Cold.

3

Prebudil som sa po troch hodinách spánku na zvonenie telefónu. Nahlas som zahrešil a prevalil sa v perinách na pravý bok. Oči ma štípali zo silného svetla vnikajúceho do izby cez vysoké okná a telo som mal celé rozboľavené. Posledných dvoch chlapov som musel odniesť do ich domu na chrbte, pretože cestou v aute zaspali. Jeden z nich, Steve, myslím, býval na piatom poschodí v budove s nefunkčným výťahom. Spoločne s jeho priateľkou – ktorá bola polovica z neho – sme ho vynášali na úplný vrch budovy až do jeho postele.

Prešiel som si prstami po očiach a zaťahal sa trochu za vlasy. Naslepo som sa naťahoval po zvoniacom telefóne a prisahal, že človeka, ktorý ma zobudil zabijem.

„Čo?!" zahučal som nepríjemne. Volajúci na moje vybehnutie reagoval pobaveným smiechom.

„Ťažká noc, Styles?"

„Neprovokuj ma," varoval som Boba a prevalil sa na chrbát. Hlavu som vložil do mäkkého vankúša a stiahol si prikrývku ku svojmu pásu, aby som sa mohol vyhrabať z postele. „Čo chceš?" o čosi príjemnejšie som sa ozval a natiahol sa na posteli. Nechcelo sa mi vstávať.

Očami som sa zameral na obrovský prázdny rám zavesený na stene oproti posteli. Plánoval som ho vyplniť jednou z mojich fotografií, ale žiadna nebola taká dôležitá, aby som bol ochotný dívať sa na ňu vždy, keď budem ležať v posteli.

S tichým stonom som vstal a natiahol chrbát, v ktorom mi niekoľko kostí nahlas zapukalo. Pomrvil som ramenami a pokúšal sa držať oči otvorené, ale akoby na mojich mihalniciach viseli ťažké závažia. Oči sa mi neustále zatvárali.

„Dúfam, že si so žiadnou neužívaš, keď s tebou volám, Harry,"povedal trochu vystrašene a zároveň pobavene reagujúc na môj ston. Vypľul som na neho nadávku a pokračoval v ceste do kuchyni.

„Tak mi potom povedz dobrý dôvod preto, prečo nie si tu?" jeho trpezlivý a pobavený hlas vystriedal nahnevaný a ja som tušil, že to nebude len kvôli môjmu nepríjemnému výstupu. „Dnes má prísť ten developer. Musíš tu byť, Styles. Platíš to," ironicky poznamenal.

„Kurva,"uľavil som si skôr pre seba a vydýchol. Zabudol som na to.

Bob ma už týždne pripravoval na dnešný významný deň.

„Do hodiny si tu, Styles. Do hodiny," zrušil hovor.

Pomaly som sa dotackal do kuchyni a sadol si na barovú stoličku. V hlave mi bubnovalo z nedostatku spánku a oči som mal pre ten istý dôvod určite zapálené.

Prsty som zahrabol do vlasov a tvrdo si za ne zaťahal.

„Harry, kávu?" ozvala sa Mila energicky. Spopod ofiny som sa pozrel na jej starú vysmiatu tvár a potichu súhlasil. „Ťažká noc?" zasmiala sa a v kuchyni sa obracala, akoby bola doma. Mlčky som ju sledoval a čakal na svoju kávu a raňajky obchádzajúc jej poznámku bez komentára. Na niekoho iného by som možno protivne vybehol, ale Mila bola stará žena a nedovolil som si byť ku nej zlý. Dokázala by mi vynadať tak, že by som sa ešte nasledujúci mesiac za svoje bezohľadné správanie hanbil.

Vráskavými rukami zachytila moje predlaktie a jemne ho zovrela teplými prstami. Pozrel som sa do jej milujúcich hnedých očí a trochu sa pousmial. Podala mi do rúk šálku so silnou kávou. Poznala ma a vedela, že dnes by mi zvyčajný čaj s mliekom nestačil na to, aby som pôsobil aspoň trochu reprezentatívne.

„Budeš ma dnes potrebovať?" spýtala sa. Pozrel som sa na jej silný chrbát a sledoval ako zručne krája zeleninu a hádže ju do hlbokého hrnca.

„Robíš mi obed?" spýtal som sa a vystrel sa, aby som mohol nahliadnuť do hrnca.

„Samozrejme," jemne odvetila, „kedy naposledy si jedol poriadnu domácu stravu, Harry?" karhavo sa spýtala nečakajúc na odpoveď a pokračovala vo varení. Vedel som, že moja úprimná odpoveď by ju nepotešila a radšej som mlčal.