Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Vyjasňovanie citov 1. časť

"Noo, a čo to pre teba znamená?", prepracovávala sa Sybille postupne k Girovmu uvedomeniu ako psychologička.
"Asi to, že keďže som zmúdrel a dostal silu, mal by som ju využiť na ochranu toho jediného, čo ešte mám."
"A čo to je?", pousmiala sa Sybille.
Giro sa na ňu pozrel pohľadom, ktorý hovoril že ona predsa vie.
Ona mu zas naznačila aby to povedal.
On si len vzdychol a povedal: "Aryanna a Opal sa ku mne celý čas chovali veľmi milo a dali mi pocit rodiny. Aryannu som však nedokázal ochrániť a jediný, kto mi z mojej rodiny ešte ostal je Opal!"
"A moja finálna otázka", uškrnula sa Sybille a priblížila sa k Girovi, "Ako ju vnímaš?"
Giro sa zamyslel. Evidentne už skončil s urážaním sa a skutočne sa chcel nad touto otázkou zamyslieť.
"Hmm, ako ju vnímam? Čo k nej cítim?", mrmlal si sám pre seba a chcel začať s konštatovaním, no Sybille ho prerušila: "Čo keby si si toto radšej nechal pre ňu? Povedz jej ako všetko cítiš. Ona totiž túži len po tom. Aby si sa jej zdôveril a nevyhýbal."
"Máš pravdu", prikývol a odbehol za Opal do tábora.

"Sarasváti", prišiel k Sybille Kumara, "Čo týmto sleduješ?"
"Hovorila som ti. Nevolaj ma tak!", osopila sa naňho Sybille, no nakoniec dodala, "Vieš, Aryanne som to nikdy nepovedala, no ak si teraz zmetený v tom, kto vlastne som, vedz, že som Sybille. Reinkarnovaná bohyňa Sarasváti, ktorá sa rozhodla pre tento život po boku kamarátky", potom sa ešte zamyslela a napravila, "Z časti, pretože som sa nudila po Brahmovom boku", znova si to premyslela a dodala, "z ďalšej časti aj preto aby som vedela zastaviť Šivu keby niekedy povstal."
"Tiež ti to predpovedali hlasy, o ktorých hovoril Giro?", spýtala sa Begónia.
"Nie, no vlastne aj áno", zasmiala sa Sybille, "Tie hlasy som bola totiž ja."

....
"Kde je Opal?", spýtal sa Giro, keď prišiel do tábora Percyho, kde ju nevedel nájsť.
"Myslím, že bola niekde s Annabeth, no nie som si istý"  odpovedal zamyslene Percy a podvihol si celkom ťažké brnenie, ktoré niesol na druhý koniec tábora, "A ak chceš vedieť kde sú, momentálne by mali byť v ublikácii boha Hypnosa."
Giro sa hneď rozbehol smerom, akým povedal Percy, ktorý za ním ešte zakričal: "Monitorujú aktivitu smrteľníkov, či niekto nevidel Šivu!"

Giro pootočil kľučkou a vkĺzol do miestnosti, v ktorej bolo celkom veľa rôznych polobohov obkolesujúci malého poloboha, ktorý spal.
Giro našiel pohľadom Opal, ku ktorej sa postupne predral davom.
"Môžem s tebou hovoriť?", spýtal sa jej potichu zo zadu.
Opal sa ani nemykla a prikývla, no tiež zašepkala: "Za chvíľu. Musíme si vypočuť verdikt Finna."
"Toho čo tam spí?", zašepkal nedôverčivo Giro.
"On nespí. Prišiel sem asi pred dvoma rokmi a táborníci zistili, že malý Finny má veľkolepé Hypnosove schopnosti. Dokáže vstupovať spánkom do ľudských myslí."
"To by mohlo byť nebezpečné."
"Nebezpečné, ale užitočné", odpovedala Opal, stále stojaca chrbtom k Girovi.

Čakali kým sa dieťa prebudí a miestnosťou bol počuť jemný šum nedočkavcov.
Gira nebavilo čakať a tak zobral Opal ma ruku a naznačil jej, že s ňou potrebuje hovoriť.
Opal len vzdychla a spoločne sa predrali medzi davom, von z ublikácie.
"Tak? Čo si chcel?", spýtala sa ho celkom chladne.
"Chcel som ti len povedať, že máš pravdu. Celý ten čas čo si mi hovorila, aby som s tebou hovoril... Mal som, pretože si to zaslúžiš. Ako si hovorila. Sme tím, ktorý drží spolu."
"Áno", povedala pomaly a aj trochu smutne, "Sme tím."
Nastalo medzi nimi napäté ticho, ktoré nakoniec prekazil vzruch, ktorý spôsobila Hypnova ublikácia.
Všetci táborníci sa rozbehli k svojim zbraniam a brneniam a utekali k ich opevneniu.

