Cold.

37

Hartley ma nechala tŕpnuť v obývačke, kým ona sa v spálni chystala na dnešnú noc. Cítil som sa zvláštne, keď som nikde nevidel koženú bundu, ktorá jej ráno daroval Marcus. Tušil som, že sa jej zmienil o mojej záľube v ženách v koži a možno preto bol ten poznatok o koži v jeho odkaze ukrytom v ružiach. Zrejme sa jeden z ich súkromných vtipov týkal mňa – možno aj ten druhý.

Hartley prišla do obývačky práve vtedy, keď som si prezeral fotografie z dnešného dňa na pláži a nespokojne krčil nosom nad momentmi, kedy som našiel na fotografii seba. Niektoré boli naozaj úchvatné. Tie, na ktorých bolo to krásne dievča. Páčili sa mi aj tie, kde sme boli spolu. Napríklad na tej, kedy ležala hlavou v mojom lone a ja som sa ku nej skĺaňal, aby som na fotografii bol aj ja – iba kvôli nej. Odfotila to chvíľu po tom, ako slnko zapadlo za oceán a začínalo sa pomaly stmievať. Našťastie existuje blesk vo fotoaparátoch.

No... Hartley vyzerala perfektne. Vždy som mal akúsi slabosť na tie tvrdšie ženy. Tie, ktoré obľubovali metalovú alebo rockovú, punkovú hudbu a nosili roztrhané oblečenie. Nehovorím, že roztomilá Hartley ma nepriťahovala, ale niekedy sa mi proste páčili ženy, ktoré vyzerali... presne tak ako Hartley teraz. Mala na sebe oblečené nejaké bordové šaty obťahujúce vrchnú časť jej tela, ale sukňa bola voľnejšia – aj keď to ich žiadnym spôsobom nezjemňovalo. Tie šaty boli... sexi. A bol som si viac než istý, že takú látku som v jej šatníku nikde nevidel. A ani som jej ju určite nehádzal do kufra. Čo znamenalo, že spolu s koženou bundou – ktorá zakrývala jej telo – jej musel Marcus doniesť aj tie šaty. A nohy mala ukryté v čiernych potrhaných silonkách, ktoré boli určite s podväzkami. Najnevinnejší kúsok, ktorý na sebe dnes mala boli len tie prekliate baleríny. Ale kvôli niečomu som bol rád, že ich má obuté. Robilo to Hartley... Hartley. Do tej tvrdosti to navracalo jej dievčenskosť a nejakým záhadným spôsobom to ladilo ku jej celkovému vzhľadu. Spolu s prísnym drdolom na temene jej hlavy. Stále bola nenalíčená – okrem jemnej vrstvy špirály, ale aj tak vyzerala inak. To oblečenie ju zmenilo, hoci to boli len handry. S perfektne upravenými vlasmi a týmto oblečením vyzerala staršie a inakšie. Bola neuveriteľne príťažlivá, ale nebola to ona. Aj keď sa mi viac než páčila.

Už len kvôli absencii mojej reakcii som ku očiam zdvihol fotoaparát a zachytil ju práve vtedy, keď jej spomedzi pier vykĺzol jazyk a ona sa uškrnula. Mrška.

„Vyzeráš úchvatne," vydýchol som napokon a ešte raz si ju prezrel. Bola naozaj... vyzerala naozaj veľmi dobre. Viac než to.

„Si pripravený na dnešnú noc?" spýtala sa chrapľavo a podišla ku mne, aby ma chytila za ruku. Prudko som sa nadýchol, nechávajúc ju prepliesť prsty s tými mojimi. Stisol som jej ruku v tej svojej a bol rád, že do nočného klubu prídeme aspoň takto spojený. Nechcel by som ďalšiu drámu v podobe neznámeho chlapa, ktorý by sa snažil uplatňovať si na ňu nejaký nárok alebo zbytočnú pozornosť - ako Diesel včera v lunaparku. Už aj tak som bol nervózny z prítomnosti Arthura. Nie kvôli obavám o Hartley, ale obavám o seba. Vedel som, že bude chcieť pokračovať v kladení otázok na mňa a chcel som sa tomu vyhnúť. Ale Marcus, Arthurov otec bol môj veľmi dobrý priateľ a pomôcť jeho synovi so školskou prácou by pre mňa mala byť maličkosť. A tak som to chcel aj brať.

Autom som nás doviezol pred klub. Talk bol naozaj zapadákov. Nachádzal sa v podkroví budovy, na stene boli otrhané plagáty, sedadlá boli rozsekané a všetko naokolo poničené miestnymi bitkármi. Medzi návštevníkov patrili opilci alebo veľmi ľahké ženy. Alebo ženy oblečené v koži ako bola aj Hartley – hoci sa jednalo len o bundu.

Prečesával som okolie a sledoval návštevníkov podniku. Pri bare sedelo niekoľko opilcov. Ich tváre mi boli povedomé, pretože som ich tu videl vždy, keď som podnik navštívil. Za barom stála mne veľmi povedomá žena a ja som potichu zahrešil. Vedľa nej postával Marcus, ktorý ju priateľsky držal okolo ramien a čosi jej šepkal do ucha.