Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Svetlo, prosím!

"Giro, prepáč. Myslela som si, že možno proti nám osnuješ nejaké plány, no vidím, že ti môžem veriť", usmiala sa naňho Opal a udržiavala stabilitu vody.
"Čo sa vlastne stalo?", spýtal sa Giro a prikývol na Opaline ospravedlnenie.
"Za všetko môžu Velanie a Faith. Myslím, že si to aj tušil. Ešte predo mnou. Vtedy keď si s nimi žil v paláci, zatiaľ čo som bola s Aryannou preč", zamyslela sa Opal.
"Áno", pomaly prikyvoval Giro, "Všimol som si,že sa správajú podivne, no nevedel som, že pripravovali povstanie. Skôr som sa obával kráľovnej."
"A je to! Situácia vyriešená. Upodozrievali ste sa navzájom", vysmievala sa im flegmatická Sybille.
Opal s Girom na ňu zazreli, na čom sa Sybille zasmiala ešte viac.
"Mimochodom", povedala Sybille nezúčastnene, "Polobohovia mi povedali, že sa chcú vrátiť späť do táborov, no stále ešte musia vybaviť jednu záležitosť."
"Akú záležitosť?", zamračila sa nad novinkou Opal.
"Leove vysielačky APVy nefungujú ako by mali, a tak trochu...prilákavajú všetky príšery v okolí! Yuki preto ostala pri nich a pomáha im s obranou ako sa len dá, keďže sú v najnebezpečnejšej časti pre polobohov na svete."
"Aha", Opal ostala zarazená, no rýchlo sa spamätala, "Hneď ako vyriešime túto situáciu, pomôžeme im!", vyhlásila a opatrne sa pootočila k Girovi a Sybille: "Premiestnime ich späť do táborov, vďaka vašim schopnostiam. Mám dostatok energie, takže by to nemal byť problém."

Za pár hodín konečne slnko kleslo a na povrchu kupoly sa objavila tmavá bohyňa Talassa.
Opal využila vodu a posunula sa po povrchu kupoly až na vrchol k nej.
"Sú vo vnútri", ukázala na dve nehybné osoby na dne.
Talassa prikývla, rozmahla sa rukami a privolala ich k povrchu.
Vytvorila podobné dve vákuá ako Aryanna pre Opal, no tentoraz boli pre Oureu a Nesoia.
"Spoľahni sa na mňa. Postarám sa o nich. To je napokon, to najmenej, aby som odčinila, čo spravila moja matka", priznala Talassa, "Odkáž moje pozdravy polobohom a pripomeň im, že budem na ich strane a pomôžem, nech sa stane čokoľvek."
"Samozrejme", prikývla Opal a s Talassou si podali ruky na rozlúčku. Potom Talassa aj s dvoma balíkmi zmizla.

Opal zdvihla ruky stále pripevnené ku kupole a spojila ich dlane, no naopak. Potom potiahla jednu ruku, tak že boli spojené už len zapästím a koncom dlane a prsty mala opačnými smermi.
Potom dlane ohla, aby opísali polkruh a dostali sa späť k sebe.
Nakoniec dlaňami tleskla a kupola praskla ako bublina.
Celý tento proces bol celkom rýchly, takže Giro so Sybille ani nepostrehli a už bola Opal znovu pri nich.

"Giro, premiestni znova všetkých vodňanov na ostrov. Neskôr im poďakujem za ich pomoc", otočila sa k Sybille, "My dve teraz pôjdeme k polobohom a pomôžeme im."
Opal sa však ešte rýchlo otočila späť k Girovi a zašepkala: "Skús to nájsť!"

Obidvaja prikývli Opalinmu plánu a skoro naraz sa odmiestnili na svoje miesta.
....

Keď Sybille s Opal prišli do tábora, všade sa to hmýrilo utekajúcimi polobohmi. Tábor bol totiž znova pod útokom a polobohovia mali čo robiť, aby ho ubránili.
Rimania aj Gréci však spolupracovali prekvapivo dobre a príšery rôzneho druhu stále neprekročili hranicu ich Tábora.
Bolo to asi aj tým, že Tábor bránila slávna Sedmička, ktorá si už spoluprácou prešla a pohotovo dávali rozkazy aj ostatným.
"Vyzerá to, že to tu zvládate", zastavila Opal Cheirón, keď ho uvidela bežať okolo.
"Áno. No, situácia nie je aj tak veľmi ružová. Príšery sú tu stále, polobohovia sú už vyčerpaní a chceme sa dostať domov, no takto to nepôjde", zavrtel nespokojne hlavou Cheirón.
"Udržujte ich len pekne mimo tábora. Budeme sa ponáhlať do prvej línie a ubránime tábor, aby sme vás mohli premiestniť", oznámila Cheirónovi, ktorý prikývol a s lukom v ruke odklusal.
"Povolaj žaby. Budú totiž záchytnými bodmi, cez ktoré pôjde môj ochranný plášť na premiestnenie", naplánovala Opal.
Sybille len prikývla a vytiahla rodinnú kocku.
Spoločne s Opal tleskli dlaňami.
Zo Sybillinej kocky vyskočili veľké žaby modrej, červenej, zelenej a žltej farby, ktoré sa rozmiestili po tábore.
Z Opaliných rúk vyšlo trblietavé silové pole, ktoré zachytili žaby jazykmi a spoločne pole roztiahli do vzduchu.
Príšery na pole narážali, no nedokázali ho preraziť a tak len postávali pred ním a lámali si hlavy nad tým, čo sa práve stalo.
Za chvíľu však štít praskol a spolu s ním zmizli aj polobohovia a celý tábor, až sa príšery zmetene čudovali.

....
"Čo sa stalo?", spýtal sa Percy, keď už nikde nevidel príšery.
Annabeth vedľa neho sa tiež poobzerala okolo seba a snažila sa zachytiť náznaky svetla.
Celý tábor totiž pokryla čiernota.