Cold.

32

Celým bytom sa ozýval hlučný írsky smiech. Neprestávajúci. A mne sa po niekoľkých minútach zdalo, že nekonečný. Sedel som na gauči, zviazané ruky som mal položené v lone a očami som prebodával môjho najlepšieho priateľa. Nebol veľmi dobrý nápad viac ma rozčuľovať. Hartley ma nasrala tak veľmi, ako som hádam ešte v celom mojom živote nebol. A teraz v tom pokračoval Horan, ktorý ma sledoval sedieť mokrého na gauči čakajúceho, kým sa uráči mi pomôcť dať tú látku preč z mojich rúk. Nie že by som sa o to nepokúšal. Keď odišla Hartley pokúsil som sa premiestniť do kuchyni a nožom látku pretrhnúť, ale nebolo to možné. Nožnice tiež nepripadali do úvahy a jediné čo my ostávalo bolo ďalších pár minút listovať kontaktmi v mojom mobile a hľadať človeka, ktorý by mi s touto situáciou pomohol. Napadlo ma pár ľudí, ale z nich som si vybral len dvoch. Nialla a Boba. Boba som o chvíľu na to zamietol, pretože by sa to nezaobišlo bez otázok. Vedel, že do bytu som si ženy nevodil. A že som nemal ženy len na jednu noc – o Anne nevedel. Takže by sa ma určite začal pýtať na kopu otázok, na ktoré som mu nemohol odpovedať. Takže aj napriek tomu, že som vedel ako Niall zareaguje bol jediná moja možnosť. A ja som si bol istý, že toto Hartley vrátim. Len niekoľko násobne horšie.

„Vysvetlíš mi len to, prečo si mokrý?" spýtal sa svoju úplne prvú otázku. Konečne sa prestal smiať aspoň natoľko, aby dokázal položiť jednu krátku súvislú vetu.

Zazrel som po ňom a pretočil očami. Pochopil, aspoň toľko čo sa dalo pochopiť a s ďalšou obrovskou vlnou smiechu sa zvalil vedľa mňa. Bola pravda, že ľadová sprcha bola drastický spôsob na upokojenie sa – najmä, keď som bol oblečený. Ale nebola možnosť, ako inak by som sa teraz dokázal ukľudniť a určite som netúžil po tom, aby Horan videl to, čo mi Hartley svojou skoro-nahotou a pohybmi spôsobila. Takže som musel ísť pod ľadovú sprchu. Úplne oblečený.

„Nevedel som, že máš rád tieto veci v posteli," povedal ďalšiu vetu, keď sa ako-tak ukľudnil a presunul sa ku mojim zápästiam.

„Pamätáš, že to ja som ten, ktorý riadi tvoj sexuálny život?" pripomenul som mu. „Nie ty ten môj."

„Teba prejde ten smiech, Styles," zasyčal urazene a pokračoval v rozväzovaní uzla. Konieckoncov, ten uzol nebol zas tak pevný, aby sa nedal rozviazať, ale bol tak pevný, že moje ruky pritisol ku sebe tak pevne, aby mi po nich ostali modriny a ja som nebol schopný si to rozviazať sám. Alebo to aspoň rozstrihnúť. Hartley vedela čo robí, keď to viazala. A to ma trochu vystrašilo. Tá predstava, ako niekoho zväzuje. Alebo ako niekto zväzuje ju. Pre potešenie. Mohla robiť niečo také pre sexuálne uspokojenie. Mohli sa jej páčiť muži ako bol Leo? Drastický. Sadomasochichistický. Agresívny. Striaslo ma z tej predstavy iného muža s ňou a ja ani neviem kedy to začalo, ale tá predstava sa mi priečila. Nechcel som na to myslieť, predstavovať si to.

„Tak mi to povedz," zvážnel a sadol si vedľa mňa, prehadzujúc látku cez operadlo gauča. Premeral som si jeho tvár, pozerajúc sa na jeho prísny pohľad a vedel som, že toto sa už netýka podpichovania. Medzi nami nevznikali podobné chvíle veľmi často. Nesedeli sme spolu rozprávajúc sa o vážnych veciach. Vždy to prišlo, ale brali sme to s ľahkosťou. Dnes však nastal jeden z tých významných okamžikov, kedy sme boli obaja úplne seriózny. A tak som sa išiel do spálni prezliecť do suchého oblečenia, kým Niall nachystal pivo a pustil futbal.

O nás oboch bolo známe, že sami od seba len tak nerozprávame. Iba odpovedáme na otázky – niečo ako Hartley. A preto s tým môj kamarát začal. Spokojne sediac, vychutnávajúc si vychladené pivo pri jeho obľúbenom športe. „Ako dlho sa poznáte?"

„Veľmi dlho. Vlastne už niekoľko rokov," priznal som a to bolo prvýkrát, čo som si to aj ja sám uvedomil.

„Ťaháš to so ženou už niekoľko rokov?" prekvapil sa.