Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Princezná duchov a strážkyňa žiab

"Heej, Yuki! Spomaľ trochu! Tentoraz je tu až moooc teplo! Nemôžeš zariadiť taký stred? Tá zima cez ktorú sme šli minule mi teraz chýba!", zakričala na ňu a vliekla sa z nohy na nohu. Vzdychla, zakývala nad ňou hlavou a zamrmlala si: "Netušila som, že to niekedy poviem, ale chýba mi Staroch a aj Babča", ponosovala sa.
"Uh", zastavila prudko Yuki, až do nej skoro vrazila. Namosúrene na ňu pozrela, aby sa dozvedela, prečo zastala a keď uvidela Yukin naštvaný výraz tiež sa zamračila.
"Tak počúvaj", začala dlhá, krásna blonďavá princezná s ruským prízvukom, "Tvoja matka ti zanechala týchto ľudí. Si tiež čosi ako princezná, čosi ako ja! Tak láskavo pridaj a choď im pomôcť!"
"Aach. Keby som ťa roky nepoznala, tak sa ťa aj bojím", povedala posmešne, no potom zvážnela, "Ale máš pravdu. Musíme predsalen pohnúť, tie otrasy stále silnejú", zamyslela sa a Yuki konečne videla, že sa začína snažiť. Jemne sa na ňu usmiala a spoločne vykročili už teplejšou krajinou, až za nimi viali ich zimné plášte.
Snehová princezná Yuki-hime a jej najlepšia priateľka, ktoré spolu dokázali udržiavať mier medzi snehovými duchmi a pustovníckymi žabami.
"Uff. Si si istá, že máme ísť k nim? Čo ak tam nebude Opal?", spýtala sa nakoniec ustarostene.
Yuki sa zadívala do diaľky a poslala pomocou jej moci chladný vietor, aby preskúmal kúty sveta, ktoré ležia pred nimi a ktoré sú dôležité.
Vetry sa rozutekali, no za pár chvíľ sa znova vrátili a šepkali im informácie, ktoré zistili.
"Si už schopná obnoviť jej moc?", spýtala sa Yuki, aby si bola istá, že nemusí hlas vetru ptekladať do ľudskej reči.
"Neboj sa. Som síce nervózna, lenivá a stále sa sťažujem, no toto zvládnem", pripomenula jej a prižmúrila oči, aby sa tiež pozrela do diaľky.
Krajina sa totiž začínala meniť, ako postupne cestovali. Smreky sa stavali dubmi, bukmi a neskôr aj topoľmi alebo brezami. Vlhké ihličie a mach sa menilo na šuchotavé lístie.
Yuki sa ešte rozlúčila s vetrami a poďakovala za ich informácie.
Pozrela sa na Yuki: "Nemali by sme teda ísť za Opal? Ísť totiž za polobohmi...neviem. Potrebujeme Opal!"
"Tam, kde budú polobohovia, budú aj bohovia, tam kde budú bohovia, bude aj Gaia. Tam, kde bude Gaia, budú aj naši nepriatelia a tam bude aj Opal", odpovedala Yuki a ani nezastavila.
"To je teda analýza", nadchýnala sa a pokračovala v chôdzi.

...
Opal zvráštila tvár: "Nemyslela som si, že to bude až také vážne."
Vypočula si totiž informácie o ich súčasnom stave od Poseidona.
Ten si tiež vzdychol a ešte pokračoval: "Mrzí ma, čo sa stalo Aryanne a aj to, že si na to teraz sama."
"Ah", zamrkala Opal očami a najradšej by si zahryzla do jazyka, no uvedomila si, že za to čo povedal, by mu najradšej jednu vrazila.
Pozrela sa preto na jeho kľudnú tvár s jazvami okolo očí od smiechu a povedala: "Bohom ako ste vy, asi už neni ľúto za stratenými deťmi, no. Mne teda ľúto bolo!
Bola to moja jediná matka! A zaslúži si toho viac ako len vašu ľútosť. Viete, lord Poseidon, bez urážky, ale vaše rodinné vzťahy, nie sú zrovna skvelé.
Ja som mala, na rozdiel od vás, skvelý vzťah s matkou, ktorá umrela a zaslúži si úctu!
A ešte! Nemyslite si, že som na to sama. Som silná, mám Gira a za chvíľu príde Sybille."
"Dobre", prikývol Poseidon a usmial sa akokeby to od nej čakal. Nakoniec ešte povedal: "Vieš. Si jej strašne podobná. Aj Aryanna dokázala presviedčať ľudí a nájsť ich slabé miesta. Vďaka tomu som jej dal toto kráľovstvo. Myslel som že to pre ňu bude to pravé, no rovnako som si myslel že pre teba bude lepšie niečo iné", pozrel ešte na ňu a zdvihol sa na odchod, "No, vidím, že to zatiaľ zvládaš. Dúfam, že ma nesklameš."
"Čože? Narážate na niečo konkrétne?", zamračila sa Opal.
Poseidon sa na ňu usmial: "Myslím, že vieš."
Opal vzdychla: "Rada."
Poseidon raz pomaly prikývol a otvoril veľké vchodové dvere paláca.
"Percy a", začala ešte Opal, no Poseidon ju hneď predbehol: "Budú v poriadku. No, musíš im pomôcť. Ourea a Nesoi sú mocní a božskí, a nepriatelia ako oni môžu byť porazení len rovnako mocnými priateľmi", prešiel dvermi, zahmýril sa a zmizol.
Opal tam zatiaľ len nedbalo stála a oprela sa o rám dverí. Vyzerala dosť zraniteľne, no hneď si rozmyslela, že ide niečo urobiť. Že musí niečo urobiť!

...
"Sme tu! Pozorujeme aktivitu, ale nič podozrivé sa nedeje", povedala Annaneth do APVy.
"Fajn", ozval sa z druhej strany Cheironov hlas, "Udržujte pozície a priebežne sa hláste. Musíme nájsť ohnisko ich moci! Vašou úlohou je len odpozorovať vážnosť situácie a dať nám vedieť."
Tím v zložení: Annabeth, Reyna a Frank sa práve začal angažovať...