Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Záhrobné záležitosti

Na malom kopci pri vrchu Polokrvných Piper zbadala Nica a Hazel.
Pridala do kroku, aby sa bližšie pozrela, čo tam vlastne robia?
Vyzeralo to dosť strašidelne, pretože ich pochovali pekne do radu a na každý hrob dali samozrejme kameň s údajmi o zosnulom.
No, to nebolo to najstrašidelnejšie. Hazel a Nico sa totiž postavili k jednému hrobu, Hazel ku kameňu a Nico na opačnú stranu.
Nico na Piper uprel pohľad a povedal: "Pamätáš sa na dni, keď sa Annabeth sťažovala, že som dlho preč? Bol som u istého majstra, Hádovho syna v Japonsku. Ukázal mi pár techník."
Spojil dlane rúk a urobil pár ďalších rôznych hmatov. Hazel na druhej strane urobila podobné ťahy. Potom obidvaja vystreli dlane k hrobu, ktorý začal svietiť. Zvnútra sálala nejaká žiara, no potom sa uklidnila a hrob sa zmenil na blato a potom skonzervoval a stuhol.
"Čo to bolo?", spýtala sa Piper.
Hazel sa diabolsky usmiala: "Uvidíš."
"Fajn", povedala Piper trochu rozpačito, "Tak ja radšej pôjdem. Nechcem vás príliš vyrušovať. Pokračujte v práci", usmiala sa a zdvihla palec, aby im ukázala podporu a to že sa nebojí, "Teda nech je tou prácou čokoľvek."
Odcupkala hneď do Tábora a Hazel s Nicom sa na seba rýchlo mrkli a pokračovali k ďalšiemu hrobu.
"Bude to fungovať?", spýtala sa Hazel pri ďalšom zažiarení hrobu.
"Majster Lee hovoril so svojim priateľom Sasukem, ktorý sa v tomto vyzná a vravel, že hej", povedal stručne Nico.
"Ale aj tak! Hovoril si, že Lee toto umenie príliš neovláda", povedala bojazlivo Hazel, "Čo ak to nakoniec nebude fungovať? Potom by všetka naša energia, čo sme do toho dali vyšla nazvyš."
"Už si súhlasila, že mi pomôžež", povedal tvrdo, "Už nie je cesty späť."
Keď videl Hazelinu reakciu, tak radšej spomalil a usmial sa: "A mimochodom, oni tej 'energii' hovoria chakra."
"Čakra? To sa mi páči", povedala Hazel a tiež sa usmievala.
Pri najbližších dvoch hroboch už vyzerali vážne vyšinuto, keďže sa usmievali.

Po chvíli už dokončili všetky prípravy a Nico sa jemne pošťuchal v poslednom hrobe.
Zamračil sa a povedal: "Nevidím tam. Neviem či sú už dostatočne pripravený alebo by sme mali dať ešte jedno kolo odriekania."
Hazel vzdychla: "Už som unavená. Ešte jedno kolo týchto kúziel", zamávala rukou vo vzduchu, "Tak mi odpadne ruka."
Hazel odfúkla: "Už sa vidím. Z ničoho nič si moja ruka rozmyslí, že chce mňa, odpadne a radšej sa pritúli k nejakej mŕtvole."
Obidvaja sa rozosmiali, no Nico ju potom umlčal, lebo začul nejaký šuchot v kríkoch.
Pozreli sa na seba a Nico povedal: "Je tam niekto?"
Z kríkov vyšla celkom pekná baba so zvláštnymi očami a krátkymi tmavomodrými vlasmi.
Ticho povedala: "Možno by som vám vedela povedať, čo robia pod pôdou."
"Vážne? Ako?", spýtala sa nedôverčivo Hazel a rýchlo siahala k svojim kovovým lanám.
Nico ju však zadržal a prižmúril oči: "Patríš k nim?"
Dievča prikývlo a on pokračoval: "Tak to si sa zatúlala dosť od svojej dediny. Skrytá listová, však?"
Dievča znova prikývlo a ešte povedalo: "Je to tajná misia. No ja tak vám môžem pomôcť."
Priblížila sa k hrobu a začala znova robiť rôzne pohyby s rukami a niečo si mrmlať. Nakoniec zastavila a spojila ruky, až jej ostávali vystreté len ukazováky a prostredníky.
Nakoniec hlasno zamrmlala: "Byakugan!"

Oči sa jej ešte divnejšie skrčili a povedala: "V pohode. Telá sú pripravené. Nebojte. Už son túto techniku videla aj predtým, takže viem ako to má vyzerať", ukončila svoj Byakugan a normálne sa pozrela na Nica: "Dobre, že ste to urobili až dvaja."
"Ďakujem", povedal Nico a baba tiež pokynula hlavou, otočila sa a zmizla v lese.
"Podivné", povedala Hazel.
"Hm! To hej", povedal Nico a otočil sa zas k Hazel, "Mala by si so mnou cestovať častejšie."
"Asi by som fakt mala."

"Ha. Máme tých najlepších bojovníkov. Máme Aryannu a eildonku Bojovnicu", zasyčal Python. Ofión sa tiež zasmial: "Presne. Eurynomé za všetko zaplatí."
Rozhliadli sa po ich tábore plných plazovitých válečníkoch a ich vlajke s dvoma hadmi zapletenými v kruhu.