Cold.

14

„Kde je Dominic?" spýtal som sa, aby som ho rozptýlil a mohol ísť za Hartley. Bob skočil na moju návnadu a začal sa obzerať dookola, hľadajúc svoju bývalú. Oči mu hnevom potemneli, keď si ju všimol smiať sa s jedným z tých mladších hosťov. Rukou sa mu opierala o rameno, smiala sa a on jej niečo hovoril. Do žíl sa mi dostal hnev, keď som ju zbadal. Jej hnedé vlasy a tvár. Neznášal som ju. Nemala sa vracať späť z tej sračky, kde bola roky ukrytá. Nemala sa ukazovať Bobovi na oči. Ale ona je a vždy bola len vypočítava kurva. Keď jej došli peniaze a v práci sa jej nedarilo rozhodla sa, že sa vráti ku starému životu. Veľké plus pre ňu bola informácia o Bobovej finančnej zabezpečenosti a ona začala svoju podlú hru. Nepúšťala ho ku sebe hneď. To by bola priveľmi hlúpa. Pomaly ho namotávala a on do toho opäť začínal padať. Volala ho, vyznávala mu city a opakovala, že jej veľmi chýbal, no nezobrala ho ku sebe späť. Čakala, kým z neho nebude úplný zúfalec. Kým sa nebude plaziť po kolenách, aby ho zobrala späť. A to pre ňu bude istota, že ju Bob neskôr nepustí k vode. Dúfal som, že je silnejší a tej žene znovu nepodľahne.

„Ospravedlň ma," povedal a ukrýval hnev vo svojom hlase. Kráčal za Dominic a to mi uvoľnilo cestu za Hartley. Chvíľu som čakal a sledoval Boba, ktorý nie práve citlivo zabúchal na chlapove rameno a hrubo sa mu predstavil. Uchechtol som sa. Tá agresívna Bobova stránka sa mi páčila najviac. Bol vtedy najvtipnejší.

Tentokrát som sa ja začal obzerať dookola po ľuďoch, kým som nenašiel Hartley stáť tesne pri pódiu. V oboch rukách držala veľkú tácku s nápojmi a čakala, kým sa nejaký pár doháda či si alkohol zoberie alebo nie. Tvárila sa, akoby tam nebola. Hlavu mala sklonenú a dávala im tak trochu súkromia. Bola sladká.

Rýchlimi krokmi som prechádzal pomedzi ľudí až ku nej. Chcel som ju vidieť z blízka. Chcel som cítiť jej vôňu a bol som odhodlaný si nájsť hocaký dôvod, ktorým ju prinútim prijať môj dotyk. Hoci by som sa musel tváriť, že je na tvári špinavá a ja jej to chcem zotrieť. Bol som ochotný spraviť hocičo, aby som sa jej aspoň na sekundu dotkol.

„S dovolením," hlasnejšie som prehovoril ku páru a vyrušil ich v hádke. Zobral som Hartley veľkú tácku z rúk a položil ju na kraj pódia, kde bolo isté, že na ňu nikto nestúpi alebo ju nezhodí.

Poď, naznačil som perami a odchádzal od zmäteného páru. Pravdepodobne si do vtedy ani neuvedomovali, že ich hádkou o pohár šampanského zdržovali Hartley na mieste.

Cítil som, že kráča za mnou. Nemohol som si byť úplne istý, ale s ňou som si nemohol byť istý ničím. Musel som sa riadiť jedine inštinktami, ktoré boli dosť nahovno poistka.

Cestou som sa dvakrát zastavil. Nikdy by som to neurobil len preto, aby som niekoho pozdravil, ale tí ľudia boli tak otravný, že ma chytili za lakeť a pridržali na mieste len preto, aby so mnou mohli prehovoriť pár slov. Úprimne, ani som nevedel kto sú.

Nemieril som ku hlavnému východu z telocvični. Mieril som smerom ku šatniam. Nahlas som vydýchol, keď som sa konečne dostal ku chodbičke, ktorú ukrýval dlhý biely záves visiaci zo steny. Zastavil som a otočil sa, aby som sa konečne uistil, že ona je za mnou. A zastonal som úľavou a vzrušením, pretože bola.

Odtiahol som záves len na takú vzdialenosť od steny, aby som mohol prekĺznuť do tmavej chodby. Pridržal som ho roztvorený a nechal Hartley prejsť prvú. Bol som prekvapený, že sa nebála so mnou ísť. Bol som pre ňu takmer cudzí človek a navyše... bola to ona. Otrávená a nedôverčivá Hartley Pelletierová, ktorá so mnou teraz dobrovoľne išla do tmavej chodby v útrobách telocvični.

Tam, kde by ju ľudia kričať kvôli podzemným miestnostiam šatní – kam som mieril -, vrave a hluku hudby nikdy nemohli počuť.

Zostúpil som po schodoch a naslepo nahmatal vypínač, aby som rozsvietil strašidelnú podzemnú miestnosť.