Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Plány Pythóna a Eildonov

"No, s Harley sme sa poznali už dlho. Na hore Olymp sa vie o každom bohovi a niektorí čo majú radi akciu, vymysleli tie kostými. Ja som teda začala pôsobiť ako Poison Ivy a tiež som veľmi nemala rada Batmana. On bol samá spravodlivosť, nekradnutie šperkov, neužívanie si života,..proste samé anti-božie veci.
Stretla som ešte jednu fajn kočku. Volá sa Catwoman, no neni s nami. Proste ostala v Gotheme. Niekto musí strážiť Batmana, nie? No, ako ste si všimli, ja, Harley a Catwoman sme stvorili celkom dobrý tím. Vlastne všetci sa tak nejak začali tímovať. Prišla Justice leage a aj Wonder woman a proste veľa ľudí.
No, v poslednom čase ich to prestáva baviť, a tak sa postupne vracajú späť na Olymp."
"Ale veď oni sú stále na Olympe", pripomenul v ležmej polohe započúvaný Percy.
"To len jedna ich časť, chaluhový mozoček", odvetila mu milo Annie a postavila ho.
Všetci si vydýchli: "Sme radi, že si v poriadku", povedala Harley s veľkým úsmevom na tvári.
"Hej", povedal Percy trochu smutne, "Ale evidentne sa vďaka mne naplnilo proroctvo."
"Veď to je dobré. Proroctvám sa aj tak nedá vyhnúť", tíšila ho Annabeth a on sa na ňu vďačne pozrel.

Ani si neuvedomili a už bola noc.
"Hm, ľudia? Nemali by sme ísť spať?", spýtala sa Aryanna a ostatní unavene prikývli.
"Hej", zívla Annabeth, "Zajtra za svitania-to bude zhruba o ôsmej- vyrazíme."
"O ôsmej?!", spískla Harley.
"Harley! Spi!", okríkla ju Ivy.

Ráno bolo krásné, aj keď noc bola veľmi imaginárna a príjemná. Bohovia sa na hrdinov konečne usmiali, asi pretože s nimi tri bohyne aj v skutočnosti boli, a zariadili konečne normálny a oddychový spánok.

Jedine to prebudenie za veľa nestálo.
Annabeth sa zobudila ako prvá a hneď zvolala: "Vstávajte!", lebo okolo nich bola priam armáda hadov.
"Brr, prečo vždy hady?", spýtal sa Percy a mierne ubolene vstal.
Zrazu započuli hrozivý smiech a pred nimi sa objavila Hemera.
"Som. Späť!", povedala a všetkých oslnila svetlov a uvalila do bezvedomia.

"Hm, mal si pravdu. Bolo to ľahké ako zobrať najospalejšiemu človeku ovládač od telky", povedala Hemera do vzduchu.
Ten sa zhmotnil do podoby hada. No tento had nebol vôbec pekný, ale zvláštne zvrásnený a zmačkaný, akokeby ho vyprali v práčke a zabudli ožehliť a v strede brucha, ak sa to vôbec dalo určiť, mal veľkú hnisavú jazvu, z ktorej mu trčal nejaký kovový špic.
"Máš zvláštne prirovnania, ale páči sa mi tvoj spôsob boja Bojovnica", zasyčal a Hemere zaiskrili žiarivé žlté oči a usmiala sa: "Vďaka. To bola len časť mojej moci, no aj tak by som naše obete veľmi nepodceňovala a to hlavne týchto hrdinov. Bohovia sa dajú ľahko poraziť, no hrdinovia so mnou a mojimi bratmi už majú skúsenosti", povedala smutne a pri nej sa objavil Eildon.
Naštvane odfrkol: "Ten malý fagan a jeho priatelia ma už veľakrát porazili", povedal a presunul sa k Percymu, aby mu vyparatil niečo hrozné, no Hemera ho hneď zahnala: "Kuš tam! Máme ešte inú prácu. Najprv potrebujeme ovládnuť bohov. A s ich schopnosťami bude už ľahké zničiť úbohých smrteľných hrdinov!", predniesla Hemera svoj plán a had sa hrozivo usmial: "Presne Bojovnica. To je dokonalý nápad."
Hemera sa rozžiarila: "Pre teba, vládca Pythón, čokoľvek."
"Jasné, jasné", zafufňal Eildon, "Ale čo teraz s nimi?"
"No, čo? Nebudeme žiadny odpuskáry a nakoniec, keď máme hrdinov tak pekne na tanieri...zabi ich a zmocni sa bohýň!", zavelila Hemera a Pythón spokojne zmizol.

