Cold.

18

Umelci sa dohádali o štyridsať minút neskôr. Myslel som si, že prídu a budú na seba urazení, ale oni sa s úsmevom rozprávali o najnovšom hudobnom klipe jednej z aktuálnych speváckych hviezd.

Hartley vedľa nich mlčky kráčala. Toto bola tá Hartley, ktorú som poznal a tiež tú, ktorú som nerád videl. Mal som rád, keď rozprávala. Bola radosť počúvať jej nádherný hlas. Bola to naozajstná slasť.

Victor s Bobom sa pripojili ku Glorii a... Ericovi, myslím. Starý pán prehodil dlhú potetovanú ruku cez plecia svojej manželky a pobozkal ju na vrch hlavy.

Premýšľal som ako je možné, že ju stále miluje? Nachádzal som sa okolo ľudí, ktorí milovali a stratili, milovali a opustili alebo odmietali milovať. Viem, že na začiatku býva niečo, čo je všeobecne považované za lásku. Niekedy to trvá kratšie a niekedy dlhšie. Ale vždy to skončí, tak ako je možné, že tu bol Victor a Gloria, ktorí spolu začínali v ich skorej nedospelosti a boli tu aj po prelome ich päťdesiatky?

„Neskôr sa pridáme," zakričala na bábiku Gloria a so skupinkou pokračovala rovno a nechala Hartley oddeliť sa.

Kam mizne?

„Mal by si s ňou ísť, Harry," povedal Victor a venoval mi jeho vecný pohľad s úškrnom. „Vieš predsa, Gloria, že nikto by nemal chodiť sám. V prípade, že sa niečo stane," vysvetľoval svojej manželke a malej skupinke, prečo ma posiela za Hartley. Ďalšie jeho slová som nepočul, pretože som sa sústredil len na to malé dievča kráčajúce pár metrov predomnou.

Kráčal som za ňou a udržiaval si odstup, až kým som nevedel, že celá skupinka sa ukryla v galérii. Potom som pridal do kroku, aby som Hartley dobehol a kráčal tesne vedľa nej.

„Prečo nemáš rada Shakespeara a jeho tvorbu?" spýtal som sa, len aby som ju počul rozprávať.

„Nikdy som nepovedala, že jeho alebo jeho tvorbu nemám rada," uškrnula sa. Prešli sme ku drevenej nízkej ohrade. Hartley sa chytila laty a skrčila sa, aby prešla cez medzeru medzi dvoma drevami. Ja som malú ohradu preskočil a išiel ďalej vedľa jej boku krížom cez veľký výbeh pre kone, ktoré boli v niekoľko desiatok metrov od nás vzdialené. „V skutočnosti má veľmi zaujímavú tvorbu. Dramatickú a katastrofálnu."

Trhol som ramenami a pozrel sa na oblohu. Dnes bolo, oproti posledným dňom, priveľké teplo, hoci bola obloha zatiahnutá a tmavá. Slnko som nevidel už od včerajšieho rána, ale to prekliate teplo to všetkým určite vynahradzovalo.

„Nemám rada jeho dielo Rómeo a Júlia," povedala po chvíli a tiež sa pozrela na oblohu. Ruky si ukryla vo vreckách mikiny. Vyzerala, akoby jej bola zima - čo bolo vzhľadom ku vysokej teplote nemožné. „Ľudia o tom hovoria ako o nekonečnej láske, ale ako môže byť láska Rómea a Júlie nekonečná?" uchechtla sa neveselo. „Rómeo uháňal nejakú neznámu ženskú, ktorej sochy neustále vyrezával a tvrdil, že ju miluje až za jej hrob. Potom išiel na ples a videl len krajšiu ženskú, ktorej nádherná tvár prekryla krásu tej prvej ženy a on si myslel, že tá druhá, Júlia, je láska jeho života. Vzťah medzi Rómeom a Júliou nie je o zakázanej láske. Je to o tom, že Rómeovi sa páčila krása a Júlia bola naivné hlúpe dievča."

„Niečo na tom je," priznal som uznanlivo.

Nikdy predtým som sa o Shakespeara a Rómea a Júliu nezaujímal. Poznal som príbeh ako väčšina ľudí na svete a stretával som sa s tým, že o ich láske ľudia hovorili ako o nekonečnej a neprekonateľnej. Hartley to videla inak a jej názor sa mi pozdával omnoho viac ako o láske až za hrob.