Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Zranenia, príbehy a napĺňanie proroctva

"Čižeee, sme v kaši", zhodnotil situáciu Percy. Aryanna im práve dopovedala ich rozhovor s Ofionom.
Vzdialili sa radšej od Bostonu a nachádzali sa v neďalekom lesíku, keďže mesto je plné hadov a netvorov.
"Veď, ako vždy", prevrátila oči Annabeth.
"Mali by sme to tu ešte preskúmať, či tu nie sú iné netvory", navrhla Aryanna.
Percy prikývol: "A asi sa aj utáboriť. Je dosť neskoro", podotkol nad západom slnka.
Všetci prikývli a rozdelili si úlohy.
Percy s Aryannou sa šli poobzerať po okolí, Harley prikúzlila nejaké sendviče a Ivy s Annabeth zabezpečili nejaké prístrešie a vykúzlili deky a vankúše.

Aryanna s Percym sa zatiaľ obzerali po okolí a rozprávali sa. Zrazu čosi zašuchotalo, no nevenovali tomu pozornosť. Veď v lese furt čosi šuchoce a praská.

Teraz bol rad na Percyho príbehu.
"Keď sme stratili spojenie a budova sa zrútila, poprosil som Annabeth, aby sme sa vydali na pomoc. Použili sme vlak a z New Yorku do Bostonu to trvá zhruba dve hodiny."
"Toľko asi trval súboj s Hemerou a návšteva hadov", rozpočítala Aryanna.
"Hej, hej", prikývol Percy, "Len sme nestihli varovať Táborníkov, keďže sme nevedeli o Ofionovi. Jediný Cheiron vlastne vie, že ja a Annie sme opustili Tábor."
Zrazu akokeby sa spomalil čas a Aryannu napadol ten posledný verš proroctva-
Dvaja milenci, pútnici... a práve vtedy z Percyho vrecka na džínsoch vyšiel divný duch....
skaza s nimi vo vreci.

Duch sa vo vzduchu zavlnil a vošiel do Percyho úst.
Percyho oči zasvietili na žlto a začal hovoriť divným hlasom: "Som Eildon, duch nadvlády a ty malá bohyňa nado mnou nezvíťazíš", povedal divným škrakľavým posmešným hlasom.
Oči znova preblikli a na chvíľu to bol zas Percy: "Ona možno nie, ale ja áno", povedal a začal s ním vnútorne bojovať.
Jeho oči prebleskovali a celé telo sa naťahovalo.
Aryanna ho nemohla len tak nechať, no čo mohla spraviť?

Percy zatiaľ skúšal robiť najjednoduchšie pohyby, no Eildon mu v tom bránil.
Keby Percy nebol v takom nebezpečenstve, bolo by to aj celkom smiešne. Snažil sa zdvihnúť ruku, no nevládal. Snažil sa prehovoriť, no nemohol otvoriť ústa. Snažil sa otočiť, no nakoniec sa zvláštne zauzlil.
Zrazu však začal z brucha krvácať.

Táto rozdvojenosť ho zabije!, zhrozene si pomyslela Aryanna a zbadala, že zem je mierne vlhká. Dostala nápad a vycucla schopnosťami všetku vodu v zemi a vrhla ju na Percyho. Prúd vody ho zvalil na zem a Eildon z neho vyšiel a rozpustil sa na zlatý prach.
Aryanna sa potešila, no Percy bol stále v bezvedomí a so škaredou ranou v bruchu.
Rýchlo si ho obesila cez plece a išla späť k ich táborisku.

Annabeth sa hneď postavila a skamenela.
"Percy!", vykríkla a rozbehla sa k Aryanne.
Položila si jeho hlavu medzi ruky a skúsila či dýcha.
Aryanna všetkým opísala, čo sa stalo a Annabeth vykasala Percymu tričko, aby sa pozrela na ranu.
Nebola len na bruchu, aj keď tam bola najvážnejšia, no tiahla sa pomaly od ľavého pleca, až po pravý bedrový kĺb.
V bruchu bola najviac otvorená, až bolo vidieť jeho mäso a vnútornosti.
Aryanna rýchlo urobila znova trik s absorbciou vody z vlhkej zeme a priložila Percymu vodu na brucho.
Pomaly sa rana začínala zcelovať a začala menej krvácať.
Aryanna musela vyždímať zo zeme vodu aspoň trikrát kým Percymu dostatočne pomohla.
Nakoniec mu ostala celkom veľká chrasta a zostane mu jazva.
Annabeth sa vďačne pozrela na Aryannu a bola už celkom kľudná. Stále mala Percyho hlavu v lone a hladkala mu čelo.
Nastala dlhá a nervózna chvíľa.

Nakoniec ju už Harley nezniesla a povedala: "Ugh, no, je čas príbehov! Ale vážne ľudia, mali by sme sa trochu rozptýliť, a preto každý povie nejaký životný príbeh!"
Všetci, konkrétne, Ivy a Aryanna sa na seba skepticky pozreli a Harley sa nenechala dlho presviedčať: "Okej ľudia, začnem!", povedala a usadila sa do tureckého sedu.
"Kde bolo, tam bolo, žila jedna úspešná psychologička, čo pracovala v miestnej väznici. Jedného žiarivého, krásneho, osudného dňa jej priradili..istého väzňa. Bol to celkom normálny prípad šialenstva, pretože zabil pár ľudí. A terorizoval mesto. A chcel zabiť Batmana. Ale k nemu neskôr.
Rozprávala som sa s ním. Hodiny a hodiny a nakoniec vyšlo, že je to skvelý a normálny týpek, čo mal len smolu. Neviem či so mnou len manipuloval alebo to myslel vážne, no pomohla som mu. Prestrojila som sa za klauna, harlekýna, lebo som potrebovala skryť identitu a pretože viem, že klaunov má rád. Vždy si z môjho mená uťahoval a skracoval ho na Harley Quin. Až som sa ním nakoniec stala.
Zničila som celu a spoločne sme ušli.
Potom bolo všetko úžasné, vtipné a veselé. Trápili sme Batmana a Gotham city.
Až dokým sa to samozrejme nepokašľalo.
Joker bol čoraz viac naštvaný na Batmana, že ma začal prehliadať. Nič nepomáhalo a tak som sa rozhodla, že Batmana zabijem sama, aby sme konečne mohli byť spolu a keď som ho už mala nadoraz, objavil sa Joker a zhodil ma zo strechy domu, kde som väznila Batmana. Chcel si ho uloviť sám a ja som bola už len malá prekážka v jeho dokonalom Batmana naháňajúcom živote. Prestala som ho milovať a vrátila sa späť na Olymp. Moje psychologické maskovanie som už nemohla robiť, a tak mi ostal už len harlekýn. A ešte moje kontakty."
"A tak sme sa stretli", dopovedala Ivy a teraz bol na rade jej príbeh.