Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Malá skoro-rozmliaždená mucha

"Prečo som nemohol ísť aj ja?", sťažoval sa Percy do APVy Annabeth, keď Cheirón už dohovoril.
"Pretože ty nie si dostatočné napadní a všetci v našom trojčlennom tíme sú potrební", vysvetlila mu prakticky Annabeth, no aj ona cítila, že jej chýba.
Nakoniec ešte dodal: "Mimochodom, prišla Opal s
Girom a pár ďalších vodňanov."
"Okej, rozumiem", prikývla Annabeth a vypla APVu.
Dala vysielačku do tašky a spolu s Reynou čakali v jaskyni pri Opalinom ostrove.
"Ako je na tom Frank?", spýtala sa Annabeth, ktorá sa v úzkej jaskyni doplazila k Reyne, ktorá pozorovala lietajúcu muchu- Franka, ktorý nenápadne klesal ešte hlbšie, než je úroveň ostrova.
Opali ostrov bol totiž ostrov, kvôli tomu, že to bola masa hory, podobná tvaru hríbu okolo ktorej bola veľká priepasť s množstvom malých a aj veľkých jaskýň a otvorov.
"Kto vie kam všetky tie otvory vedú?", vzdychla Annabeth.
Reyna jej hneď prakticky odpovedala: "Niektoré na povrch, iné do Tartaru a ďalšie k bohom a iným nebezpečným príšerám."

Frank medzitým, kým Annabeth a Reyna polemizovali o ostrove, letel do rôznych dier v skalách.
Nad každým otvorom sa poriadne popozeral a keď neuvidel nič podozrivé, presunul sa k ďalšiemu.
Pri desiatom otvore si pomyslel, že by to mal vzdať a začať hľadať niekde inde, no práve vtedy jeho mušie zmysli zaznamenali nejaký vzruch.
Bol to podivný zvukový signál, ktorý vychádzal z kolmej diery na spodu priepasti kam dopadala voda z vodopádov z Opalinho ostrova. Táto voda sa vyzrážala na stenách skál, kde v budúcnosti urobí ďalšie otvory.
"Myslím, že som niečo našiel", zabzučal si pre seba a vletel hlbšie do otvoru.
Diera sa rôzne kľukatila a zabáčala. Bolo to nepríjemné, strašidelné a temné miesto.
Teda, až do chvíle, keď sa na zahybujúcej stene neobjavili prvé lúče, z nejakého zdroja tepla a svetla.
Najpravdepodobnejším zdrojom bola láva.
Vďaka tomuto svetlu mal však Frank ideálnu možnosť uvidieť obrysy postáv vnútri ďalšej chodby. Zvuky ktoré predtým zachytil boli dvaja hádajúci sa ľudia.
Ľudí si  na takýchto miestach treba vždycky preveriť, pretože by to mohli byť nejaké príšery, pomyslel si Frank a opatrne sa bzíkajúc približoval k stene s obrysmi, aby sa pozrel aj na ich skutočné tváre.
Ako sa však približoval, začala sa zem pomaly triasť a oteplovať.
Hádajúce sa šepotavé zvuky stíhli. Niekto vykríkol a Frank zratu začul zvuky lámajúcich sa svalov a kostí.
"Poloboh!!!!", zadunel hrdelný ženský hlas, ktorý dokázal aj zatriasť horami.
Frank stuhol, až sa mu skoro mušje krídla prestali hýbať. Zatajil dych a čakal, čo sa bude diať ďalej.
"Myslíš si snáď, že sme hlúpi a nerozoznáme ťa? Pre nás, mocného Nesoia a Oureu nie si v akejkoľvek podobe nič viac ako bezbranná mucha! Bolo od teba hlúpe a veľmi trúfalé, že si sem prišiel!!", zadunel rovnako hromový mužský hlas, ktorý ešte doplnil ten ženský, pri ktorom si musel Frank predstaviť obriu ženu s hrozivým škodoradostným úsmevom: "Bolo to hlúpe aj od tvojich priateľov!!"
Frankovi v tomto momente stačilo. Radšej zobral krídla na plecia a rozletel sa preč z chodby!
"Nám nieuniknete!!! Gaine obete!!!", zakričali ešte obludné hlasy a strop so stenami sa dali do pohybu.
Mucha Frank mal našťastie správny usúdok a pred celým zrútením tohto otvoru sa premenil na človeka a doskočil pár posledných krokov, aby sa dostal pred jaskyňu skôr než sa zrútila, až sa zaprášilo.
Frank si spokojne vydýchol: "To bolo o vlások."
Zakričal na Reynu a Annabeth a ešte raz sa premenil na muchu, keďže bol už mimo ohrozenia života. Vyletel na vyšší výklenok, kde baby sedeli a pozorovali z diaľky ostrov plný vodňanov.
"Ja tam nastavujem krk a vy si tu pohodlne sedíte", povedal jemne naštvane, keď sa znova premenil na človeka a stál nad nimi.
Ony sa naňho spýtavo zahľadeli a dali typické otázky typu- Čo sa stalo? Si zranený? Koho si stretol? Poznáme ho aj my? Bili sme sa s ním aj my? Je ešte na žive, a ak áno, prečo si ho nerozmliaždil až na zlatý prach?!
Frank sa hneď po takom záujme a 'milom' privítaní cítil bezpečnejšie a posadil sa k nim.
Annabeth ešte zapla APVu, aby rozprávanie zachytil aj Cheirón, a Frank začal.

