Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Korunovácia

Opal vedela, že má ráno veľa vecí na práci, no nemohla nechať sen snom. Chcela sa dozvedieť viac a preto až do obeda nariadila, aby ju nikdo nevyrušoval.
Za ten čas sa snažila spomenúť si na ďalšie udalosti, čo sa stali po ich tréningu s Girom, no, nevedela na nič prísť.
Nakoniec frustrovane padla na stoličku a pozrela sa do zrkadla.
Od čias kedy vídavala Gira sa toho veľa zmenilo.
Už nebola malé dieťa, a nebola ani tínedžer ako v jej spomienkach.
Bola budúca vládkyňa tejto zeme a nech už na ňu budú útočiť sny, spomienky alebo neznámy manipulátory, postaví sa proti tomu a ochráni svojich poddaných a priateľov- spojencov!

Opal sa nakoniec hrdo rozhodla, že vylezie z izby a pôjde na obed s ostatnými.
Poobede totiž naplánovali jej korunováciu. Všetci chceli, aby sa v takejto situácii stala čo najskôr právoplatnou kráľovnou a tak to chceli urýchliť.
Opal sa teda chcela na obede začleniť medzi ostatných a upokojiť ich, že je v poriadku.
Zišla teda v dlhých, vzdušných šatách dolu po schodoch a vystrene sa pripojila k ľudom v miestnosti.
Sadla si zavrch stola a elegantne sa pustila do jedla.
Všetci sa na ňu so záujmom a s rôznymi myšlienkami pozerali, zatiaľ čo ona sa ich snažila ignorovať.
Keď dojedla, tak sa konečne postavila a povedala: "Poobede bude symbolická korunovácia a potom začneme naše pátranie po zmiznutom korunovačnom klenote a budúcom nepriateľovi."
Opal odišla do svojej izby a v miestnosti začala dosť silná debata.
Nakoniec však usúdili, že bude najlepšie počúvnuť Opal.

Annabeth si tentoraz vybrala nevýrazné šaty fialovej farby a veľký krásny modrý nahrdelník. Vodňania ju spolu s Percym v smokingu odprevadili do trónnej miestnosti, ktorá sa priam kúzlom oslnivo pripravila.
Všetky ozdoby v nej totiž vyzerali novo, oslnivo a dôležitým znakom tiež bolo, že sa ešte samy dávali na miesto.
Dlhá vyčačkaná girlanda sa ešte vešala nad veľké ozdobené okná a keď tak urobila, začalo sa z nej sypať množstvo malých trblietok.
Trónna miestnosť trošičku pripomínala Vianoce, no bolo to krásne.

Postupne do miestnosti začali vstupovať hostia v rovnakých pekných šatách ako Percy a Annabeth.

Nakoniec vyšla spoza trónu Opal a Rada, ktorá sa teraz skladala zo Sie, Marge, dvoch starších veštkýň-dvojčiat a z paní v červených šatách- Prue.
Rada utvorila polkruh, ktorý smeroval k hosťom a v jeho strede bola Opal, pripravená si sadnúť na trón.
Rada si začala mrlmlať pár slov po latinsky, až vznikal podivný šepot čo sa niesol miestnostou. Z druhej strany miestnosti sa totiž nadnieslo kráľovské žezlo a keby tu bola koruna, tak aj ona, a vzlietlo za pomoci šepotu ku kráľovnej.
Keď ho Opal chytila, Rada prestala a zvolala: "Nech žije nová kráľovná."
Opal sa hrdo postavila, no potom si sadla na trón.
Trón zrazu zablikal a získal nový modrastý nádych, pretože predtým bol rovnako biely ako miestnosť.
Opal zdvihla ruky a z podlahy sa začal vynárať veľký stôl a veľa rôznych stoličiek.
"Prosím hostia. Príjmite našu pohostinnosť", povedala a na stoloch sa znova objavovali krásne a odlišné jedlá.

Percy sa s Annabeth nadšene usadili a pustili do jedla. Vedľa Annabeth sa však znova tak nečakane objavila Sybille, až Annabeth vyorskla polievku, do ktorej sa chcela pustiť.
Sybille si to všimla a otočila sa na stoličke k nej: "Och prepác drahá."
Annabeth sa chcela poutierať jej vreckovkou no zároveň zúrila a preto ju zmačkla a naštvane hodila o stôl a vstala.
Ukázala na Sybille: "Prečo sa vždy objavíš tu, vedľa mňa? Stále ma provokuješ a mne to stačí! Tu a teraz to ukončime.
Vyzývam ťa na súboj!"
"Hm, chytráčka. Myslím že to neni dobrý nápad", chcel navrhnúť Percy, no Annabeth striasla z pleca jeho ruku a vypochodovala z paláca.
Sybille sa len usmiala a zavolal na rozladenú Opal: "To je dobré, Op.", nakoniec povedala všetkým, "Chcete sa pozrieť na zaujavý priateľský zápas?"

