Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Rada starších vodňanov

Opal prišla do svojho vodného mesta v jednej rieke.
Pozdravila stráže pred jej dverami a vošla do paláca.
Vystúpila po schodoch a otvorila dvere do svojej izby.
Sadla su na stoličku a pozrela do zrkadla.
Zo zrkadla na ňu hľadela smutná modrá tvár s hnedými očami.
Vzdychla si a potiahla nosom.
Z jedného jej oka jej kvapla na ruku slza.
Mami..

Zrazu sa dvere Oaplinej izby otvorili a vošla Stará Sia.
Bola to hlavná poradkyňa v Rade starších. Mala sivú až bielu pleť a hnedé krátke vlasy.
"Madam? Kedy sa vráti kráľovná?", spýtala sa Sia.
"Sia", povedala Opal smutne a ona sa zatvárila prekvapene.
"Stalo sa niečo vážne?", začudovala sa a prišla k Opal.
"Kráľovná, bohužiaľ, umrela", oznámila Opal.
"Oh, drahá", zahabkala Sia.
Opal len prikývla a vzdychla.
Premiestnila sa k stolíku a sadla si za stoličku.
"Uh. Budem musieť oznámiť túto správu našim ľuďom. A ešte vybaviť pár ďalších vecí", povedala vyhýbavo Opal a zronene si podoprela hlavu rukou na stolíku.
Sia si tiež vzdychla a pohladila ju po chrbte: "Nikdy som si v živote nepomyslela, že sa toto udeje. Aryanna bola predsa taká silná a.
A bohyne neumierajú každý deň."
"Ja viem", zašepkala Opal.
"Ľuďom budeš musieť povedať ako sa to stalo. Viem, že teraz smútiš a si sklamaná a zronená, no Aryanna si zaslúži, aby poznali kto bola."
"Oni to ale budú vedieť. Poviem im to.
Dokonca aj polobohovia to budú vedieť.
Vieš, Sia.
Ona zachránila titánku Eurynomé, ktorá sa stala Patrónkou a Krsnou mamou Tábora. Ak niektobude chcieť počuť tento príbeh, Aryannino meno sa nemôže vynechať."
Sia chápavo prikývla hlavou: "Tento ich Tábor zažil mnoho bojov. No, tento bude určite pamätný.
Tábor totiž získal niečo, čo nemal."
"Získal mocných spojencov", došlo Opal a pozrela sa na Siu, "Kúzla bohov im evidentne už nestačili, a tak sa spriatelili s iným Táborom a s ďalšími priateľmi.
Teraz dokonca majú na svojej strane aj titánku."
"Presne. Tábor sa stal veľmi veľkou veľmocou. Tentoraz je to už iné ako kedysi.
Kedysi z polobohov prežili len tí najsilnejší, no teraz sa na ich Tábor opováži zaútočiť len blázon alebo veľmi mocný nepriateľ", zhodnotila Sia.
Opal prikývla: "Teraz by sme ich už mali brať vážne."
Sia tiež prikývla: "Navrhnem to na Rade.
To je aj kvôli čomu som sem prišla.
Rada starších zvoláva stretnutie a vy musíte podať informácie."
Opal sa zatvárila zachmúrene: "Nikdy som s vytvorením Rady plne nesúhlasila a ani Aryanna vás úplne doslova nikdy nepočúvala."
"Ja, viem. Možno ti to pripadá otravné, no bez nás by tu bol teraz chaos", odpovedala Sia a naznačila Opal, aby išli na miesto stretnutia Rady.
Prešli Opalinými dverami, okolo stráži, dole schodmi a rôznymi chodbami.
"Náš ľud je už zvedavý. Dlhý čas nevideli svoju kráľovnú a boja sa. Sú podľa mňa veľmi starostlivý a správny."
Opal prikývla a spoločne zahli do dlhej chodby, v ktorej bol hebký modrý koberec a po stenách vyvesené rôzne obrazy mora a vodných ľudí.
Chodba sa končila veľkými a vysokými dverami.
Sia ich otvorila a s Opal vošli dnu.
Miestnosť do ktorej vošli, bola omnoho menšia ako by sa podľa dverí dalo očakávať.
Bol v nej len malý okrúhly stôl a za ním asi desať stoličiek.
Sia a Opal obsadili dve z nich.
Okrem nich tam bola ešte jedna starena vedľa Sie, dve starenky-dvojčatá zahalené v rúchach, pokojná paní v červených šatách a celkom mladá slečna.
Opal sa clivo zahľadela na stoličku vedľa seba, v ktorej vždycky sedela Aryanna.
"Vyzerá to tak, že nás naša milovaná kráľovná opustila", povedala starena vedľa Sie.
Opal prikývla: "Bola to jej hrdinská voľba, Marge."
Marge, vodňanka zelenej farby pleti so sivými vlasmi v drdole a vráskami v tvári jej ešte odpovedala: "Možno bola, ale nemala spraviť nič unáhlené, ani neopatrné."
"Je to len jej chyba, že už nemáme kráľovnú, ktorá to tu skvelo zvládala. Nevšimli ste si snáď, že v poslednom čase bola nejaká nevyrovnaná?
Podľa mňa, to jednoducho vzdala", povedala ľahostajne paní v červených šatách.
"Ona to len tak nevzdala", zasyčala Opal pomedzi zuby, "Práve že bojovala! Bojovala s eildonkou a premohla ju.
A nakoniec, sa rozhodla, že zachráni bohyňu, ktorá dokáže zachrániť Tábor a svet.
Nešlo jej vôbec o hrdinstvo!"
"Dobree. My ti veríme", povedala slečna, "To len tuto, pani Prue býva nervózna", povedala s úškrnom.
"Ty malý sopliak", zasyčala na mladú cez polku stola pani Prue.
"No, no, dámy", utíšila ich Sia, "Neprišli sme sa sem hašteriť, ale vyriešiť terajšiu situáciu."
Stíšila hlas a dámy sa už začali sústrediť.
"Prišli sme si sem aj uctiť pamiatku všetkých padlých vodňanov a aj ostatných troch členov tejto Rady."