Keď sa tí dvaja priblížili k hrdinom, zem sa okolo hrdinov prepadla, Poison Ivy tleskla vo vzduchu rukami a ovinuli sa okolo nich rastliny.
Jamu s rastlinami, čo vznikla zaliala voda a hrdinovia zmizli.
"Och! Čakali sme pridlho! Stihli nabrať vedomie! A teraz všetkých varujú!", zúfala Hemera, pri ktorej sa opäť objavil Pythón.
"To nič. Náš plán to len jemne posunie. A naviac, ja viem kam išli. Náš útok bude jednoduché a rýchle vyhladenie", povedal a premiestnil sa spolu s Hemerou a Eildonom načerpať silu.

"Woau, Aryanna, to bolo úžasné!", povedal Percy, keď ho nejaká diera vymrštila na lesklú palácovú podlahu.
Aryanna sa naňho usmiala a posadila sa.
"Hej, bolo to celkom ľahké. Hlavne vďaka Ivynmu skvelému ovládnutiu pôdy a rastlín."
"Uuuu", zavila Harley, ktorá sa tiež dotrepala z diery do paláca.
"Skvelé? Ten najúžasnejší podvodný tobogán z podzemných prameňov!", naznačila ich zbesilú jazdu rukami.

"Ach, úplne súhlasím", pripojila sa užasnutá Annabeth, ktorá narazila po vymrštení do Percyho.
Nakoniec k nim spadla aj Ivy.
Všetci sa zasmiali na jej komicky zahlinenou tvárou od rastlín a nevšimli si ťukanie podpetkov na podlahe.
"Tak toto je môj úžasný strýko?", spýtala sa rovnakým štýlom ako mama, Opal.
Aryanna sa usmiala, postavila a objala dcéru: "Opal! Rada ťa zas vidím."
"Aj ja teba. No máme menší problém", povedala a zakývala ostatným, aby sa postavili a šli sa s ňou pozrieť na problém.

Opal sa pohybovala ladne, hlavne kvôli tomu, že boli v paláci pod vodou, v ktorom bol nejakým zázrakom vzduch.
Opal mala typické modré šaty a bola vysoká a štíhla ako jej mama. No tým sa ich podobnosť končí, pretože Opal mala hnedé vlasy a modré oči.
Zobrala meč, ktorý mala v kryte pri boku a presekla nejaké laná, vďaka ktorým sa, ako výťahom, vyšvihli na rovnú trávnatú strechu paláca.

"Tento palác plní hlavne pozorovaciu funkciu, a preto tu máme strešnú kamufláž a len jedno poschodie. Preto je palác aj dosť dlhý a široký. Sústredí sa hlavne na plochu a nie na výšku", vysvetlila Aryanna.
"Máte vážne zaujímavého architekta", poznamenala nadšene Annabeth.
"Vďaka", prikývla Opal, "Toto všetko bol môj nápad."
Annabeth na ňu vypúlila oči a Opal sa s úsmevom vybrala za ostatnými, aby sa pozreli na veľkú armádu, ktorá obkolesila palác.

Prepáčte, že som vás nechala toľko čakať, no akosi som nemala kvôli škole čas...a aj kvôli absencii nápadov :D :( :) ale nakoniec ma predsa len čosi napadlo...tak, čo na to hovoríte? :D

PS1: Dylan :3

PS2: Tento čiernobiely obrázok je cuuute, kawai a proste roztomilý :3