Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Hlas, čo vyráža dych

"Sybille, Giro!", zvolala Opal, keď navrhovala Rade, aby počkali aj na ďalších členov.
"Prosím, sadnite", rozkázala Opal, zatiaľ, čo sa na nich vodňanky dívali veľmi opovŕžlivo.
Opal si to hneď všimla a šibla po nich pohľadom: "Žiadne také. Už ste spôsobili veľa nedorozumení. V tejto miestnosti si všetci veríme.", zašepkala.
"Dúfam, že toto vašu vieru v našu oddanosť ešte viac podporí a vysvetlí to, prečo sme prišli neskôr", zaštebotala Sybille a z vaku vytiahla kráľovskú korunu.
"Odkiaľ?", lapali všetci v miestnosti po dychu.
"Hmm, ako vysvetlenie, dúfam, že vám postačí to, že v skutočnosti som hinduistická bohyňa múdrosrti Sarasváti a že som prišla na to, kde ju mladá schovala."
"No, to by nám aj mohlo stačiť", povedala panovačne Prue a zotrela neviditeľné smietko zo svojich šiat.
Opal si zobrala od Sybille korunu a začala kontrolovať jej pravosť. V hlave jej zrazu zaznelo proroctvo-
Každé božie objavenie,
je nového nepriateľa prinesenie,
Opalina kráľovská koruna,
spadne vám opäť do lona,
no privodí skázu Percyho Jacksona!
Iba chytrosťou dcéry Atény,
môže byť hrdina ochránený."
Striasla sa a pustila korunu. Koruna cinkla o stôl, zakotúľala sa na ňom a nakoniec ostala stáť v jeho strede.
"Čo sa stalo kráľovná?", spýtala sa Prue, asi po prvýkrát s Opalininým oficiálnym titulom.
"Spomenula som si na proroctvo", povedala, chytila sa za hlavu a Sybille im zatiaľ vysvetlila ako Opal znova povedala proroctvo a keďže sa jej nepáčilo, tak ho aj zmenila.
"Meniť proroctvo", zašepkala Marge, "Kráľovná... To..", habkala.
"To dokážu len veľmi silný bohovia", zvýšila hlas Sia a prekvapene pozrela na vyčerpanú Opal.
"Už máš toho dosť, drahá. Zmáha ťa celá zodpovednosť?", začal hovoriť hlas. Opal pripomínal hlas predajcu v reklamách, ktorý by dokázal presvedčiť aj ovcu, že je prasa.
Opal ho preto chcela ignorovať a znova sa pustiť do rokovania.
Rada vodňanov, však bola akokeby zamrznutá v čase. Sia ešte stále vyzerala prekvapene po vyhlásení toho, že Opal zmenila proroctvo. Sybille a Giro na seba práve hodili pohľad a Marge sa ustarostene pozerala na Opal.

