Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Spojenci a nepriatelia

"Au. Proste au! Prečo sa to stane zrovna nám Harley?", sťažovala sa Ivy, keď ju kamošky dolovali spod htomady dreva.
"Veď neboj, už to bude", povzbudila ju Harley a potiahla jej nohu.
"Au", zasyčala Ivy a radšej nohu stiahla späť do sutín.

Harley a Aryanna si vzdychli, no Ivy sa ešte nevzdávala.
Nejako zasadila nejakú rastlinu, ktorá veľmi rýchlo a vysoko vyrašila, až prebila to drevo a vyslobodila Ivy.
Ivy sa nakoniec nejako pozviechala a pridala k babám.
"Uh", ešte celkom zmetene povedala, "No, a čo teraz?"
"Chceli sme ísť späť do Tábora", pripomenula Harley, keď si práve všimli nejakú divnú slizskú pohybujúcu sa sutinu.
"TO JE HAD!", skríkli všetky tri.
"Chyťte ho!", zavelila Harley a všetky sa rozbehli za rýchlim a klzkým hadím chvostom.
Keď ho už konečne dohnali a chytili, had sa zdvihol a ten chvost bol asi tou najmenšou haďou časťou.
Had sa totiž vypol asi 20 metrov nad Harley, Ivy a Aryannu, a to nebol ešte v celej svojej dĺžke.
Zazrel na baby a Aryanna rýchlo pošepkala Ivy: "Pusti. jeho. chvost!"
Ivy ho pustila a úzkostlivo sa zasmiala: "No, pán had, mi sme len....Nechceli sme vám zobrať chvost."
"To určite nie", pridala sa Harley s jej brmbolcami, ktoré sa od strachu kmitali, "My sme si váš ctený chvost len pomýlili."
"Ani neviete kto som, malé bohyne", povedal had.
"Nie, bohužiaľ to nevieme", baby zvesili hlavy.
"Volám sa Ofión a bol som kráľom. Mal som za manželku úžasnú ženu Eurynomé. No, zradný Kronos s Reov ma zabili a ju hodili do Tartaru. Prišiel som sa všetkým pomstiť. A začnem hadom, ktorý všetkým ublížil najviac, Pythónom."
"Takže, Pythón ničí náš domov?", spýtala sa Aryanna.
Had vystrčil jazyk: "Presne! Dávne tvory sa teraz rozhodujú, na ktorú stranu sa priklonia. Ja a manželka tiež hľadáme spojencov."
Všetky baby pokývali hlavou a Ivy povedala: "No, všetci bohovia a táborníci vám po tejto správe budú chcieť pomôcť."
Had vystrčil ústa a otvoril ich do výbuchu smiechu: "Malý ľudia a vaši slabý bohovia nemajú šancu proti silám pri stvorení sveta", zrazu, akokeby posmutnel, "Táto vojna, by mohla náš svet aj zničiť. Roztrhnúť ho."
"To znie príšerne pán Ofión, no nepodceňujte sily bohov a človeka. Máme tiež mocné zbrane."
Had sa celkom spokojne usmial: "To teda máte. Fajn, verím vám ohľadom spojenectva. Uvidíme sa", povedal Ofion a odplazil sa rýchlo preč.

Baby sa na seba celkom spokojne usmiali, no potom posmutneli: "Hm, a čo teraz?", spýtala sa Aryanna.
"Mali by sme zase varovať Tábor", navrhla Ivy.
Všetky prikývlia chceli sa znova premiestniť.
No, zem ešte nepovedala posledné slovo, a preto sa zas zatriasla.
"Pri všetkyyyyych bohoooch", zjajkla Harley, keď spadla na zem.
Zrazu sa ozvala veľká rana a zem sa otvorila. Vychrstla veľké hrudy lávy a vyšla z nej zvláštna žiarivá bohyňa.
"Volám sa Hemera", povedala podivným hlasom.
Otvorila zlaté oči a ešte dodala: "Som bohyňa svetla", povedala, no neznelo to príjemné ani teplo ako slnečné lúče. Skôr to bolo pálivé ako úpal.
"Ale, ale..svetlo by malo byť pekné a teplé", podotkla Ivy.
"No, už nie je", povedala s hrozivým a oslepujúcim úsmevom Hemera.
"Python vás chce do svojej armády, bohyne. Ja som jeho posol a verte mi, ak niečo chce, tak to aj dostane", varovala Hemera a začala sa k nim približovať.
"Svetlo je mocné, verte mi", povedala a Aryanna zacítila v hlave nejaké chrupnutie.
Cítila nejaký tlak a teplo. Začalo jej byť strašné teplo a podla reakcií ostatných, tak aj na nich Hemera skúšala svoje triky.
"Svetlo je mocné. Spúta každého. Pretože sa každého týka. Spútalo aj moju matku Nyx a otca Tartara.
A spúta aj vás!"
Začali sme klesať na zem a dychčať. Boli sme dehydratované a vyčerpané.
Harley sa natiahla k ruke a vybrala nejaké hodinky: "Už je to pálivosť púštneho slnka. Ak dorazí až na hranicu skutočného Slnka, budeme mŕtve", oznámila a ukázala nejakú ručičku s číslami.

Aryanna si zatiaľ pomyslela- Uf, nie si náhodou aj dcérou Hefaista? Ale on je aspoň tiež boh ohňa a vedel by ako s ňou bojovať, napadlo jej zúfalo.

Hemera sa zatiaľ už priblížila k nim a Harleyne hodinky začali ukazovať koniec púštneho slnka.

Zrazu však započuli divný zvuk.
Zjavila sa voda, ktorá Hemeru odšplachla najmenej dvadsať metrov ďalej.
Baby sa znova slobodne nadýchli a Ivy s Harley chceli poďakovať Aryanne, no ona pokrútila hlavou, že to neurobila.

"No, no, no, veľká sestra potrebuje pomoc?", spýtal sa usmievavý Percy.
Zjavila sa za ním aj Annabeth a zakývala babám.

Aryanna si vzdychla: "Hej, rada ťa vidím", usmiala sa a objala brata.

Hemera však nepovedala ešte posledné slová a začala sa zviechať.

"Odvážlivci! Polobohovia!", zakričala plná hnevu a začala sa okolo nej hromadiť energia.
"Vyzerá to ako slnečná erupcia. Chce to tu vyhodiť do vzduchu!", spozornela Ivy.
Aryanna s Percym sa na seba pozreli a prikývli.
"To zvládneme", usmiala sa Aryanna a s Percym si našli prúd vody, ktorým vtedy zaútočil Percy a začali sa sústrediť.
Vytvorili obrovskú vodnú bublinu, do ktorej zabalili Hemeru.
Hemera nevyzerala veľmi nadšene, pretože bola celá mokrá a stuhnutá.
Aryanna sa šibalsky pousmiala: "Mám ešte jeden trik."

Percy už len videl ako Hemere zmrzol úsmev na tvári. A to doslovne, pretože Aryanna zmrazila obrovskú Hemerinu guľu.

Nakoniec ju ešte obklopili Ivyne rastliny a zakonzervovali v Zemi.

"Dobrá práca, ľudia", pochválila Annabeth a Harley pri nej skackala a tlieskala.

Našla som wifi, juhuuu :) som na horách na nelyžovačke alias zimné prechádzky :D takže, dúfam, že sa časť ľubila ;)
PS: Riptide-pesnička mi strašne pripomenula Percyho :3 :D