sa. Vážne som Clarkeho milovala. Pobozkal ma na pery a otvorili sa dvere. Keď ma mama uvidela zarazila sa a ja som sa usmiala a pokrútila hlavou. Postavila som sa a Clarke tiež

,,Ideme chcem byť už doma.''
Povedala som a ona prikývla. Chytila ocka za ruku a šli spolu preč a ja s Clarkom hneď za nimi..

...Lisa...
,, Bežte do auta a ja zaplatím.''
Povedala som a oni dvaja prikývli.

,,Klaus Hope o tom musí vedieť.''
Hovorila som Klausovi a on zatiaľ ovplyvnil recepčnú.

,,Ja viem.''
Povedal mi a objal ma. Ja som začala plakať a on ma k sebe pritisol.

,,Ja nemôžem... nemôžem...''
Povedala som mu a on ma pobozkal do vlasov.
Utrel mi slzy a šli sme do auta. Nasadla som a pozrela som sa na nich dvoch.

,, Môžeme?''
Spýtala som sa ich.

,,Mami čo ti je??''
Spýtala sa ma Hope a ja som polkla a vystúpila som. Oprela som sa o dvere auta a Hope vystúpila tiež.

,,Tvoj Otec ma v sebe prázdnotu. Určite počuješ hlasy. Keď si s ním..a..keď.. prídeme...do...New Orleans... musím... musím...''
Zavrela som oči a hneď som šla k zemi.

...Klaus...
Chytil som Lisu a Hope si k nej kľakla.

,,Je to pre ňu šok.''
Povedal som jej a Hope sa na mňa pozrela.

,,Čo musí??''
Spýtala sa ma a ja som polkol.

,, Tá prázdnota ma pomaly pohlcuje...a Chcem aby ma zabila Lisa.''
Povedala som jej a ona sa rýchlo postavila ak a ja som Lisu zobral do náručia.

,, Prepáč Hope, ale dnes sa to stane. Prídeme do New Orleans a chcem aby to spravila Lisa nikto iný.''
Povedal som jej a ona začala plakať. Ja som vydýchol a ona sa chytila za ústa. Vydýchala sa a ja som Lisu posadil do auta.

,,Je mi to ľúto, ale nezniesol by som keby to máte v sebe ty alebo aj Lisa.''
Povedal som jej a ona prikývla a pobozkala ma na líce.

Šiel som si sadnúť a naštartoval som. Lisa sa nadýchla a chytila sa za hlavu.

,,Láska si v poriadku?''
Spýtal som sa a ona prikývla. Pohladil som ju po stehne.ona si so mnou preplietla prsty a pobozkala ma na ruku. Začala mi do nej plakať a ja som sa na ňu pozrel, zlhboka sa nadýchla a vydýchla.

Po asi dvoch hodinách sme boli konečne v New Orleans. Vystúpili sme a Lisa sa pretiahla a vydýchla. Ja som ju objal a ona zaborila hlavu do mojej hrudi. Pusinkoval som ju vo vlasoch a ona sa odtiahla a pobozkala ma na pery.

Bol už večer a všetci sme boli na nádvorí. Vydýchol som a postavil som sa.

,,Dnes večer vás opustím. Rozhodol som sa tak aby som vám nespravil niečo zlé.''
Všetci sa postavili tiež a ja som Lisu a Hope chytil za ruku.

,,Chcem vám poďakovať za to všetko čo ste pre mňa urobili. Za vašu lásku, podporu vernosť, za všetko čo sme spolu prežili. Ste moje všetko. Rodina je sila. A to že vás dnes opúšťam
Toto nie je koniec Mikaelsonových. Vždy a navždy.''

,, Vždy a navždy.''
Povedali ostatný a ja som sa usmial.

,, Potrebujem minútku.''
Pustil som Lisu a šiel som s Hope pri bránu.

,,Hope. Si moje všetko. Nikdy som nemyslel že budem niekoho tak milovať ako teba.''

,,Tati aj ja ťa milujem..a sľubujem ti že buďme v poriadku. Vrátim sa opäť do školy..a budem robiť česť tvojmu menu.''
Povedala mi a ja som ju objal.

,,Viem že budeš.''
Povedal som jej a ona sa odtiahla.

,,Chcem ísť s tebou.''
Povedala mi a ja som pokrútil hlavou.

,, Nemyslím, že by si mala.."
Povedal som jej a ona prikývla a objala ma ešte raz. Usmial som sa a pohladil som ju po tvári.
Sile som opäť za Lisou a ona ma rýchlo objala a objali ma všetci.
Chytil som Lisu za ruku a sile som s ku na námestie.
Postavil som sa oproti nej a usmial som sa.

...Lisa...
Mala som slzy v očiach s Klaus sa usmial a nadýchol sa.

,,Lisa milujem ťa. Tak moc. A chcem sa ti ospravedlniť za všetko čo som ti spravil. Nezaslúžil som si tvoju lásku.''
Povedal mi a ja som sa nadýchla a bola som ticho

,,A to že spolu u nebudeme na veľmi veľmi dlhú dobu...Lisa ty to zvládneš áno zvládneš to. Milujem ťa áno..''
Povedal mi a ja som začínala mať pocit že sa zrútim.

,,Za nič sa nemusíš ospravedlňovať.. Obetuješ sa kvôli mne a Hope..Ja to ale nezvládnem... nedokážem žiť bez teba s takýmto pocitom. Vždy som ma pocit že sa mi vrátiš, ale teraz..
Ospravedlňujem sa ti za to čo som spravila ja.. Milujem ťa..''
Slzy mi tiekli po tvári a ja som si ich rýchlo utierala.

,,A Nikdy neprestanem. Vždy sme sa k sebe vrátili. Vždy sme si boli po boku, až na posledných pár rokov.. Prepáč že som nedodržala to pravidlo o emóciách..ale bol to na mňa už hrozne veľký nátlak..''
Klaus sa len trošku pousmial a pohladil ma po vlasoch a dal si ruku na moje rameno. Nadýchol sa a pozrel sa mi do očí.

,, Milujem ťa.''
Povedala som.

,,Tak moc ako Nikdy nikto nikoho nemiloval. Moje emócie k tebe sú tak neskutočne silné.."
Povedala som mu a utierala som si slzy. Klaus sa usmial a zlomil kolík čo mal v ruke.jednu časť mi dal a druhú mi schoval do kabátu. Ja som sa usmiala a priložila mu ten kolík k srdcu. Polkla som a Klaus sa na mňa pozrel.

,,Je mi to tak ľúto.. milujem ťa..''
Povedala som a Klaus sa usmial a prikývol. Ja som bola chvíľu ticho.. Pobozkala som ho a vrazila mu ten kolík do srdca. Odtiahla som sa a Klaus sa usmial a začal blednúť. Ja som plakala a ešte som ho stihla objať. Už sa mi len rozpadol v náručí. Hneď ako sa toto stalo. Moje emócie boli znova preč..