"Máš to tu vážne krásne", podotkla Annabeth keď im Opal poukazovala celý palác.
"Hej. To je celá mama. Tento palác pomáhala stavať. Vlastne všetko v tomto meste."
Opal zamykala očami a pokračovala: "No, mali by ste sa premiestniť späť na námestie. Ostatní tam už čakajú."
Percy prikývol vybral sa dverami do už trochu prázdnejšieho námestie, keďže sa chýlilo k Opalinmu prejavu a všetci rodinný príslušníci už mali opustiť svojich vyslancov.
Annabeth však ešte zaostala a spýtala sa Opal: "Veríš Sybille?"
Opal sa zamyslene pozrela na Annabeth, no potom sa zasmiala: "Samozrejme. Snažíme sa pomôcť jej rodine celé generácie."
"Čo tým myslíš?", zamračila sa Annabeth, no vtom sa pri nich objavila stráž, ktorá Opal povedala, že už je čas ísť.
Všetci prikývli a odišli na dvor.
Percy a Annabeth sa pridali k Tysonovi a ešte jednému kyklopovi.
"Toto je Herb", predstavil priateľa Tyson a Herb prikývol.
Opal vyšla na schody a obecenstvo sa utíšilo.
"Vítam vás. Po niekoľkých desaťročiach sme sa znova stretli.
Vítam medzi nami aj nových vyslancov- polobohov Percyho a Annabeth.
Ako iste viete, Aryanna urobila pre Tábor mnoho vecí a my sme ich teraz uznali za spojencov.
Ja, princezná a aj Rada starších vás tu teda chceme srdečne privítať", pousmiala sa Opal na dav a spoza nej, z paláca vyšlo pár ľudí, pravdepodobne Rada starších.
"Marge", povedala Opal a dala slovo starene vedľa seba.
"Naša kráľovná Aryanna pomohla pri záchrane Tábora.
Aj keď nemáme jej telo, zajtra si ju uctíme."
Marge sa pozrela na dámu v červených šatách, ktorá povedala: "Drahý hostia. Väčšina z vás mala dlhú a namáhavú cestu. Odpočinte si prosím v našom paláci a s Radou a budúcou kráľovnou vás pozývame na prvú tradičnú večeru."
Rada, ktorá pozostávala ešte z dvoch stareniek v rúchach a mladého dievčaťa sa poklonila a zamierila späť do paláca.
"Prosím poďte", pokynula Aryanna a palácové dvere sa otvorili dokorán.
Prvá vošla Sybille. Po nej pár vodňanov zo severu a pár z juhu.
Potom dve tmavé vodňanky, dvojičky v žiarivých farbách a dvaja vodniaci s rôznymi zbraňami.
Potom ešte dve vodňanky s dlhými vlasmi a chvostom a dvaja vodňiaci s veľmi pestrofarebnými očami a pleťou.
Nakoniec šli Percy a Annabeth s Tysonom a Herbom.
No, úplne posledný boli dvaja obri, ktorý vyzerali ako kmeň stromu.
Keď sa Percymu a Annabeth zdalo, že za nimi narazia do stropu, obri sa zrazu zmenšili a vyzerali ako čerstvo zotnuté pene.
Keď prešli dvermi, tak sa vo vysokej sále zmova zväčšili.
"Tadiaľto", nasmerovala jedna miesta vodňanka Percyho s Annabeth a podobné vodňanky nasmerovali aj Stromákov a kyklopov.
Percy a Annabeth stúpali s vodňankov po schodoch do nejakej dosť vysokej časti paláca.
"Ste tu nový. Takže si musíte vybrať izbu na najvyššom poachodí", povedala ospravedlňujúco.
"To je v pohode", povedala Annabeth a vybrala si jednu izbu v strede naľavo jednej chodby.
Percy si vybral izbu oproti Annabethinej a vodňanka im ešte povedala, že večera začne za hodinu.
"Uvidíme sa", povedala Annabeth a zavrela dvere.
Otočila sa, aby sa pozrela na izbu a zalapala po dychu.
"Tak toto je iné ako v našom Tábore", povedala si sama pre seba, keď videla veľkú okrúhlu miestnosť, v ktorej strede bol stolík s kvetmi.
Pri Annabeth bol vešiak, na ktorý si položila svoj ruksak a prišla k stolíku.
Pozrela sa na strop, na ktorom bol veľký kryštálový luster a tapeta s motýlmi.
Steny boli tiež vytapetované, no sýtomodrou farbou.
V ukrúhlej miestosti boli okrem stolíka ešte štyri dvere a oproti dverám od chodby bolo veľké okno, ktoré osvetlovalo celú miestnosť.
Annabeth vošla po prvých dverí, v ktorých našla krásnu kúpelnu.
V druhých bola priestranná spálňa s obrovskou posteľou.
V tretej bol šatník a v štvrtej bola prázdna.
"Hm. To bude mať ešte nejaký účel", povedala si Annabeth a zavrela dvere.Nakoniec sa rozhodla, že si dá dlhú kúpeľ vo vani.
Kúpeľna mala veľkú okrúhlu vaňu, kde si Annabeth mohla vybrať hocijakú penu, vôňu a farbu vody.
Kúpeľna mala príjemne teplú oranžovú dlažbu a obkladačky.
