Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Spojenci

"Ešte raz prepáčte. Neuvedomila som si, že vás môžu vaši priatelia odprevadiť", povedala zahanbene Sybille.
"To je v pohode", povzdychla si Hazel a s Jasonom a Leom sa rozlúčili a zamierili späť do Tábora.
"Tak", tleskla Sybille, "Poďte za mnou. Opal už určite čaká."
Percy, Annabeth a Tyson sa zmetene poobzerali: "Veď pred chvíľou tu Opal ešte bola."
"Bola, bola", povedala  Sybille a zamierila k jaskyni.
Ostatní ju nasledovali.
Šli do osvetlenej jaskyne, do ktorej predtým Hazel urobila dieru.

Sybille sa zrazu otočila: "Skoro by som zabudla", uškrnula sa a znova premenila svoj šál na draka: "Aoi. Zapečať vchod, prosim"
Drak prikývol a drcol do steny jaskyne.
Kamene z vonkajšej strany sa začali kotúlať, až zasypali vchod.
"Dobrá práca", pochválila draka Sybille a uviazala si šál späť  na ruku, zatiaľ čo drak zmizol.
"Môžeme", znova sa usmiala na polobohov a Tysona a spoločne pokračovali tunelom.
"Hej, hej Sybille. Kde sú tí tvoji draci?", spýtal sa Percy.
"Noo, Aoi je premenený šál. Sora sa objaví keď ju zavolám z inej dimenzie a tí  ostatní sú v jednom špeciálnom kúzle", žmurkla na Percyho Sybille.
"Je to bezpečné?" spýtala sa pochybovačne povýšenecky Annabeth.
"Samozrejme. Myslíš si snáď že ostatní kúzelníci svoje kúzla nevedia ovládať? Je to absolútne bezpečné. Teda hlavne pre nás a našich spojencov", zaškerila sa a ostatní preglgli.
Zrazu sa pred nimi objavili dvere.
Sybille potiahla páčku a otvorila dvere, aby ostatní videli kam vstupujú.
"No tedaa", všetci vzdychli, keď uvideli krásny výhľad, ktorý sa pred nimi otvoril.
Videli totiž, úžasný ostrov, z ktorého vytekali po stranách vodopády rovno do veľkej priepasti.
Vodopády vytvárali veľké množstvá pary, takže poriadne nevideli, čo je vlastne na ostrove.
No, aj tak to bolo krásné, pretože para lámala svetlo zo Slnka a vytvárala odlesky a dúhy.
"Hm! A čo teraz?", povedal Percy a nahol sa nad priepasť, do ktorej smeroval ich tunel a ktorá obklopovala celý ostrov, aby sa pokúsil dovidieť na jej dno.
"Neni to snáď jasné? Naša skvelá kúzelníčka nám znova predvedie svojho draka, aby sme sa dostali na ten ostrov", povedala podráždene Annabeth.
"Noo, to je vlastne dôvod, prečo som vaša sprievodkyňa. Touto cestou, najbližšou k Táboru sa viem dostať len ja", povedala na obranu Sybille.
Natiahla ruku do vzduchu a zvolala: "Sora!"
Vo vzduchu sa zrazu objavil drak vo farbe oblaku.
Od toho modrého sa líšil tým, že mal obrovské krídla.
Sybille ho priviedla bližšie k ostatným a pokynula, aby si sadli medzi jeho krídla.
Keď boli všetci usadení, povedala Sore: "Choď prosím na hlavné námestie pred korunovačný palác."
"A čo ty?", spýtal sa Tyson.
"Ty s nami nejdeš?", spýtala sa nadšene Annabeth.
"Ďakujem za záujem", pousmiala sa Sybille.
"No, na Sore neni moc miesta a ak niekto z vás nechce ostať tu, tak ja musím ísť na inej časti jej tela.
Už som párkrát skúšala chytiť sa jej nôh a pazúrov a šlo nám to."

Sybille vyskočila na jej dlhú nohu a Sora vzlietla.
Ako sa približovali, všetkým sa postupne otváral výhľad na moderné, no zároveň starobylé mesto.
Uvideli jedno veľké námestie, na ktoré smerovala Sora.
Bolo poloplné rôznych bytostí.

"Sybille? Čo to je?", vyklonila sa Annabeth, aby sa pozrela na Sybille.
"Čo myslíš?", zakričala na ňu späť, pretože kvôli vodopádom bol okolo nich hluk.

Annabeth sa už však nič nedozvedela, pretože Sora začala klesať na námestie a bytosti sa pod ňou hmýrili a ustupovali.
Sybille jej ešte pomáhala: "Nakraj! Uhnite! No tak, ľudia, prichádzajú tí nový! Tak uhniteee!"
Pri slove tí nový sa niekoľko hláv bytostí otočilo a zatiaľ, čo Sora pristávala, napäto ich sledovali.

Sora pristála a všetci jej pasažieri postupne zostupovali na námestie.
"Sybille", zasyčala na ňu Annabeth, "To nebolo potrebné. Nemusela si nás takto ohlásiť."
"Ale musela", odporovala, "Ste tu predsa jediný nový účastníci za posledné roky."
"Účastníci?", nechápal Percy.
"Hej. Čiže spojenci", vysvetlil Tyson.
"V tamtom rohu sú Píni a Kodáni. Tí patria na sever, čiže sú to dva kmene snežných vodňanov.
Potom Fríovia a Azbánci. Tí sú zas z juhu.
A ešte Hijovia a Cuñadovia. Tí su zo subtrópov a lesov. Aa", Sybille vymenovala ešte nejakých ďalších pár národov, čo sa prišli pozrieť na korunováciu.

Percy s Annabeth otáčali hlavy všetkými smermi, aby zachytili farby oblečení a pokožiek všetkých národov a kmeňov, ktoré prišli.
Niektorí boli celkom podobný ľudom, no iný mali chvosty, krídla alebo viac nôh a rúk.
Niektorí mali podobné oblečenie ako polobohovia, no niektorí prišli v ich národných farebných prírodných kostímoch a maskách.
Tyson našiel svojich priateľov kyklopov a pridal sa k nim.

Sybille mu zakývala a polobohov ďalej viedla celým námestím, až k veľkej vysokej vežičkovej budove, ku palácu.
Otvorila dvere a keď Percy s Annabeth vošli, hneď za nimi zabuchla.
Oproti rozruchu na námestí bol palác celkom tichý a honosný.
Akokeby sa len pripravoval na nejakú veľkú oslavnú udalosť, no zatiaľ  sa len chystal.

"Vitajte", povedala Opal milo a podišla k svojim hosťom.
"Čo bolo to predtým vchodom?", opýtala sa Annabeth a tiež objala Opal ako aj Percy.
"Aha. No, to bola moja schopnosť po mame.
Pamätáte? Kedysi keď jej Nyx vylúpla oči, vtedy vo vesmíre, tak potom sa orientovala pomocou vody a vnímala ju.
Ja som to ešte dotiahla a používam vodnú projekciu. Voda je všade okolo nás a naši spojenci a priatelia sú majstri v jej používaní v rôznych formách. Všetci, a aj ja, sme naše schopnosti vytrénovali na maximum", pousmiala sa.
Percy sa tiež pousmial: "Tak to by som sa aj ja mal posnažiť. Nech za vami nezaostávam."

Na obrázku je zopár vodňanských národov, tak hádam som ich v príbehu opísala dostatočne farbisto a modro *____* :D
#modrá je naaaaj