Cold.

40 - KONIEC

Jemne som prešiel prstami po vyritých písmenách a dlaňou som pohladil kožený obal jej denníka. Pamätám si, keď mi raz sľúbila, že si ho prečítam. Myslím, že nastal ten deň.

Pravdou bolo, že som to nechcel čítať. Ten denník bol jej súkromie a mne prišlo nesprávne do neho zasahovať. Ale dala mi ho a chcela, aby som to urobil. Preto som ho opatrne otvoril na prvej stránke. Prekvapene som nadvihol obočie pozerajúc sa na vlastnú fotografiu. Mal som na nej oblečené tričko s – vtedy mojou najobľúbenejšou – skupinou, úzke džiny a stál som na parkovisku. Bola to roky stará fotka, ale pamätám si ten deň. Bol to prvý deň pôsobenia Boba na Dullwichovej strednej škole a ja som tam mal byť ako jeho podpora. Všetci prišli oblečení v drahých šatách, elegantných oblekoch a potom som tam prišiel ja v roztrhaných džínach a deravom tričku.

Prečo mala Hartley moju fotku vo svojom denníku?

Zamyslel som sa nad tým a spomenul si na to, ako mi raz priznala, že som sa jej kedysi veľmi páčil. Pamätala si, keď ma videla úplne prvýkrát. Povedala, že má možno ešte niekde uloženú moju fotografiu. Kurva, hovorila presne o tomto. Bol to prvý Bobov deň ako riaditeľ a zároveň jej prvý deň na strednej škole. A dátum na ďalšej strane z prvého zápisu mi potvrdzoval moje tušenie. Bolo to pred štyrmi rokmi a prvé slová v jej denníku boli... šokujúce.

Neviem kto je ten muž. Určite je starší ako ja. Viem, že na škole neštuduje. Tiež viem, že jeho tvár odniekiaľ poznám. Veľmi sa mi páči. Ale to aj ďalším dievčatám na našej skole. Je naozaj veľmi pekný.

Prelistoval som niekoľko ďalších strán. Na žiadnej sa už nenachádzala žiadna fotografia, ale na väčšine z nich boli malé ilustrácie. Nebol som to vždy ja, boli to rôzne maličkosti, ale takmer v každom jej zápise ma aspoň raz spomenula. Niekedy to bolo dokonca celé len o mne.

Riaditeľ Robertson sa správa divne. Chce sa so mnou stále rozprávať a pokúša sa ma stále chytať. Nepáči sa mi to, ale viem, že keď som s ním tak je veľká možnosť, že uvidím Harryho. Tak sa volá ten pekný muž. Harry Styles. Už viem, prečo mi bol povedomí. Nikdy sme sa nestreli, ale videla som kopu jeho fotiek a veľa som o ňom počula. Ušiel od svojej rodiny.

Prešiel som prstami po jej uhladenom písme a spomenutie Boba a toho, že sa jej chce stále chytať ma znepokojilo. Na tej strane dokonca nakreslila obrázok jeho karikatúry.

Harry do mňa dnes vrazil, ale bol veľmi nepríjemný. Ani sa mi nepokúsil ospravedlniť za to, že ma zhodil na tem. Zato Robertson sa chová stále priateľskejšie. Nechcem sa s ním priateliť. Je divný. Nechcem, aby sa ma viac chytal.

Nasucho som prehltol nevediac či mám byť viac znechutený zo seba alebo z Boba. Naozaj som zhodil pätnásť ročné dievča na zem a ani som sa jej neospravedlnil? Čo za idiota som kurva bol? Pretočil som o ďalších niekoľko stránok, kým na nezaujal hrozivý obrázok Boba so špicatými vycerenými zubami a zdeformovanou tvarou. Jeho podobizeň bola zobrazená na celej jednej strane pod roztraseným textom.

Myslím si, že ma Harry zachránil. Mám ho naozaj rada, aj keď on ani nevie o mojej existencii. Ale ako by sa mu len mohlo páčiť dievča ako som ja? Chápem to. Človek ako on randí s modelkami a herečkami. Je príliš pekný, aby sa zapodieval s malou nevýraznou študentkou. Je tak veľmi milý. Prečo o sebe nevie, aký dobrý v skutočnosti je?

Asi som nebol taký dobrý, keď som to teba strčil a ani sa ti neospravedlnil. Pretočil som nad svojimi myšlienkami očami a pokračoval v čítaní tej hrôzostrašnej strany.

Robertson mi dal pusu. Povedal, že to je v poriadku a ľudia to bežne robia, keď im záleží na druhých ľuďoch. Ja viem, že to nie je v poriadku. Už nie som malé päť ročné dieťa. Viem rozoznávať nesprávne od správneho, ale neviem ako ho donútiť s tým prestať. Nechcem, aby mi dal znovu pusu. Nepáči sa mi, keď sa ma dotýka.