Sybille teda tiež vybehla za Annabeth pred palác a postupne k nim pribudli aj diváci.
"Víťazstvo by som chcela venovať kráľovne Opal. Čo povieš, Annie? Zasúťažíme si o venovanie?", snažila sa odlahčiť atmosféru Opal a urobiť z ich zápasu šow.
"Ako len chceš", pousmiala sa Annabeth, "No, aby to bolo fér. Žiadne kúzla!"
"Dobre"

Postavili sa oproti sebe.
Sybille vo svojom pierkovom kostýme a Annabeth v jednoduchých fialových šatách a rukaviciach, ktoré niekde po ceste našla.
Pár sekúnd sa na seba pozerali.
Sybilline pomaľované oči hľadeli do Annabethiných sivých.
Potom sa niečo pretrhlo a obe vyrazili s napriahnutými rukami.
Ich päste sa dotkli až ich to jemne odhodilo. Annabeth však hneď zareagovala a rozbehla sa na Sybille s druhou päsťou. Ona sa však vyhla, prikrčila a skoro trafila Annie do brucha, keby jej Annabeth neušla.
"Si rýchla", postrehla Syb a otočila sa k Annie, ktorá ju chcela kopnúť do chrbta, no trafila len vzduch.
Mala však ešte možnosť zasiahnuť Syb lakťom do tváre a túto možnosť aj využila.
Sybille až vyvrátilo a spadla na zem.
Sýkla a chytila si čelusť.
"Fajn. Aj ja začnem byť rýchla", povedala si Sybille a rozbehla sa k Annie. Najprv nevedela na čo zamieriť, no rozhodla sa pre krk.
Annabeth však zachytila jej päsť a zahnala sa po nej voľnou rukou. Sybille to predpokladala, skrčila sa a trafila Annie do brucha.
Annabeth zaspätkovala, no rýchlo sa vystrela, aby odrazila ďalší Sybillyn úder.
Znova chytila jej päsť do ruky, aby ju zabrzdila, no tentoraz už mala plán.
Chcela udrieť päsťou, no Sybillu ju zadržala rovnako ako Annie.
Takto chvilu zastali a dychčali. Nastalo totiž pretlačovanie.
Annabeth to nakoniec rýchlo vzdala, až Sybille stratila rovnováhu, a tak si ju Annabeth prehodila a Sybille padla na chrbát.
Kútikom oka pritom pozrela medzi divákov a hľadala Percyho a jeho reakciu na tak známy ťah.
To však Sybille využila a podrazila Annie nohy.
Annabeth ale padla iným smerom než chcela Sybille a preto spadla na ňu.
Nakoniec sa pozviechali a prvá zaútočila Sybille.
Vystrela prsty a predlaktím zasiahla by bola zasiahla Annabeth do brucha, keby však nevyskočila nad Sybille a netrafila ju do nohou do chrbta.
"Uh", zasyčala Sybille keď celá spadla na zem, zatiaľ čo Annabeth sa elegantne vystrela nad ňou.
Usmiala sa na Opal: "Venujem ti svoje víťazstvo."
Opal ho s radosťou prijala a objala aj Annabeth a aj Sybille, keď sa pozviechala zo zeme.
Nadšení hostia sa postupne hrnuli späť do paláca so Sybille a Annabeth na ich konci.

"Kúzla nie sú evidentne všetko, však Syb?", doberala si ju Annabeth. Podivuhodne sa na tom zasmiala aj Sybille: "Vidím. A evidentne pred korunováciou kráľovny nie je dobré zháňať späť mojich divokých drakov do kúzla. Až príliš to vyčerpáva", ponaťahovala si pažu.
Annabeth sa na ňu pozrela pohľadom- to ako vážne? a nakoniec to aj povedala: "To ako vážne? Tak to moje víťazstvo neplatí. Bola si vyčerpaná. Prečo si nič nepovedala? Mohli sme to nechať na neskôr. Musíme si to zopakovať."
"To určite musíme", zasmiala sa Sybille nad Annabethinou rozohnanosťou, "Čo takto použiť aj nejaké kúzla?"
"Ha. Ha.
S dcérou Athény, ťažko. Moja výchova táborom polokrvných tkvie v taktike a zbraniach a hmatoch."
"Dobre, dobré", zafufňala Sybille a pridala sa k Opal.
"Annie! Bola si skvelá", objal ju zo zadu Percy.

Konečne nová kapitola :D fuu, to bol teda zápas, čo? Na obrazku je mimochodom ďalší obrázok Sybille.
Tak Sajonara, vidíme sa ďalšou časťou o týždeň ;)