Cold.

17

O tri dni neskôr som stepoval pred školou s cigaretou v ruke a pozoroval nevedomých študentov, ktorí sa veselo poštuchávali pri vstupe do školy.

Opieral som sa o auto, očami preskakoval zo študentov na vysokú hodinovú vežu a čakal, kým sa ručička zastaví na deviatej hodine.

Mal som ešte dvadsať minút do začiatku hodiny. Decká sa za ten čas mali dostaviť do svojich tried a o pár sekúnd neskôr, po zazvonení na hodinu, mal Bob cez reproduktory zavedené v každej triede oznámiť naliehavú schôdzu v modernej školskej jedálni, ktorá slúžila ako miestnosť príhovorov.

Niektorí študenti stáli bokom a fajčili ukrytí medzi autami na školskom parkovisku. Dnes sa nebáli zapáliť si cigaretu pred školou, pretože hrubý záves na oknách Bobovej riaditeľni boli zatiahnuté a ukrývali miestnosť v tme.

Vincent Cumberbatch bol môj známy a kedysi sme boli obchodný partneri. Keď sme boli mladší, Vincent mal sen. Chcel postaviť luxusný hotel v Londýne. Ten sen mal v hlave už od svojho detstva. Od malička si sporil peniaze práve na tento účel. Nekupoval si sračky. Nemal auto. Nemíňal na ženy a nikdy nebral žiadne drogy, aby nikdy nemusel svoje našetrené peniaze minúť.

Hoci šetril celý svoj život, nemal dostatok peňazí. Chcel si vziať pôžičku v banke, ale zamietli mu to. Neskôr stretol mňa, povedal mi svoj príbeh a ja som sa rozhodol darovať mu zvyšok peňazí z môjho účtu.

O dva roky neskôr sa Vincentov hotel stal jedným z najnavštevovanejších v Británii, keďže sídlil v Londýne a nepatril ku tým drahým špičkovým hotelom, ktoré si nemohli priemerní Európania prenajať ani len na noc. Bol cenovo prístupnejší, útulný a vždy plný.

Požiadal som Vincenta o to jedno poschodie a on mi bez jediného slova prikývol. Považoval to za maličkosť, pretože nebyť mňa a mojej viery v jeho úspech, nikdy by ten úspech ani nedosiahol.

Uistil som ho, že v izbách ubytujeme tých najslušnejších študentov a s dobrými správami som zavolal Bobovi. Bol šťastný, pretože mladá majiteľka hotelu menom Aurora Freemanová s ním zjednávala posledné drobnosti ubytovania študentov. Bobovi sa nepodarilo prenajať hotel blízko školy, ale o pár ulíc ďalej sídlil väčší penzión, ktorý pomaly krachoval. Bob bola ako záchrana pre majiteľku Auroru, keď prišiel so svojou ponukou.

Penzión, ktorý niesol názov Aurora's world prežíval len z reštaurácii, ktorú tam Aurora vybudovala. Teraz bola nadšená, pretože bude mesačne dostávať vysokú sumu peňazí a jej penzión bude preplnenú mladými ľuďmi.

Dúfam, že si uvedomuje akými ľuďmi. Mladí, bohatí fagani nebudú veľmi nadšený z toho, že budú nejaký čas prebývať v krachujúcom penzióne.

Bolo posledných päť minút pred deviatou hodinou a všade bolo ticho a prázdno. Študenti sa už pred niekoľkými minútami stratili v budove školy a radšej neprovokovali Boba, ktorý na nich posledné dni vyvíjal obrovský tlak. Bol nasratý, nervózny a pykali za to nevinní študenti, ktorí urobili čo len najmenší a zanedbateľný priestupok.

Presne v tú sekundu, kedy veľká ručička skočila na dvanástu hodinu sa so škrípaním roztvorili obrovské staré dvere, ktoré narušili mrtvolné ticho.

S úškrnom som zahodil cigaretu na zem a cestou za tou malou bábikou som ju zašliapol pätou.

Rozopnutá košeľa ma zo strán šteklila na rukách a pôsobením silného vetra sa mi nadvihovala.

Jemná látka košele nebola to jediné, čo ten prekliaty vietor nadvihoval. Tiež to bola čierna Hartleyiná sukňa.

Hartley stála pri veľkých dverách a urýchlene sa upravovala. Strkala si bielu košeľu do čiernej sukni, ktorú som na nej ešte nikdy nevidel. Modrý sveter jej trčal z tašky, ktorú mala prehodenú cez ľavé rameno.