"Dajte bohovia úctu a odpočinok April, Gine a Aryanne", spoločne všetky úctivo povedali.

Po minute ticha za mŕtvych sa slova ujala Marge: "Ako iste viete, musíme zvoliť novú kráľovnú.
Podľa tradícii, by sa ňou mala stať príbuzná a priamy potomok zosnulej kráľovnej.
Čižev našom prípade Opal.
Má niekto nejaké namietky?"
V miestnosti ostalo ešte hrobovejšie ticho ako pri modlení za mŕtvych a Marge sa usmiala: "Túto vec by som teda považovala za vybavenú."
"Korunovácia bude o tri dni, podľa tradícii", povedala zas Sia.
"Načo dodržiavať také tradície?", ozvala sa pochmúrne Opal.
"Ty ich chceš porušiť?", povedala zhrozene Prue.
"Len hovorím, že načo tri dni? V pôvodných tradíciach bol vtedy priestor na pohreb a smútenie, no tentoraz nemáme telo."
"Nemáme telo Aryanny? Ja som si myslela, že si ho len nechala v Tábore?", povedala najmladšia.
"Splnila som Aryannino prianie a dala ho Táboru vo forme Živej vody", povedala rozhodne Opal.
"Čože?", povedala zhrozene najmladšia.
"To nemôžeš", oponovala Prue.
"Bolo to rozhodnutie kráľovnej a dobrá vôľa Opal, že to tak urobila", uzavrela vec Marge a Prues s najmladšou sa na seba bezmocne pozreli.
"My v tejto rade evidentne nemáme žiadne slovo", zašomrala najmladšia.

Opal ju ignorovala, postavila sa a chystala sa na odchod: "Zajtra prídem pred palác a všetko o smrti kráľovnej poviem. Pre mňa je toto asi najpodstatnejšie.
Musia to proste vedieť.
A kedy sa rozhodnete, že ma konečne korunujete, je na vás."
Zahrmela stoličkou, otvorila dvere a vydala sa chodbou do svojej izby.
Keď sa za ňou dvere zavreli, Prue zamrmlala: "My sa máme rozhodnúť kedy ju korunujeme, no ona sa aj tak už správa ako kráľovná."
Všetky jemne prikývli a tiež sa postavili na odchod.

Posledné sa postavili a aj vyšli z miesnosti až zahalené stareny.
Spoločne, podivným chrapľavym hlasom povedali: "Táto kráľovná...
... niečo dokáže."

Taaak, nová časť :D máme tu isté nové postavy, tak povedzte, či sú celkom fajn, aby som ich možno v buducnosti využila ;)
Pa, paaa