Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Trojhodinový limit

Po veľkom páde z Niagarských, kam ich Opal nasmerovala, sa Jason, Percy a Annabeth vidali opäť do Tábora.
"Nemohla nás zaviesť trochu bližšie, než len vyhodiť z jej domu?", posťažoval sa Percy.
"Veď sa už ukludnite", upokojoval ich Jason a vzduchom ich pomaly vzniesol a nasmeroval k Táboru.

Keď leteli ponad New York a mierili ešte ďalej, až k pobrežiu, kde sa pri jahodových pláňach nachádzal Tábor, Jason konečne povedal svoje obavy, čo ho trápili celú cestu: "Čo ak ich Pythón zastraší alebo zabije? Myslím, našich spojencov. Alebo nebodaj, by ich ešte aj zlákal na jeho stranu", sústredene hľadel pred seba a kúskom oka pozrel do zadu, kde sadeli Percy s Annabeth.
Nakoniec sa ozvala Annabeth: "Okrem Chioné som si istá oddanosťou a bojaschopnostou u úplne všetkých", vyhlásila sebaisto.
Zniesli sa k Táboru, v ktorom to vrelo napätím.
Každý vedúci bol pri svojej vyzbrojenej ublikácie a v čele celej tejto armády stála zotavená Reyna- Eurynomé.
"Dúfala som, že každú chvíľu už prídete", podišla k Percymu, Annabeth a Jasonovi, ktorý sa vítal s Piper.
"Samozrejme. Šlo to našťastie celkom rýchlo", povedal rozpačito Percy.
"Sú tu už naši spojenci?", spýtala sa Annabeth, ignorujúc Percyho.
"Zatiaľ sme zaregistrovali len pár vzdušných duchov, ktorý prisľúbili ešte nejaké posily. Cheirón tiež pár hodín po vás odišiel privolať kentaurov, no ešte sa nevrátil", zhodnotila situáciu Eurynomé.
"To je aj dobré. Bod prekvapenia bude určite rozhodujúci", uvoľnila sa Annabeth.
Reyna prikývla: "Choďte sa prezliecť do bojového. Za hodinu pôjdeme zaútočiť na ich Tábor."
"Čože?", zvolal Percy a Annabeth sa pridala: "Tak skoro? Veď, veď.", preglgla,
"Nemal by to byť bod prekvapenia pre nás, ale pre nich! A čo ak to Cheiron a ostatní nestihnú? Čo ak nás premôžu skôr ako prídu kentaury?"
"Fajn. Zavolajte im cez Iris a povedzte, že majú tri hodiny. Za tri hodiny začneme útok na Tábor!", zvolala Reyna a povedala to aj pripraveným polobohom, mágom a rimanom.

***

"Rýchlo! Percyy",zvolala Annabeth, keď boli v Poseidonovej ublikácii a Percy sa vo svojom bordeli snažil nájsť zlatú drachmu pre Iris.
Práve sa hrabal v jednom vrecku od šortiek s jazykom medzi zubami kvôli sústredeniu, keď ho trklo, aby sa pozrel pod posteľ.
Tam konečne totiž niečo našiel a s Annabeth pristúpil k svojej vodnej studničke, ktorú mal v izbe a hodil do nej drachmu.
Za chvíľu sa v nej objavila tvár kentaura Cheiróna, ktorý sa netváril príliš nadšene.
"Cheiron. Kde ste?", zvolala Annabeth a natlačila sa k Percymu, aby lepšie videla.
Cheiron si vzdychol: "Tentoraz bolo bláznivou podmienkou mojich bláznivých príbuzných ísť do Tábora autom. No, viete si to predstaviť", znova si vzdychol a založil ruky, "Na nás by bol teraz 'úžasný' pohľad. Sme asi 20 kentaurov namačkaných v malom forde a na dialnici je zápcha. Radšej si to ani nepredstavujte", varoval ich a Percy s Annie si všimli, ako sa pri Cheirónovej tvári pohol konský zadok a pri druhom líci nejaké kopyto.

"Ale nebojte sa", snažil sa pomedzi príbuzných usmiať, "sme už v zápche pred New Yorkom, takže za chvíľu by sme mali doraziť."
"To je dobrá správa Cheiron", vydýchla si Annabeth, "Reyna, teda Eurynomé vám dala
totiž tri hodiny."
"Ak do vtedy neprídete, zaútočíme bez vás", doplnil Percy.
"Mhm. Chápem. Eurynomé che tento boj rýchlo skoncovať. Nebojte, posnažím sa prísť, čo najskôr", prisľúbil Cheirón a začal sa dobýjať k volantu cez rôzne kentaurie tela. Chcel totiž obsadiť miesto vodiča, pretože ostatné autá ich už začínali predbiehať.
Spojenie sa pretrhlo.
**

Percy našiel ešte asi tri ďalšie zlaté drachmy, za ustavičného Annabethinho horekovania, nadávania na Percyho neporiadkumilovnosť a zalamovania rukami, zatiaľ čo sa snažil povyťahovať drachmy spod postele, z rôznych vačkov na nohaviciach a z tajných priehradiek v zásuvkách a šuflíkoch.
Ostatné telefonáty cez Iris šli celkom ľahko.
Percy s Annabeth ostatných museli len popohnať trojhodinovým limitom a ostatní sa hneď splašene začali chystať.

Do Tábora najprv prišli na pomoc ďalší vzdušný a lesný duchovia a satyrovia a potom z riek a jazier povyliezavali aj nymfy, vodný ľudia a ľudský vodniaci (radšej sa nepýtajte na rozdiel medzi vodnými ľuďmi a ľudskými vodniakmi. Sú na to obaja dosť hákliví.)

"Dali sme limit", debatovala Reyna s Annabeth.
"Len im daj ešte minútku. Cheirón bol len v zápche", prosíkala Annie.
"Neboj sa. Ak sú blízko, tak to stihnú. toto bude drsné a dlhé, no chcela by som to ukončiť, čo najskôr", povedala Reyna a rozhliadala sa po svojich vojakoch.
Annabeth si vzdychla: "Dúfam len, že nie si nejako príliš rozľadená."
Reyna zastala, až do jej chrbta Annie skoro narazila a Reyna sa prudko obrátila: "Rozľadená?"
Annie s vystretými rukami a pokrčenými rukami začala cúvať: "Ni..noo", habkala, "Veď vieeeš. Ak je niekto rozladený a začne sa ovládať emóciami, väčšinou prehrá, pretože nedáva pozor."
Reyna si odfrkla: "Smrtelníčka. Berieš ma snáď za takú ľahkú obeť? Roky a storočia som blúdila chaosom a nezbláznila sa. Myslím si, že som silnejšia ako oba plazy dohromady. Mňa už viac nepodrazia a nenechám sa len tak ľahko poraziť", zaškrípala zubami a nasadila si obrannú čelenku, ktorá vyzerala trochu ako rytierska prilba.