Cold.

15

„Nemôžem uveriť, že sa s ním zase baví. Kto si, kurva, myslí, že je? A ona? Kurva. Neviem, prečo sa s ňou ešte stále zaoberám. Nestojí mi za to."

Bob sa už od kedy som sa vrátil späť do telocvični rozrušoval nad Dominic. Nechcel som, ale jeho slová ma potešili. Bol rozumnejší ako pred rokmi. Vedel, že s Dominic stráca čas. Možno ju už ani nemiloval. Možno ho len zvierala nostalgia. Spomienky. Preto ju chcel späť.

Medzi mnou a ním bol jeden veľký rozdiel. Minulosť. Bob na nej lipol. Ja som ju zabúdal.

„Robí to úmyselne," sykol a hlavou kývol ku Dominic a chlapovi, s ktorým sa predtým bavila.

Keď som takmer na hodinu zmizol z telocvični, Bob sa ma po mojom návrate dosť zaujímal, kde som sa stratil. Nebolo možné, aby som mu odpovedal pravdivo a preto som mlčal.

„Povedz mi to, Styles," zasmial sa a vševedomo pobúchal ma po chrbte na znak gratulácie.

Bob si z nejakého dôvodu vyvodil, že môj hodinový odchod mal niečo spoločné s rýchlovkou s tou nemotornou čašníčkou, ktorá si dorezala ruky a nohy, keď zbierala rozbité sklo. Myslel si, že som ju zachránil z tej trápnej situácie, pretože sa mi páčila a chcel som to na ňu skúsiť. Nevyviedol som ho z omylu aj keď vedel, že príležitostným rýchlovkam sa už zopár rokov vyhýbam.

„Je to suka," povedal som a zazrel na Domnic. Lepila sa na chlapíka, opierala sa o jeho bok a podávala ruku každému, kto sa pri chlapovi zastavil, aby si s ním pohovoril. Neznámy ľudia by predpokladali, že je to jeho priateľka.

„Hej," zašomral a odvrátil od nej pohľad. „Celú noc som ju od toho chlapa odháňal. Vždy sa ku nemu vráti."

Dominic bola nahovno v získavaní chlapov späť. Mala dobrú taktiku, ale nevedela to korigovať. Chcela Boba prinútiť žiarliť, ale to, čo teraz robila bolo dávno cez pomyselnú čiaru Bobovej trpezlivosti. Jednoducho to nedokázala ovládnuť. Čakala, že sa Bob rozbehne ku nej a doláme chlapíkovi nos, aby si ju získal. Ako keď boli na univerzite. Bob bol teraz iný. Bol trpezlivý, múdrejší a nikdy v živote by nedovolil, aby sa bitkou pokazila jeho akcia. Dullwichova škola bolo to, čím momentálne žil. Nie Dominic.

„Nečakal som, že jej to pôjde tak ľahko."

Mal som problém držať s Bobom krok a orientovať sa v tak rýchlych zmenách tém. „Pelletierová," pretočil očami a ukázal na druhú stranu telocvični.

Pozrel som sa na ňu. Veľkú tácku šikovne držala v malých rukách. Nechodila pomaly, aby sa jej poháre na tácke nezrútili. Kráčala celkom sebaisto.

Spomaľovala vtedy, keď išla popri niekom, kto by si mohol zobrať pohár šampanského alebo, naopak, položiť prázdny pohár na tácku.

„Prečo sa o ňu zaujímaš," spýtal som sa a vážne sa na neho zadíval. Bob sa nenechal mojim pohľadom zastrašiť. Bol vyrovnaný.

„A prečo to robíš ty?"

Neodpovedal som. Bol to rovnaký prípad ako s Hartley na parkovisku. Nesúhlasil by som, ale nemohol som ani odporovať. Mohol som útočiť.

„Lebo ju chcem pretiahnúť," pretočil som očami, „prečo iné asi?"

Povedal som to ironicky, ale neklamal som Bobovi. Povedal som mu veľkú, skurvenú pravdu.

Chodila po miestnosti a vyzerala dokonalo. S odhaleným chrbtom a ladným krútením bokov zvádzala chlapov a neuvedomovala si to. Bola elegantná, mladá a nádherná. Bola všetko, čo lákalo starých bohatých chlapov.