Na vešiaku boli mäkké huňaté uteráky, do ktorých sa Annabeth po kúpely zabalila.
Vošla v uteráku do šatníka a porovnávala rôzne šaty, ktoré si mohla vybrať a obliecť.
Nakoniec sa rozhodla pre elegantné, úzke a pohodlné sivé, ktoré sa hodili k jej očiam.
Vybrala si opálový náhrdelník a tenké tmavé elegantné sandálky.
Jej blonďavé jemne kučeravé vlasy si zopla do mohutného copu, ktorý jej siahal až po chrbát.
Pár minút pred termínom večere vyšla Annabeth na chodbu.
S Percym boli evidentne veľmi prepojený, lebo vtedy keď otvorila dvere to isté sa stalo aj na druhej strany chodby.
Percy nasadil svoj úsmev a podal Annabeth ruku: "Môžeme ísť?"
Annabeth prijala jeho ruku: "Smoking. Taký nezvyk", pousmiala sa a spoločne vykročili na večeru.
Zišli po dlhých schodoch a vodňanky im otvorili dvere, aby vošli do vysokej miestosti s lustrom a mahagónovým stolom.
Percy odsunul Annabeth stoličku, aby si mohla sadnúť, naklonil sa a pošepkal jej: "Dnes vyzeráš krásne."
Annabeth bola najprv ztuhnutá, lebo niečo také nečakala, no potom sa narovnala a usmiala sa: "Ďakujem Percy. Vidím že takýto morský vzduch ti len prospieva."
"To nám všetkým", pripojil sa Tyson, ktorý si sadol vedľa Percyho.
"Myslím, že som to myslela trochu inak", pousmiala sa Annabeth na Tysona.Tyson sa poškrábal na hlave a zatváril sa začudovane.
Nemal však čas na niečo sa spýtať. Opal už totiž vošla do miestnosti a sadla si za stôl.
Podvihla pohár a spoločne s ňou aj všetci v miestnosti.
"Na zdravie!", zapriala všetkým Opal a napila sa ako prvá.Po pár minútach konverzácie nastal čas na jedlo.
Vodňania prinášali svoje pokrmy z kuchyne.
Občas to boli priam podivné a niekedy aj chuťovo zvláštne jedlá.
No, neboli nikdy zlé ani hnusné.
Proste len iné a zvláštne."Hups. Pardon, že meškám. Musela som vybaviť pár vecí", ospravedlňovala sa Sybille, ktorá sa zrazu zjavila pri Annabeth na stoličke.
Annabeth si práve pochutnávala na polievke, no keď sa vedľa nej objavila Sybille, skoro jej zabehlo a teraz prskala a snažila sa nabrať dych.
Sybille si ju konečne všimla a nevinne sa spýtala: "Si v poriadku?"
Annabeth na ňu hodila vražedný pohľad a Percy sa išiel tiež skoro zadusiť, no z potlačovaného smiechu.
Opal sa tiež jemne pousmiala a kývla na Sybille.
Tá jej odkývala, až jej perá na jej podivných šatách zaštrngali a pustila sa do jedla.
Mala na sebe znova svoje typické pomaľovanie očí a správala sa extrémne veselo.
Rozprávala sa s jedným so Stromákov, čo sedel vedľa nej, no nikdo iný im asi nerozumel, keďže sa po chvíli rozhovoru začali smiať len Stromáci a ona.
Zatiaľ čo diskutovala Annabeth na ňu nevraživo hľadela.Po chvíli doniesli vodňania aj posledný chod- pudingový dezert s riasami a krabími tyčinkami v čokoláde so zmrzlinou a opraženou mrkvou na víne.
"Annabeth", otočila sa k nej Sybille, keď doniesli dezert, "Nemohla by si sa prestaň na mňa tak nevraživo dívať?
Ruší to farbu mojej aury", zašomrala a pustila sa do dezertu.Percy položil ruku na Annabethinu, aby ju skludnil, pretože to vyzeralo akokeby chcela vybuchnúť.
Nakoniec sa však nadýchla a zatvárila sa trochu previnilo: "Samozrejme. Prepáč. Nechcem ťa žiadno urieknuť alebo tak niak", zašomrala zas ona do svojho taniera a Sybille sa na ňu usmiala: "Vďaka.
Ver mi. Urieknutia nie sú vôbec dobré."
Zašramotila vo svojich vlasoch a vyplietla z nich červené pierko.
Annabeth sa začudovala a nakoniec povedala: "Čo? Prečo?"
"To je na ochranu", vysvetlila Sybille.
"Athénine deti na niečo také neveria."
Annabeth chcela vrátiť pierko Sybille, ktorá však len pokrútila hlavou: "Nechaj si ho.
Radšej.":D
Na tom prvom hornom obrázku su Annabethine šaty.
Podľa mňa sú úplne úžasné :3
VOCÊ ESTÁ LENDO
Percy a Annabeth- nekonečný príbeh
FanficSamozrejme, je už po vojne s Gaiou, ako inak? A Percy, Annabeth a ostatní musia doladiť ešte nejaké detaily k udržaniu mieru. Ako dopadnú ich výpravy? Nájdu čo hľadajú? Nájdu prastarého boha? Kto sa k ním na výprave pridá a kto sa odpojí? Zvládnu ud...