Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Jazierko a plytčina

Jason, Piper, Leo a Aryanna sa kľudne plavili ďalej. Okolo nich nebolo skoro nič. Postupne sa všetky ihličnaté stromy stiahli a zmenšili na rôzne machy a trávy. Z lesa sa stala pustatina, čiže čosi ako préria, aj keď to bolo zvláštne keďže prérie bývajú na juhu a oni mieria na sever. Zacítili teplejší vietor a...piesok? Krajina sa znova začala meniť. Tentoraz na polopúšť a púšť. Zrazu Aryanna zacítila zmenšovanie prúdu vody. "Ľudia? Cítim, že tá rieka končí!!",zakričala na ostatných. Všetci sa k nej prihrmeli a v diaľke zazreli....koniec rieky! Už sa ku koncu pomaly blížili a Aryanna sa ich snažila trochu spomaliť, no prúd bol prisilný. "Držte sa!",zvreskla Piper. Loďka sa naklonila a....spadla.

o==[]:::::::::::::::::>

Leo sa ztrhol zo spánku a otvoril oči. Uvidel modrú oblohu ohraničenú nejakým oranžovým pásom. Zdvihol sa zo zeme a z pásu sa vyklubal útes alebo stena. Prišiel na to že polovicu tela mal vo vode. Čiže ich loďka nespadla len tak, spadla dole vodopádom a jeho vyplavilo na breh. Piper a Jason ležali pár metrov od nich. Tento vodopád bol asi 10 metrov dlhý, rovnako ako útes a končil malým jazierkom. Nikde nevidel jeho loď, takže sa asi roztrieštila o dno. Keď už o tom tak premýšľal, nikde nevidel Aryannu. Rozhodol sa, že najprv zobudí Jasona a Piper a potom ju nájdu. Oproti jazierku a vodopádu bola zrazu džungľa, do ktorej išiel malý potok z jazierka. Aryanna sa určite musela vydať do džungle.
Leo nabral vodu a pofŕkal ňou Jasona a Piper, aby sa prebrali.

o==[]::::MEDZITÝM:::::>
Aryannna....
Zobudila sa na zvláštnom mieste. Bolo, tak niak mokré, no ona to už dávno prestala vnímať. Vnímala jedine hladinu nad sebou, ale vedela aj to, že hladinou jej cesta nepovedie. Musí ísť pod vodou, nakoniec to je jej prirodzené prostredie. A tak sa premenila do svojej plávacej podoby s krídlami a pridala k tomu aj aerodinamický chvost. Keďže bola na dne musela si vybrať len stranu, do ktorej plávať. Vedela, že v takýchto chvíľach je dobré čakať na znamenia a tak čakala a počúvala či nezachytí nejaký zvuk.
Zrazu začula: "Mami?" a ona zvolala: "Opal? Opal, kde si?" "Mami, neboj sa. Povediem ťa. Choď rovno, až kým nenadíde čas vynoriť sa." A tak Aryanna plávala rovno popri dnu. Zrazu vpredu uvidela silnejúce svetlo. "To bude asi nejaká plytčina alebo breh",povedala si. V tej vode zrazu uvidela nohy, a preto sa tam vydala. Sila jej dcéry ju však ťahala ďalej, ale jej zvedavá povaha a akýsi pocit vnútri zavelil iný smer: Hore na hladinu, na plytčinu.

