Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Girova a Opalina finálna hádka

"Ale ešte si nám nepovedala, prečo si nezachránila Brahmu", povedal Sybille vyčítavo Kumara.
"Mám na to hneď niekoľko dôvodov a jednu domnienku.
Prvým je, že Brahma bol už veľmi starý a mal by ho nahradiť niekto mladší."
"Ty snáď schvaľuješ Šivu?", skočil jej do reči Kumara.
"No, z časti áno. Jedného dňa musí prísť koniec a to si myslí určite každý. Teraz je však ešte príliš skoro. Ľudia sú uprostred žitia svojich šťastných životov. Ešte neni čas na vyhladenie."

"Čas vyhladenia?", spýtala sa so záujmom Opal, ktorá nemala čo robiť a tak sa zapojila do debaty.
"Áno. Ako si si všimla, tak vďaka bohovi Šivovo už ten čas vyhladenia celého života nastáva", elegantne zahovárala Sybille.
"Hm", Opal len podvihla obočie a zapojila sa do prípravy plánov: "Mali by sme postaviť vysokú obranu tábora, keďže Šiva sem zaútočí ako na posledné miesto. Ak nám totiž padne táto naša základňa, je po všetkom."
"Vážne si myslíš, že dokáže zničiť celý svet za taký krátky čas? Ľudia to všetko predsa vybudovali za mnohé tisícročia!", pripomenula Drew.
"Áno, ale videla si ho, nie?", oponoval jej Jason.
"Bol obrovský a dalo sa z neho vycítiť mocnú auru", pritakala Piper.
"Tak čo teda urobíme?", spýtala sa bezradne Hekatina dcéra Magi.
"To čo ste si naplánovali", doklusal k ich malej porade Cheiron, ktorého zavolali Percy a Annabeth.

Hneď sa znova chopil vedenia tábora a začal dávať pokyny všetkým táborníkom na prípravu obrany.

"Idem namiešať špeciálny lektvar, ktorý poznám od Brahmu. Hádam aspoň v niečom pomôže", pustil sa do práce aj Giro.
Vybral sa na lúku, k hraniciam tábora natrhať potrebné byliny, nasledovaný Opal.
Ju zas sledovala jej kamarátka Sybille, ktorej sa ako kliešte držali Kvetinové deti.
Deti predsa nemôžu nechať svoju bohyňu ísť samú! Či už pretože sú bez nej stratení, ale aj pretože ich potrebuje.
Takže v konečnom dôsledku by to pre smrteľníkov vyzeralo ako doktor, ktorého naháňa sestra a učiteľka s materskou školou.

Giro začal zbierať rastliny a Opal sa začala pýtať všetečné otázky: "Čo je toto? Na čo je to dobré? Máš tam nejakú užitočnú rastlinu aj pre mňa? Kolárovce rastúce pod vodou, by pomohli viac než toto", založila ruky, keď sa pozerala na rôznofarebné byliny.
"Môžeš byť ticho prosím?", odtisol ju Giro na stranu a vrátil sa späť k robote.
Opal sa zatvárila urazene a odvrkla: "Len som chcela pomôcť."
"Tak fajn", povzdychol Giro, "No, nepleť sa mi pod nohy."
"Ja sa predsa nepletiem", založila ruky a jej modrá pokožka dostala jemne fialový nádych, "A vôbec! Idem robiť niečo užitočnejšie ako tvoju spoločnosť."
"Fajn. O nič také sa totiž neprosím", odvrkol zas Giro a pozrel sa jej naštvane do tváre.
Ona mu pohľad opätovala ešte zúrivejšie, keďže bola od neho o pár centimetrov menšia.

