Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Šlofík pod jabloňkou

Jemný vietor pohupoval kvetmi na lúke a prinášal slanú vôňu z neďalekého oceánu.
Annabeth sa pozerala len na oblohu a na vietor, ktorý sa hrá zo všetkým, čo je v jeho dosahu. Bol veľmi zvedavý a každý kúsok zeme musel držať pod palcom. Bol v každej živej bytosti. Koloval jej krvou, z jej pľúc si urobil ihrisko plné tajných zákutí a mechúrikov. Miesta ako ťažké a pevné skaly, či minerály sú preňho len otázkou času. Za pár tisícročí preskúma zloženie aj takej nepoddajnej žuly.
Čo keby si každý boh mal vybrať nejaký živel? Čo by si vybrala moja mama, Aténa? Čo by si asi vybrala aj taká Afrodita, či Ares? Uh, alebo čo by si vybrala moja najneobľúbenejšia bohyňa?
Annabeth sa znova zahľadela na oblaky a pomyslela na vládcu bohov, Dia. Potom znova zacítila morský vánok a pomyslela na Poseidóna.
Percy...

Annabeth už otvorila oči a zistila, že sa jej len snívalo. Úplne všetko však nebol iba sen. Morský vánok skutočne cítila. Naklonila hlavu a vedľa seba uvidela Percyho.
Trénovali spolu medzi jahodovými plantážmi v tábore boj s mečmi, no nakoniec sa unavili a sadli si pod korunu jablone. V príjemnom letnom počasí tábora samozrejme zaspali.
...
Percy ich nevidel príliš jasne. Vnímal len rozmazané postavy, no ich hlasy sa mu zdali povedomé. "Vybrala si si zrovna ju? Nepočkáš ešte na niekoho iného? Aténa toto je veľmi nelogické. Prečo si jej to nedala už skôr? Mladá zažila už toľko trápenia. Týmto vy sa všetko vyriešilo skôr."
"Už len za dar, že vie myslieť by ma mala velebiť a nakoniec, ja takéto dary dopredu nedávam. Hrdina si ich musí zaslúžiť!", odvrkla Aténa ďalšej bohyni.
"Ja osobne", vmiesil sa do diskusie ďalší ženský hlas, "takéto dary nepodporujem, ale ak je to na zachránu nášho sveta, mala by si jej ho dať, čo najskôr Aténa."
"Nehovorte mi, čo mám robiť", chladne napomenula bohyne Aténa a namosúrene odkráčala.

Percy sa strhol zo spánku a Annabeth sa ho hneď spýtala: "Mal si zlý sen?"
"Nie. To nič", zahovoril a vystrel sa. Zdriemnuť si na kmeni jablone nie je až také pohodlne ako sa zdá. Kôra sa mu zaryla do pokožky a cítil sa ešte horšie ako po tréningu.
"Tiež si zaspala?", povedala a ponaťahoval sa.
"Hej. Som hore len pár minút", povedala a zahľadela sa do koruny jablone, "Pod týmto stromom by sme vážne nemali spať. Prináša len zlé sny."
Percy sa na ňu prekvapene pozrel, no nevyčítal z jej tváre o čom sa jej asi snívalo.
Podala mu ruku a Percy sa za jej pomoci tiež vyšvihol na nohy.
"Môžeš pokračovať?", zašvihal svojim mečom vo vzduchu.
"Kedykoľvek", nechala sa Annie vyprovokovať a vytiahla svoju osvedčenú dýku.
Začal sa ich ďalší boj, v ktorom si Percy udržoval vzdialenosť kvôli dlhému meču a Annabeth sa snažila priblížiť kvôli kratšej dýke.

Keď sa ich dýka a meč konečne spojili vo veľkom zaštrnganí, udychčane sa o seba opreli a hľadeli si cez meč do očí.

Započuli zatlieskanie a hneď sa otočili k zdroju tohto zvuku.
Stála tam Sybille, ktorá nadšene tlkeskala a Opal, ktorá sa predierala cez ich ochrannú bariéru. Vodňania to neboli ľudia a ani polobohovia, tak mali s prechodom cez Táliinu bariéru jemné problémy, no najsilnejšia z nich Opal ju dokázala celkom ľahko obísť.
Mala na sebe bojové šaty, ktoré vyzerali skôr len ako dlhé tričko s nastrihnutými bokmi a legínami pod nimi, aby sa jej lepšie hýbalo. Na boku mala zavesený aj svoj meč a pre zmenu narastené dlhé čierne vlasy s novoobjavenou kráľovskou korunou, ktorá kontrastovala s jej modrou pokožkou.
Za ňou sa krčil Giro, ktorý trpezlivo čakal až kým sa táto zmetená situácia konečne skončí a aby sa s Opal mohli normálne bez vyrušovania a náhlivého odmiestňovania porozprávať.
"Čo tu robíte?", spýtala sa Annabeth a s Percym odložili ich súboj.
"Povedala som, že od nás by ste pomoc nemali čakať."
"Ja viem, ale situácia sa zmenila", povedala Opal a vyrozprávala im celý rozhovor so Šivom a jeho vyhrážanie.
"Neplní dohody?", začudoval sa Percy a pozrel na Annabeth, ktorá bola znova zamyslená.
"Je to boh chaosu. Dalo sa to čakať", zamrmlala si pre seba a nakoniec nahlas vyhlásila, "Aj tak som bola prekvapená, že sme ho touto našou neúčasťou dokázali skľudniť, aby nechal tábor na pokoji."
"To hej, ale po tomto jeho vystúpení nám snáď už musíte pomôcť! Keď sa dozvie komu všetkému som to vytárala, tak vás postupne zabije!", varovala Opal, "Musíme urobiť niečo hneď! Naplnánovať akciu a zaútočiť s našou plnou silou. Priam ho zavaliť. Je to totiž veľmi mocný protivník a ak nevyužijeme moment prekvapenia, ľahko nás porazí!"
"To vieme!", ozvalo sa spoza nich. Na kraji kopca sa postavila Clarisse v špeciálnej bojovej výbave. Mala tielko, vojenské nohavice a dve veľké sekery prevesené cez plece, jednu pušku a batoh plný munície.
Ostatní z jej ublikácie boli oblečení podobne.
"My nemienime uznať túto tvoju mierovú cestu Annabeth. S takýmito slabochmi, ktorý hľadia len na vlastné úmysli a nechajú ľudí v mestách umierať. Tak na tých kašleme. S takýmito úmyslami si mi nestála ani za to, aby som sa hádala!", vyhlásila a hodila na Annabeth pevný pohľad, pod ktorým sa nepríjemne zahniezdila.
"Chcela som nás len zachrániť!", začala sa brániť Annabeth.
"Podľa mňa si sa len zľakla. Stiahla si chvost kvôli jeho veľkej moci, no vieš, polobohovia sú dosť mocný a vytrvalý!", odvrkol jej najmladší a najmenší Áresov syn.
"Hm", prikývla Clarisse a predrala si cestu pomedzi Annabeth.
"Kam chceš ísť?", spýtala sa jemne panicky Annabeth. Nič totiž nevychádzalo podľa jej dočasných plánov, čo deti Athény nemali radi.
"Nepočula si?!", zatiahla Clarissina sestra s dvoma veľkými vrkočmi a veľkou bombou prevesenou cez plece, "Ideme poraziť Šivu!"

Určite to poznáte -_- v tomto období človek nemá vôbec na nič čas...cez leto to však napravím a možno bohužiaľ už aj ukončim príbeh :D