Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Plavba po Atlantiku

Po tom čo ich tím opustila Aryanna sa začali plaviť po Atlantiku do Anglicka. Ráno vstali, naložili sa na loďku a vyplávali z lodenice. Percy stále udržiaval kurz, ktorý nastavila Zia a pozeral sa do hlbín vody. Ostatní boli ešte v kajutách a vybaľovali si veci. Mal aspoň čas trochu popremýšlať o Aryanne. Dúfal, že sa jej nič nestalo a že je v poriadku. Keď toto všetko skončí, mohol by sa od nej naučiť nejaké triky s vodou. Videl ako s ňou narába ako majster. Mohli by sa chovať ako rodina a navštevovať sa. Chcel by vidieť, kde môže bývať taká kráľovná riek.
Z úvah ho vyrušila Annabeth, ktorá práve prišla z kajuty a povedala mu: "Nad čím premýšľal? Ideme správnym smerom? Myslíš, že narazíme na príšeru? Ako dlho bude trvať naša cesta?" Percy jej odpovedal: "Takže tu máš odpovedi: 1. Rozmýšľam nad Aryannou, 2.Jasné že ideme správne, 3.Dúfam a budem sa snažiť na nijakú príšeru nenaraziť a 4.naša cesta potrvá zhruba dva dni, ani to nie." "Hmm, to je super", povedala Annabeth, na ktorej bolo vidno, že si o Percyho robí starosti, "A prečo si rozmýšľal o nej?" "Noo,"začal Percy, "dosť ma dostalo to, že sa ako jediná v podstate z mojej rodiny začala o mňa zaujímať. A aj to, že mám až toľko príbuzných." Annabeth ho objala a povedala mu: "Hej, možno máš veľa príbuzných, ale v polobožskej brandži si slabý priemer. Poseidon sa asi najviac krotil. Už aj moja matka má viac detí, aj smrteľných, aj nesmrteľných a tých v Elýziu je ako kvapiek dažďa." Práve keď to dopovedala, tak z vody sa vytvorila guľa a stvrdla na ľad. Annabeth sa pozrela na Percyho, no ten zakrútil hlavou, akože a tým nič nemá. Zrazu sa v guli objavila podivná chobotnica v klobúku a čosi zamrmlala. Percy jej odpovedal v tej jeho reči a Annabeth sa naňho spýtavo pozrela. On povedal: "Tá chobotnica sa volá Edie, a práve spája hovor Aryanny di Stream? Nevedel som, že Aryanna má takéto priezvisko." "Evidentne kedysi žila v Taliansku a odtiaľ ho má",podotkla Annabeth. V guli sa už objavila Aryanna a povedala: "Ahoj Percy a Annabeth. Práve sa tiež plavíme po rieke na sever a volala som Hazel. Je už v podsvetí, aj s Nicom a urobila tam poriadky,"pri tom sa Aryanna zasmiala, "Viete, bolo to fakt drsné upratovanie duchov." Percy s Annabeth sa na seba pozreli, takým tým pohľadom typu: Fakt? Naša tichá Hazel? A Aryanna im na to povedala: "Hej, keď je niekto tichý, neznamená že je aj plachý. Nevšimli ste si ako sa Hazel za posledný mesiac zmenila? Ja som ju teda sledovala a poviem vám, že urobila veľa pokrokov s jej schopnosťami a s jej zmýšľaním." Potom im ukázala video s tým ako Hazel zabila hydru a kyklopa. Percy a Annabeth ostali v nemom úžase. Aryanna sa spokojne usmiala a povedala: "Tak, to by sme mali. Len teraz, prosím, nájdite toho boha a privedte ho do podsvetia,"dopovedala Aryanna a guľa sa roztrieštila. "Hmmm, my o vlku a vlk za dverami, konkrétne v guli", zakončila Annabeth. "Vlk?", spýtal sa pobavene Percy. "Ohhh, chaluhový mozoček, to sa len tak hovorí", vzdychla Annabeth. Potom k nim prišli už aj ostatní, aby sa pozreli na smer plavby. Zrazu sa začalo more znova natriasať a Percy povedal: "Aryanna asi zas na niečo zabudla. Nezlaknite sa takej bubliny čo vyjde." More sa však tentokrát triaslo niak viac a to čo sa vynorilo z neho nebola guľa, bola to hlava. "Hmmm, Percy?",ozvala sa Annabeth, "Myslím, že tentokrát to nebude Aryanna." Tá príšera mala obrovskú hlavu a dlhý krk. Telo jej ešte nebolo vidno, ale evidentne bolo tiež veľké. Príšera pôsobila priam praveko a keďže sa už budila, božská sila sa určite pomaly vytráca. Percy pocítil isté brnenie v hlave a potom sa mu tam ozval hlas, pravdepodobne tej príšery: "Malý princ mora, ty a tvoji priatelia máte ešte menej času ako si myslíte. Gaia proti vám už posiela svoje vojská. Nikde nie je bezpečne. Gaia má aj podmorskú armádu. Ja som bol vždy verný Poseidónovi a poznám aj egyptskú bohyňu riek, Nebthet. Pomôžem vám odohnať hrôzostrašné príšery z hlbín." "Budem ti veľmi vďačný za tvoju pomoc. Budeš sa plaviť s nami až do nášho cieľa? Ako tá máme volať?",spýtal sa Percy, ignorujúc zvláštne pohľady od ostatných, ktorí príšere nerozumeli. Percy zase ucítil chvenie v hlave. Tentoraz celkom pobavené: "Pôjdem s vami až do cieľa a aj ďalej, až kým nebude naša úloha splnená alebo kým nepadnem. Lichotí mi keď chceš poznať moje meno. Volám sa Kynigos fílo. To znamená priateľov lovca po grécky." Percymu hneď v hlave vzniklo Kynigovo meno: κυνηγός φίλο. (Neučím sa po grécky, takže som to našla a vymyslela na google translate, takže sorry, ak niekto vie po grécky a je to nejak nesprávne.) Kynigos pokračoval: "Dal mi ho tvoj otec keď ma vytvoril. Zaslúžil som si ho kvôli tomu, že mi dal na výber, či zostať s ním, alebo odísť. Zostal som a párkrát som na love v hlbinách proti príšerám, bol schopný staviť zaňho aj svoj život." Ostatní už boli netrpezlivý a Annabeth sa spýtala: "Percy? Čo je zač? Čo od nás chce tá príšera?" Percy jej odpovedal: "Nie je to príšera. Je to priateľ a poznal Poseidóna. Chce nám pomôcť a volá sa Kynigos fílo, skrátene Kynigos, že?" Kynigos súhlasne fŕkol a ponoril sa späť pod vodu, aby ich sprevádzal. Ostatní si vydýchli a boli radi z toho, že mali ďalšiu novú pomoc.
Už sa len usadili a pozorovali západ slnka, ktorý prinášal nový deň a bohužiaľ, ďalšie posilnenie Gaie.

Taaakže už by bolo aj dosť posíl....teraz je čas naaaa... menšie čoro-moro, čiže pár bojov a...zranení...muhahahaha (diabolský smiech).