Ona by im najradšej zamávala rukou pred očami, aby zmizli ich sklenené pohľady a aby sa znova začali hýbať. Namiesto toho sa spýtala: "Čo chceš? Si snáď Šiva? Už ťa prestalo baviť ničenie mesta?"
"Ako vieš?", zaznel pobavene hlas,"Som urazený. Jediní, ktorí by ma vedeli zastaviť tu len tak sedia a rozprávajú sa. Tí ďalší, čo by to mohli dokázať zase dali sľub, že nebudu zasahovať. Neviem, neviem. Táto situácia sa mi zdá absurdne vtipná!"
"My nejednáme ako ty!", vyprskla Opal, "Nie sme taký chaotický. Musíme sa najprv zorganizovať a vymyslieť plán."
"Aký plán? Proste priďte predo mňa, skúste ma zastaviť vašimi slabými kúzelnými trikmi, ja vám dokážem, že som najsilnejší zabijem vás a je to!", povedal nadšene a jednoducho.
"Presne tomu sa chcems vyhnúť", povedala naštvane a pyšne, "Teraz prosím rozmraz moju Radu a počkaj si na nás."
"Počkaj? Počkaj!? POČKAJ!??", zaziapal hlas. "Čakal som už viac ako dosť! Chcem už konečne poraziť tých, ktorí mi stoja v ceste a stáť sa kráľom môjho chaosu!
A TY, malá kráľovná, by si mala byť viac úctiva! Aaa, uups, mala by si si trochu pohnúť. Práve som zrovnal so zemou jednu dedinku v Afrike a začínam s ničením Ázie a Európy. Mysli rýchlo malá kráľovná, inak ti už neostane nikto nad kým by si vládla!"
"Ľudia nie sú moji poddaní!", odsekla Opal, "Chránim ich pretože...."
"Pretože??", úlisne sa spýtal hlas, "Bez nich by vás tu bolo viac. Pamätáš sa na mýty u upaľovaní čarodejníc, bojovanie s vodníkmi, či vílami alebo mátohami? To všetko boli polobohovia a tvoji poddaní."
To muselo na chvíľu Opal umlčať.
Zamyslela sa, vzdychla a nakoniec povedala: "Aj polobohovia sú ľudia. Viem, že urobili mnoho zlého", prebehli jej v hlave mená ako Hitler, Napoleon, Nero, Stalin, mnohí kráľovia, ktorý mučili a týrali ľudí.
"No, sú tu aj výnimočný ľudia, ktorý robia mnoho dobrého", povedala a znova si pomyslela na pár mien, ako Matka Tereza, Green peace, Unicef, hippies, Budha, Ježiš, Mohamed, mnísi, mníšky, dobrovoľníci v chudých krajinách.
"Pfff", zafučal naštvane hlas a Opal si uvedomila ako sa hlas približuje a začína ju tlačiť k múru. Stolička na ktorej sedela sa začala posúvať a pred ňou sa začal zhmotňovať chlap v čiernom plášti ako hmla, ktorá vyplňovala celú miestnosť.
"Toto je tvoja ľudská podoba?", zachrapčala Opal.
On sa len nepríjemne usmial: "To je len podoba, v ktorej si ma predstavujú ľudia podľa ich ideálov", pozrel sa na seba, "Prečo zrovna čierna je taká temná farba? No nič", obrátil sa späť k Opal a naklonil sa k jej uchu, "Poviem ti právý dôvod, prečo som sem prišiel, malá kráľovná. Vidíš moju moc, všakže? Cítiš, že nie som ako iný tvoji nepriatelia, ktorých si ty a tvoja matka s ľahkosťou premohli. Dávam ti preto šancu na zachránu. Ako vidíš, polobohovia ešte stále existujú, takže plním svoje sľuby, nie?"
Opal k nemu namosúrene nastrčila hlavu a spýtavo a vzdorovito sa pozrela.
"Vydaj mi bohyňu múdrosti, Sarasváti a ja neublížim ani polobohom, ani bohom a ani vodňanom. Teda", pousmial sa, "ak sa mi podriadia a nebudú vzdorovať."
"Týmto teda nepotvrdíš to, že plníš dohody!", povedala nazúrene Opal, "Dávaš znova do stávky polobohov. Porušuješ Annabethinu dohodu!"
"To mi pripomína", zamyslel sa Šiva a ignoroval Opaline námietky, "Nikomu o tomto rozhovore nepovieš, inak zabijem postupne každého vodňana a aj poloboha, až nakoniec zabijem aj teba! Samozrejme ako poslednú, pretože si ich kráľovná a zaslúžiš si najväčšie podozrievanie ohľadom ich vrážd. Budeš taká nenávidená až sa mi dobrovoľne vidáš na smrť!"

Odstúpil od Opal a postupne zamieril k východu. Opal ešte stále zastrašená zaklipkala očami a znova sa ocitla pri Rade za stolom.
Pozrela sa na Sybille a Šiva ešte zašepkal hlasom, ktorý počula len ona: "Priveď mi ju do týždňa pred tvoj palác. Zviaž jej ruky za chrbát a nechaj ju jej osudu. Určite by chcela vidieť svojho manžela. V záhrobí!"

Privrela oči a zamyslela sa: Mňa len tak nezastrašíš. Nemienim obetovať priateľku, no rovnako nemienim obetovať môj ľud, či polobohov. Neobetujem ti nikoho. Budem proti tebe bojovať zo všetkým čo mám!"
Sybille sa na ňu ustráchane pozrela a položila ruku na jej plece: "Si v poriadku? Zrazu si začala veľmi hlasno dýchať."
Prestala sa tváriť neprítomne a naštvane sa zahľadela na Radu: "Hovoril so mnou Šiva a vyhrážal sa mi, že ak mi nevidám Sybille, zabije postupne všetkých vodňanov. No ja nemienim urobiť ani jedno a nedopustím ani druhé."
Rozhodne sa zdvihla zo stoličky až jej jej dlhé kráľovské šaty zašušťali.
Buchla do stola: "Vyhlasujem vojnu! Keď sa najbližšie Šiva objaví v nejakom meste, pôjdeme tam a zabránime mu v niceni. Porazíme ho!"
Zamierila k dverám a so Sybille za pätami icj rozhodne otvorila a vošla do chodby.
Sestry bosorky sa na seba pozreli a usmiali sa krivými zubami.
"Čo je vám smiešne?", naštvane povedala Prue, pretože sa rozhodlo bez jej názoru.
"Presne takto sa do vojny vrhla aj minule."
"Povedali sme, že táto kráľovná niečo zmení", doplnila druhá sestra.
"To, že sa nebude dohadovať s Radou?", odfrkla si naštvane Sia.
"To, že budem reagovať a predvídať viac než Aryanna. To, že príde včas a zachráni situáciu", povedala zase prvá sestra.

Prepáčte, že až teraz publikujem novú časť. Nemala som inšpiráciu, otravovala ma škola, no aj výlety :D Poznáte to, nie?