o==[]::::::::::::::::>
Leo, Piper a Jason medzitým

Nenamáhali sa z výlovom lode, lebo vedeli, že ju aj tak nenájdu, a preto zamierili do džungle. Po pár minútach kráčania popri riečke, čo išla z jazierka, uvideli nejakú plytčinu a zastavili. "Takže",začal Jason,"potrebujeme nájsť Aryu a tú božskú silu a to presne v tomto poradí. Hmm, Leo? Vieš o nejakej mašinke, ktorá by vedela udávať smer v džungli." "Hmm, asi nie, ale mám niečo lepšie. Dokážem nám zmapovať džunglu vďaka môjmu skvelému vynálezu." Zobral Piper za ruku a vtiahol ju k Jasonovi do náručia. "Tak dámy a paní, toto je ideálna ponuka. Zostrojil som prístroj na určovanie polohy. Tento tu mladík",Leo ukázal na Jasona imaginárnemu publiku,"dokáže lietať a jeho skvelá asistentka mu verí viac ako ja, že ju udrží a nepustí."Leo sa prikrčil a zašepkal publiku, "A zvážte, ja a Jason na romantickom mapovaní džungle, by vyzeralo zvláštne." Piper a Jason mu zatlieskali. "Waau, Leo! Toto je tvoj najkrajší, najužitočnejší a najlepší vynález",povedala Piper. "A najživší",doplnil Jason. "Tak, ľudkovia, leťte!",zvolal na nich Leo a Jason sa vzniesol s Piper v náručí.
Leo zatiaľ vstúpil do plytčiny, aby zistil aká je hlboká. Zrazu z nej vyšla voda a zjavila sa pred ním Aryanna. Vyzerala krásné a tak niak mocne. Mala na sebe znova len tie svoje krehké modré šaty, aj keď Leo vedel, že pod nimi skrýva skoro celý bojový arzenál zbraní. Pohybovala sa po vode s istou ľahkosťou a smerovala k nemu. Nemohol z nej odtrhnúť oči a až keď boli úplne blízko až dýchali rovnaký vzduch, pobozkala ho.

•Aryannin pohľad•
Bola úplne pri zmysloch, vedela čo robí, ale proste nevedela prestať. Už vtedy keď spolu bojovali, zdalo sa jej, že je to konečne prvý muž za celé generácie, čo by jej mohol porozumieť. Boli taký odlišný a to ich spájalo. Nedávalo to rozum, ale na svete je takých nezrozumiteľních vecí veľa. Keď ho prvýkrát pobozkala bolo to ako keď nájdete niečo čo ste dlho hľadali. A keď jej Leo opätoval jej bozk, prebudilo to v nej istú vášeň, dlho zabudnutú. Nakoniec ich bozky boli dlhšie a vášnivejšie až kým ho neprevalila na zem. Postupne jej dával dole šaty pod ktorými prekvapivo nemala nič, ani zbrane. Jeho to evidentne tiež prekvapilo. Ona zas tiež nezaostala a začala mu strhávať tričko. Postupovala pomaly po jeho krku až k bruchu a dala jemný bozk na každý jeho vypracovaný sval. Jemne hladila aj jeho chrbát a nevedela sa nabažiť jeho tela. On sa zas pohrával s jej teraz dlhými modrými vlasmi a držal ju pevne, aby mu nikam neušla. Od brucha sa Aryanna zas vrátila k jeho perám a začali sa znova vášnivo bozkávať. Vnútri nich to bublalo určite ako v rozpálenom hrnci vriacej vody. Aryanna slastne vzdychla a Lea obdarila ešte pár bozkami. Ešte spolu pár minút ležali a vychutnávali si jeden druhého, ona na ňom v jeho náručí.
Až potom sa tá chvíľa pokazila, keď Aryanna vstala, navliekla si šaty a zamávala Leovi. Dokonca mu poslala aj vzdušný bozk. Leo za ňou zakričal: "Ako to, že ideš preč? Nie sme teraz pár? Zase mám ostať tým siedmim kolesom u voza?" Aryanna mu odpovedala: "Bolo to krásne, ale....",nadýchla sa, "ty vieš, že by nám to nevydržalo. Bolo to len pár chvíľ, krásnych." Pousmiala sa a ešte sa k nemu priblížila, aby mu dala posledný dlhý a smutný bozk s chuťou sĺz. "Je vojna, ja mám povinnosti a ty tiež",povedala smutne a zamierila k vode. "A čo keď sa vojna skončí, myslíš, že by sme potom...?",spýtal sa jej Leo. Ona sa ešte obrátila, žmurkla naňho šibalským okom a zmizla vo vode.

Tak, to bolo trochu ostrejšie.... ;-)
A tešte sa, teda tí čo to so mnou ešte nevzdali, bude to zaujímavé.