"Kto vie, kto boli tí ľudia?", zamyslel sa Cheiron, "Mohli by to totiž byť aj ich obete na počesť Gaie, ako si spomínal, ale mohli by to byť aj ich ľudské tela. A ak ich už majú, mali by sme sa pripraviť na najhoršie."
"Čo tým myslíš?", spýtala sa trochu postrašenejšie Annabeth.
"Opal nám povedala o jej rozhovore s Poseidonom, ktorý už niečo tuší, no nerobme ukvapené závery.
A vy, poďte späť! Vchod je aj tak zasypaný a zistili ste dosť cenné informácie o sile a vzhľade nepriateľa", pochválil tím Cheirón.
"Oo, a mali by ste ešte vedieť o Proroctve, ktoré predpovedala Opal."
"Opal? Myslela som si, že to môže len duch Delf a iné orákulá", povedala zmetene Reyna.
"Niektorí vodňani, ktorý sú veľmi mocný a majú spojenie až s liečivými prameňmi celého sveta môžu mať takéto schopnosti", skonštatoval Cheiron a ešte dodal, "Opal mi hovorila, že dokáže vycítiť Rachel, takže má isté spojenie s našimi vodami Delfského orákula."
"A ako teda znie?", popohnal Cheiróna Frank.
"Keď kráľovná bude kresliť kruhy na oblohe,
kráľovstvo po veľkom smútku na známeho nepriateľa narazí
a kráľovskou, jeho vlastnou zbraňou ho odrazí", zarecitoval Cheiron, zaželal im šťastný návrat a ukončil spojenie.
"Čo má to proroctvo však s nami?", nechápala Reyna, no Annabeth už hneď začala polemizovať: "Nemáme kráľovstvo a jediná kráľovná je tu Opal. Hmm, čo môžu byť tie kruhy?"
"Jediné okrúhle veci na oblohe sú Mesiac a Slnko", povedal Frank.
Annabeth pomaly prikývla: "Ale aj tak to nechápem. To proroctvo je dosť zvláštne. Niektoré veci sa už totiž stali", zamrmlala Annie a Reyna s Frankom sa na ňu spýtavo zahľadeli.
"Opalino kráľovstvo už bolo napadnuté a dokonca sa aj ubránilo", vysvetlila Annie.
Nakoniec len pokrútila hlavou: "Proroctvá", vzdychla a myslela na to, aké nepochopiteľné môžu ešte byť.

Ahojte! :D nesužuje náhodou chripka aj vás? Je to fakt blbe -_- a najhoršie je, že škola nie a nie zatvoriť :D to budú zas vymeškané hodiny t-t