"Prestaň byť stále taký?", naštvane povedala.
"Aký taký?"
"Taký, že sa predo mnou stále uzatváraš a robíš veci jedine keď ti to nakážem ako tvoja kráľovná! No, my sme aj priatelia, súrodenci. Bohovia, poznáme sa tak dlho, že takéto správanie si od teba fakt nezaslúžim! Nie som ti cudzia!"
"O čom to zase hovoríš?", založil si ruky a hľadel na ňu.
"O tom, že veci by šli omnoho jednoduchšie keby sme začali tvoriť tím. A v tíme sa ľudia rešpektujú, robia veci sami od seba a nečakajú na nejaké povolenie."
"To aj robím."
"Nie, nie, nerobíš. Ty sa rozhoduješ len sám za seba. Niekedy prídeš a zachrániš situáciu, niekedy sa musím zachrániť sama a niekedy ani neprídeš", Opal vzdychla a začala sa sústrediť na chôdzu späť do tábora, "Nečakám, že budeš stále pri mne. No, ak mi budeš chcieť skutočne pomôcť a záleží ti na mne, tak by si mal začať pri mne stáť"  obzrela sa na jeho výraz cez plece a odišla.

Sybille to zatiaľ pozorovala, sediac na kmeni vyvráteného plota s Begóniou a radom detí z jednej strany a Kumarom a radom ďalších detí z druhej strany.
Kumara ju dokonca ponúkol aj popkornom, ktorý si vedel vyčarovať, takže nakoniec sedeli na pníku a pozorovali hádku dvoch kamarátov ako v kine.

Keď sa Opal Girovi stratila z dohľadu, Opal vyskočila a zatlieskala: "Och, bravoo! Úžasné vystúpenie priamo pred mojimi očami."
Pristúpila bližšie k Girovi, ktorý ešte stále celkom smutne a zaskočene hľadel za Opal.
Položila mu suverénne ruku na plece a povedala: "Tak ako sa rozhodneš? To je ale zápletka, však? Ak sa vzdáš svojej slobody, budeš navždy pripútaný k tvojej 'kamoške'", naznačila posmešne.
"Hmm, alebo ako je to vlastne s vami? Ste priatelia? Kráľovná a sluha? Súrodenci? Alebo že by predsalen....?", zaškerila sa Sybille.
Giro nad ňou len prevrátil oči: "To sa musíš spýtať jej", nakoniec odvrkol a otočil sa späť k svojim rastlinám.
"Ale práveže ja sa to chcem spýtať teba", ďobla do jeho chrbta.
Giro sa na ňu naštvane otočil a zavrčal: "Dajte mi už všetky pokoj! Opal bola prvá vlna a zbytky, čo po mne ostali chceš roztrúsiť ty?"
"Je mi ľúto, že to tak berieš, no toto je vážna vec", ihneď zareagovala Opal, "Mne ide o blaho celého sveta a chcem, aby ste si vy dvaja- vodcovia najmocnejších Spojeneckých síl vodňanov uvedomili, že ste dôležitý a mocný."
Giro si len vzdychol.
"A ako to vlastne bolo s tebou a Brahmom? Bol si jeho učeň?", vyzvedala už v príjemnejšej nálade.
"Áno", povedal Giro zahľadený do zeme, "Na jednej mojej ceste som započul známy hlas a nasledoval ho."
"Aký hlas?", vyzvedala.
"To neviem. Urobil som vtedy chybu a nevzal si dosť jedla a preto som omdlel a počul rôzne hlasy", pokrútil zmetene hlavou a zahľadel sa na čisto modrú oblohu.
"A ďalej?", nabádala Sybille.
"Noo, ocitol som sa v jeho ríši. Myslel som že je nepriateľ a tak sme spolu bojovali", spomínal a usmial sa, "Ale nebol to rovnocenný boj. Brahma ma hneď premohol a tak som chcel prísť na to, ako to robí. On súhlasil, že ma zoberie ako učňa.
Tak som sa učil, meditoval a zlepšoval rôzne schopnosti vnímania a zmysly. Jedného dňa sa mi znova ozvali hlasy, ktoré kázali, aby som sa vrátil. Keďže ma zachránili, počúvol som a vrátil sa späť k Aryanne a Opal."

Konečne prázdniny :D ten čas určite plne a zmysluplne využijem...
na leňošenie v posteli :D :P a vy?