True Love ✔️

Časť 50. -Prázdnota?

Ďalší deň a my sme sa chystali do New Orleans. Hope šla ešte pre Carkeho a ja som na ňu s Klausom čakala. Mala som opretú hlavu o jeho rameno a on mal ruky okolo mojich ramien. Prišla Hope a aj Clarke. Usmiala som sa a postavila som sa.

,,Clarke.''
Povedala som a objala som ho.

,, Lisa chýbali ste mi.''
Povedal mi a ja som sa usmiala.

,,Máte všetko čo potrebujete?''
Spýtala som sa a oni dvaja prikývli. Usmiala som sa a Klaus mi pomohol zobrať moje tristo-kilové kufre. Usmiala som sa a on ich začal nakladať do auta.
Keď som mala posledný kufor v aute nasadla som a usmiala som sa.

,, Dáme párty?''
Spýtala som sa ich a oni sa Zasmiali a Hope prikývla. Sadol si aj Klaus a naštartoval. Ja som zapla hudbu a dala som volume oveľa viac. Klaus pokrútil hlavou a ja som mu dala ruku na stehno.

,,Nebuď naštvaný. Uvoľni sa trochu.''
Povedala som mu a šla som tou rukou vyššie. On sa vyrovnal a ja som sa pousmiala.

,,Dobre. Počkaj doma.''
Povedal mi a ja som sa zasmiala a capla ho po tom stehne.

,, Sú tu deti.''
Povedala som a Hope si odkašľala.

,, Prosím. Aké som ti ja dieťa?''
Povedala mi a ja som sa zasmiala.

,,Tak si dieťa. Dajme tomu. Stále si v porovnaní so mnou a tvojím ockom nič.''
Povedala som jej a ona si odfrkla a zasmiala sa. Ja som sa usmiala a oprela sa o okno.

Bola už noc a Klaus zastavil na pumpe. Ja som vystúpila a pretiahla som sa.

,,Kto má chuť na niečo krvavé?''
Spýtala som sa a Hope naklonila hlavu do boku.

,, Prepáč Clarke.''
Povedala som, on si iba usmial a v zápätí som bola pri mužovi ktorý bol vedľa nás. Zlomia som mu väz. Dotiahla som ho k nám a  zahryzla som sa mu do zápästia Hope do krku a Klaus do druhého zápästia. Keď bol bez krvi hodila som ho na zem a usmiala som sa.

,,Clarke čo ti ,,kúpim''??''
Povedala som mu a on iba pokrútil hlavou.

,,Nechcem nič vďaka Lisa.''

,, Prestaň pôjdeme ešte dosť dlho. Bež si niečo vybrať.''
Povedala som mu a on sa usmial a pokrútil hlavou. Vydýchla som a Hope šla za Clarkom. Usmiala som sa a šla som s Klausom na wc. On sa usmial a chytil ma za boky.

,,Doma nebudeme mať kľud že?''
Spýtala som sa ho a on si ku mne kľakol a dal mi dole nohavice. Usmiala som sa a zašla som mu do vlasov.

Po chvíli som si natiahla nohavice a Klaus urobil to isté. Šla som na wc a Klaus zatiaľ šiel preč. Pokrútila som hlavou a usmiala som sa.

Keď som vyšla oni čakali v aute.

,,Do eú večer poprosím vás kávu.''
Povedala som predavačke a ona kývla hlavou.
Ona ma chytila za rameno a jej oči boli biele.

,, Prázdnota sa blíži.''
Povedala a ja som sa zamračila.

,, Prázdnota?''
Ona zavrela oči a znova mala oči svoje. Polkla som a ona mi podala tú kávu. Psychopatka. Šla som do auta a nasadla som. Klaus znova naštartoval a šiel.

Celú cestu mi vŕtala hlavou tá predavačka. Čo do pekla myslela tou prázdnotou. Čo to bolo? Bola ako keby posadnutá. Dúfam že sa ma to nijako netýka. Pre boha dúfam že sa to nijako netýka mojej rodiny. Ale ak by sa nás to netýkalo nepovedala by mi to. Nechcela som to zatiaľ nikomu inému hovoriť. Nechala som si to pre seba. Určite keď prídeme do New Orleans bude tam niečo čo tam byť nemá. Cítim to. Nebude to nič dobré a všetko sa to zvrtne. Ako vždy. Ale ako vždy to vieme všetko vyriešiť..