Cold.

36

Arthur odišiel a mňa nechal sedieť samého na úplne prázdnej lavici. Stále som bol prekvapený z celého jeho dotazníka, otázok, ktoré mi kládol a jeho priznaniu na záver. Tušil som, že sa mu Hartley páči, ale nevedel som, že to siaha až tak ďaleko. Prinútilo ma to uvedomovať si, že ona má naviac. Arthur by ju určite miloval – ak to už nerobil. Dal by jej aj posledné z neba. Dal by jej všetko a neprestal by ju mať rád, pretože to mal v povahe – rovnako ako jeho otec. Bol jej rovnaká veková kategória a určite sa ku nej hodil vo všetkých smeroch omnoho viac ako ja, ale nehodlal som sa jej vzdať. Nie teraz, keď som ju mal tak blízko. Ešte som nevedel čo ďalej, ale nebol som ochotný odopierať si ju a nezaujímalo ma ako veľmi sebecky to znie.

Vyhľadával som ju v dave. Najskôr som našiel Marcusa, ktorý stál v tieni a s niekým sa rozprával. Prižmúril som oči zisťujúc, že to s kým sa rozpráva nie je ani zďaleka Hartley. Nespokojne som sa ošil a začal sa obzerať po ľuďoch. Sľúbil som Hartley, že si ju nájdem ale ako, keď som nemal ani zdanie, kde sa nachádza. A cez ľudí som nemal možnosť ju vidieť.

Prechádzal som cez lunapark a zúrivo sa obzeral. Potreboval som ju nájsť. Odstrkoval som od seba ľudí, ktorý do mňa nedbalo narážali a pozeral som sa okolo stánkov, hľadajúc ju. Nakoniec som si ju všimol stáť s mobilom v ruke a otrávene som pretočil očami uvedomujúc si, že sa nachádzala v tesnej blízkosti Marcusa, ktorý sa stále zhováral s neznámou osobou. Ako som ju len mohol prehliadnuť? Urobil som krok ku nej, ale hneď som zastavil. Stála priamo pod silným svetlom, nevedela o mne a tak som mal možnosť si ju pozorne prehliadnuť. Bola malá a ruky, ktoré si prekrížila cez prsia ju robili ešte útlejšou a zraniteľnejšou. Vlasy v strapatom drdole mala ešte divokejšie ako predtým. Pousmial som sa a sledoval, ako sa kľudne obzerá okolo seba. Stála bokom ku mne a tak som si mohol všimnúť, že predná časť jej sukni je trochu nižšie ako tá zadná. Bol to takmer nerozpoznateľný rozdiel, ale chystal som sa ho využiť. Pomaly som sa predieral ku nej, až kým som nestal za jej chrbtom. Stále o mne nevedela.

Jednu pažu som jej obtočil spredu okolo krku – iba jemne, aby som jej neublížil – a telom som sa pritlačil na jej chrbát. Hartley automaticky chytila prstami moje predlaktie pri jej krku, aby zo seba cudziu ruku stiahla, ale hneď na to svoje zovretie prstov uvoľnila a len ma jemne držala. Spoznala ma bez toho, aby sa na mňa pozrela a mňa to skurvene potešilo.

Pery som bez premýšľania priložil na jej temeno a rukou som skĺzol pozdĺž jej tela, takže sa moje predlaktie obtrelo o jej prsia. Zuby som zaryl do svojej spodnej pery a nos som zavŕtal do jej vlasov. Prstami som nahmatal gumu na jej sukni, strčil ich za ňu a jemne jej ju podvihol o čosi vyššie. Po tom, ako som jej sukňu upravil som nechal svoju dlaň ležať na jej bruchu a pritlačil som si ju bližšie ku sebe. Alebo... ja som pritlačil seba bližšie ku nej.

„Našiel si ma," veselo pošepkala a moje zovretie okolo jej tela zosilnelo.

„Nenašiel. Na to, aby som ťa našiel by som ťa najprv musel stratiť. A to sa nestane," sľúbil som. Jej telo sa zachvelo a ja som si uvedomil vážnosť mojich slov a bol som rád, že som to povedal a myslel úprimne a úplne vážne. „Postaral sa o teba Marcus dobre?" spýtal som sa a – hoci nechcene – pustil som ju zo svojho zovretia. Postavil som sa vedľa nej, položil jej ruku na chrbát a potlačil ju. Už bolo dosť hodín a chcel som ju zobrať späť do domu, aby si trochu oddýchla.

„Nie tak dobre ako ty, ale áno," uškrnula sa a moje telo trochu stuhlo, ale pokračoval som v chôdzi. Ona ani nevedela, ako dobre by som sa o ňu dokázal postarať.

Všimol som si Marcusa, ktorý na nás kývol a počkal som, kým nás dobehne.

„Už mi ju berieš?" s humorom povedal a zamykal obočím. Pretočil som očami a prikývol som. „Dúfal som, že spolu navštívime Talk. Už rok mi sľubuješ, že tam spolu pôjdeme, ale vždy na mňa zabudneš."