Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Šivove slova

"Vyhlásil som vojnu trom mocným bohyniam. Matka Eurynomé, manželka Sarasváti a aj strategička Aténa si prichystali svoju armádu a s hrdosťou sa vrhli do boja. Chcel som ich pokoriť a tým zničiť ich armádu, no prepočítal som sa. Ľahostajnej hinduistickej bohyni múdrosti som chcel zobrať manžela, no ona namiesto úteku začala bojovať o toho koho miluje. Stratenej ochrankyni tábora polokrvných som chcel napadnúť tábor, no namiesto trápenia sa postavila a prišla ho zachrániť. A chytrá bojovnica ma pomocou svojich detí chcela poraziť v šachu. Porazil som jej kráľovnú, no aj tak ma jej viera v tábor a v jej deti odzbrojila", zašeptal Šiva v agónii jeho osobnej temnoty a umierania.
"Prosím", pousmial sa s hlavou zaklonenou a zavretými očami, vznášajúc sa vo vesmíre, "Keď si si to tak prial a oni si ťa vybojovali, ochráň ich!"

Šivov popol, čo letel vzduchom sa zrazu otočil a letel naspäť k Eurynomé. Ona jemne zbledla, no po chvíli sa usmiala keďže si uvedomila, že popol sa zmenil na niečo omnoho krajšie. Lupienky čerešní padali z neba a vietor ich zaniesol pred Eurynomé do podoby človeka.
"Môj pane", poklonil sa Kurama, ktorý sa objavil vedľa Eurynomé.
Človek z lupeňov sa posadil a lupene naznačili úsmev.
"Milý Kurama. Som rád, že ťa zase na chvíľu vidím", zašušťali lupene a Eurynomé došlo, kto to pred ňou sedí.
"Višnu!", zvolala Eurynomé.
Lupene sa otočili smerom Eurynomé a jemne prikývli. "Som rád, že som znova mohol vidieť svet. Netušil som však, že tá doba nastane tak skoro", Višnu sa zamyslel, "Dúfajme, že Šiva sa už poučil a nebude skúšať prerušiť Brahmov cyklus pozemského života, ktorý trvá jeho sto rokov."
"Sto rokov? Brahma bude žiť len sto rokov!?"
"Božských sto rokov", opravil ju Višnu, "50 000 000 000 pozemských rokov."
"Takže 50... Tieto roky bude mier?", nadchla sa Eurynome.
Višnu sa zahľadel na nebo, ktoré sa po Šivovom vyčíňaní konečne začalo čistiť od dymových a bleskových oblakov.
"To ukáže čas. Iní bohovia a aj ľudia by už mohli pochopiť, že spory k ničomu nevedú. Dôležitá je spoločná harmónia", postavil sa zo zeme Višnu a popreťahoval si lupeňové končatiny. Zacítil vánok vetra a tak sa rozbehol nechávajúc niektoré lupene za ním a iné už pred ním.
Vďaka lupeňov sa dokonca vzniesol do vzduchu, aby si mohol užiť jeho krásny deň.
"Nie ste nespokojný? Podľa toho, čo som počula, tak na zemi dlho nebudete", založila ruky Eurynomé a dívala sa ako plachtí vo vzduchu.
"Nespokojnosť", pokýval hlavou Višnu, akokeby si dával plusy a mínusy svojich možností.
Nakoniec sa usmial a povedal: "Myslím, že nemám dôvod byť nespokojný. Za môj jeden deň na zemi ta večnosť zažívam viac radosti a harmónie, než väčšina tvorov za celý život. Nevidím mi krátkosť môjho života, aj keď som boh. To nie je dôležité. Dôležité je ako ten svoj čas využiješ. Niektorí bohovia žijú v zatrpknutí aj celé storočia. Tomu ja hovorím nespokojnosť, či nespravldenosť."
Prehodil si lupeňové vlasy cez plece a vyšvihol sa ešte vyššie do vzduchu: "Mal by som otázku aj ja na vás, milá slečna bohyňa!", zakričal na ňu z výšky.
"Aký je teraz svet? Ako sa majú ľudia? Zmenili sa? To sa mi na nich toto vždy páčilo. Tá ich premenlivosť", zaškeril sa, teda, tak ako to figurína z čerešňových lupeňov len vie a zniesol sa ešte vyššie, nečakajúc na Eurynoméninu odpoveď.
Letel rýchlosťou svetla, no pritom to bola chvíľka ako keď niekto zatvára oči alebo keď lupeň sadne na povrch jazera.
Rýchlo no pritom jemne, Višnu navštívil každého a dozvedel sa absolútne všetko.
Napokon sa vrátil späť k Eurynomé: "Už ani nemusíte odpovedať. Zohnal som si svoje odpovede."
"A? Aké sú vaše závery?", nedočkavo chcela dokončiť ich konverzáciu.
"Myslím, že ľudia by mali viac otvoriť svoje srdce druhým. Keď to urobia, možno sa im to párkrát vypomstí, pretože to niekto zneužije. No, ak sa nenechajú odradiť a začnú to robiť častejšie, tak to tých zneužívateľov prestane baviť. A dôjde im, že možno by mali prestať so svojim samoľúbym a sebeckým životom a začať žiť naplnení láskou a smiechom."
"Waau. Asi je to tým prostredím, no od vás to vôbec neznie ako detinské klišé", uznala Eurynomé.
"Ďakujem. To bude asi tým, že to myslím vážne. Ľudia by mali viac milovať. Tak znie moja rada pre Vás", dokončil a padol chrbtom na zem.
Lupene sa roztrúsili všade dookola a aj do vzduchu. Vietor ich rozfúkaval, až všade Eurynomé videla len samé lupene. Zakryla si tvár od prúdu slnka a bielej čistoty lupeňov.
Keď žiara pominula, na zemi kam padol Višnu sa objavilo malé bábätko.
"To je..?", zamrmlala Eurynomé, podišla k plačúcemu dieťaťu v perine a zobrala ho do náruče.
"Malée, maléee", tíšila dieťa a húpala sa s ním pomaly hore-dole.
"Višnu, Brahma, Šiva. Hinduistický bohovia", zakrútila hlavou Eurynomé, "Vôbec vás nechápem. Ste taký iní. Mierumilovní, no brutálny, milí no nedotkliví. Každý z vás má absolútne inú povahu. Olympania sú oproti vám celkom jednotvárni. Hádajú sa, sú ľahostajní a často zabúdajú", zamrmlala Eurynomé do tváre dieťaťa.
"Kumara", Eurynomé zdvihla pohľad a podala mu dieťa.
Kumara ho opatrne prijal a jemne sa uklonil: "Ďakujeme za pomoc. Vďaka vám sa nám vrátil vládca."
"Nebude to problém, keď je Brahma taký malý?", ukázala na bábätko Eurynomé.
"On rýchlo vyrastie", zasmial sa Kurama a pomaly začal miznúť do ríše jeho vládcu.
Eurynomé mu zakývala a spomenula si, že by bolo najlepšie pozrieť sa do tábora. Vedela, že v boji so Šivom urobila nepekní rozruch a dúfala s malou nádejou, že budú všetci v poriadku.

Ahojte,
niekedy nechápem ľudí na Wattpade ktorý sa neradi učia a sú leniví, ale aj tak prečítali absolutne každú knihu na Wattpade. Preto budem asi radšej vždycky svoja a rovnako lenivá v škole, v živote, na Wattpade :P

#staylazy

Peace!