Časť 25. -Neexistujú žiadne monštrá ako ja

74 8 2
                                    

Prešli dva mesiace a ja som stále na úteku. Chodila som vážne všade a nikde som sa nezdržala viac než jednu noc. Musela som stále utekať. Začal mi zvoniť telefón a bol to Klaus. Zrušila som ho a šla som ďalej.
Takto to chodilo už mesiac nechcela som ho počuť. Bolo by to ešte horšie. Zaujíma ma ako sa má Hope. Bojím sa o ňu. Nikdy som nebola preč. Neviem ako to zvláda.
Zastavila som sa v moteli za mestom. Šla som do neho a ovplyvnila som recepčnú. Dala mi kľúče od izby a šla som rýchlo do izby ktorú mi dala. Hodila som veci na posteľ a Vydýchla som a začala som plakať. Oprela som sa o posteľ a Dala som si ruky do vlasov . Tak moc mi chýbali. Klausa som nevidela dva roky a už som zasa preč.
Zavrela som oči a po chvíli som ich zasa otvorila.

 Zavrela som oči a po chvíli som ich zasa otvorila

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Všetko bolo preč. Nič som necítila. Prevrátila som očami a utrela som si slzy. Šla som do sprchy a nechala som si tiecť vodu na vlasy.
Konečne som nič necítila. Žiadnu bolesť. Žiadny smútok. Žiadnu zodpovednosť. Dokonca ani Žiadnu lásku. A takto to bol dobre. Pokiaľ budem preč nechcem cítiť nič.
Nebudem trpieť keď môžem spraviť toto.

...Klaus...
Prešli dva mesiace a ona tu stále nebola. Snažil som sa jej dovolať, ale vždy ma zrušila alebo mi nezdvihla. Aspoň som vedel, že je nažive. Viac som nepotreboval.
Šiel som dole a tam bola Hope a Freya. Freya mala ruky na Hopeinej hlave a niečo hovorila.

,,Freya?''
Ona sa na mňa pozrela a polkla.

,,Freya?!''
Prišiel som za ňou a Hope odpadla. Chytila ju do náručia a ja som sa pozrel na Freyu.

,,Čo si to spravila?!''
Skríkol som a prišiel som k nej zobral som Hope a Freya rýchlo šla preč. Hope nebilo srdce.

,,Nie nie nie nie...Hope...''
Mal som ju v náručí a čakal som kým sa preberie. Odniesol som ju na nádvorie a položil na gauč.
Nalial som jej krv do pohára a Prišiel som za ňou.
Zrazu celá obloha zčervenala a Hope otvorila oči.

 Zrazu celá obloha zčervenala a Hope otvorila oči

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Dala som jej tú krv a ona sa napila. Zavrela oči a potom ich otvorila.

,,Ventus.''
Povedala a mňa odhodilo.
Ona sa začala premieňať na vlka a ja som spravil krok dozadu.
Bola to zasa ona. Zavrela oči a po chvíli ich otvorila.

,,Nikdy sme nechceli aby si bola monštrum ako ja Lisa.''
Povedal som jej a ona sa pousmiala..

,, Neexistujú žiadne monštrá ako ja.''
Povedala mi a ja som polkol.

,,Tvoja ľudskosť.''
Povedal som a ona pokrčila ramenami. Obišla ma a šla preč.
Zobral som telefón a písal som Lise.

....Lisa...
Bol už večer a ja som zapla telefón. Prišla mi sms od Klausa.

"Hope je kompletný Tribrid a jej ľudskosť je preč. Neviem čo mám robiť"
Tak to sme dve. Pomyslela som si a Zasmiala som sa. Dala som ten mobil na nočný stolík a zavrela som oči. Bolo mi to jedno. Hope tribrid alebo nie.

Zobudila som sa, ale bola som niekde úplne inde kde som bola večer. Objavila sa predomnou matka a otec. Podvihla som obočie a moja matka sa usmiala.

,, Zlatíčko nemáš na výber.''
Povedala mi a ja som pokrčila ramenami.

,,Hm..asi mi je to jedno. Rob čo musíš ty psychopatka.''
Povedala som jej a ona zovrela ruku a zložila ma na kolená.
Začala niečo rozprávať a ja som nevedela dýchať. Začala som kašľať a cítila som ako sa mi zastavuje srdce. Začala som blednúť a žily sa začalo objavovať na mojom tele. Pamätám si že som odpadla už má len pohltilo Biele svetlo..

True Love ✔️Where stories live. Discover now