Opevnenie tábora urobili hneď po Šivovom nástupe k moci. Postavili ho z rôznych vecí, ktoré našli v ublikácii, takže sa Opal s Girom nemohli čudovať keď sa nepriateľ napichne na oštep, ktorý držal veľký hnedý plyšový medveď s ružovou mašľou.

"Dávam vám poslednú možnosť sa vzdať, polobohovia", ozvalo sa spoza opevnenua Šivovým hlasom.
Evidentne už nabral menšiu, pozemskú, veľkosť.
"Brahma mal svoju ríšu, no ja si vybudujem lepšiu. Bude v nej všetkého dostatok. Nebude mať toľko chýb ako Brahmova. Chyby ako hlad, nenávisť, našťastie, strach alebo smútok v nej nebudú mať miesto", začal vábivo rozprávať.
Z táborníkov sa ozval Jason: "A čo v tej ríši teda bude? Všetci vieme, že tieto pocity sú zlé, no bez nenávisti neni láska, bez smútku radosť, a tak ďalej. Všetko zlé má svoj dobrý protipól. Zmizol vy snáď aj ten?"
"Nie. Ten by práve zosilnel. Anilen si neviete predstaviť ríšu, kde by neexistoval len jeden dokonalý, skvelý a nedefinivaný pocit, ktorý v sebe má všetko dobro. Pocit nekonečna, v ktorom sa nikdy nebudete cítiť hladní, smutní, smädní, vystrašení, či naštvaní. Takú ríšu vám ponúkam."
"Nepočúvajte ho!", hneď povedala Sybille a priskočila k táborníkom, spolu s Kvetinovými deťmi, "Chce vás len zmiasť, zlákať a využiť. Bohovia potrebujú ľudskú energiu a ľudskú vieru, aby mohli žiť. To je aj dôvod, prečo vás ešte stále drží nažive. Potrebuje vás, ako aj vaši bohovia."
"To je chabý pokus, Sarasváti!", zvolal Šiva spred opevnenia, "Tie deti sú stále len deti. Prežili toho veľa. Videli ako im umierajú ich priatelia. Jediné, čo teraz potrebujú je môj svet. Oddych, pokoj, porozumenie. To všetko vám môžem dať. Bezpečie. To vám môžem zaručiť."
"To Sarasváti vás chce zmiasť. Chce totiž naspäť ríšu svojho manžela Brahmu, ktorej by mohla vládnuť", obviňoval Šiva.
Všetky oči táborníkov sa upreli na Sybille s miliónmi otázok.
"Viem, že ste isto prekvapený o tom, kto som, no som váš priateľ. Vždy som bola váš spojenec, a ak nie váš, tak Aryannin určite. Patrím k Brahmovi, bohovi, ktorý udržiaval tento svet v harmónii. Šiva chce len skázu. Možno jeho svet znie lákavo, no neni", snažila sa Sybille.
Táborníci sa na seba zmetene pozreli, keď ako prvá vyšla Annabeth. Ľútostivo sa pozrela na Sybille a zvolala: "Zmiznite!", potom sa pozrela aj na oplotenie, "Zmiznite obaja!! My počúvame a veríme len na našich bohov. Nejaký hinduistický nadbohovia sa nás netýkajú!"
Akonáhle to Šiva započul, ihneď sa ozval: "Len aby ste neľutovali!"
Do oplotenia narazilo niečo veľké, no po chvíli tlak ustal a Šivovo varovanie zmizlo.
"To platí aj pre teba!", znova sa na ňu Annabeth smutne pozrela, "Prepáč Sybille, ale za teba a aj za iných sme bojovali už príliš dlho. V niečom má Šiva pravdu. Prežili sme si toho veľa a sme unavení."
Sybille netypyckosybillovsky sklonila hlavu a povedala: "Chápem. Okamžite sa ti stratím z očí."

Zase víkend! Má ešte tiež niekto taký pocit, že študenti prežívajú z víkendu na víkend? Víkend je ako taký záchytný bod v mori lávy zvanej škola -_- 😭😯