Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Získavanie spojencov s ľadovým prekvapením

"To mi mohlo byť hneď jasné", zahlásil Hedge, "Len, čo vytiahnem päty z Tábora, už sa tam niečo zomelie!"
Annabeth s Percym mu práve vysvetlili ich hadiu krízu.
Do rozhovoru sa teraz zapojila hlavne Millie: "Samozrejme, že moji druhovia vám pomôžu. Dokonca sme nedávno našli aj jednu pomoc extra navyše. Myslím že ju aj poznáte."
"Výborne", potešili sa Percy s Annabeth, ktorá sa ešte spýtala: "A kto to teda je?"
"To som. Predsa ja!", povedal nejaký hlas a z kríkov vyšla istá žena.
Mala ľadový pohľad a ostré rysy tváre.
"Chioné? To teda nie. Je to podvodníčka", hneď zahlásil Percy.
"Presne", súhlasila Annabeth, "Dvakrát sa nás na Gaiin rozkaz snažila zabiť a raz jej to skoro s Leom aj vyšlo!"
"Pche. To je predsa minulosť. Už som dobrá. Verte mi. Veď Gaia tu už neni", zafrflala Chione.
"To však neznamená, že nie si s Pythónom", odsekol Percy.
"Tak za toto sa dokážem zaručiť", vbehla do toho Millie, "Celý čas bola totiž u nás a špeciálne buť so mnou alebo s mojím bratom."
Annabeth sa na chvíľu zamyslela a potom vyhlásila: "Fajn. Ak sa za ňu zaručuješ, tak nech teda pomôže."
"Fajn. Zaručujem sa za ňu tým, že sľubujem, že sa vzdušný duchovia zúčastia tohto boja s Pythónom", povedala bojovne Millie a s Annabeth si potriasli ruky.
"Fajn. To by bolo. Teraz už len treba zohnať našu druhú pomoc", povedal Percy, keď sa lúčili s Hedgeovcami.
"Samozrejme, no nevieš ako sa ide ku Aryanne? Pamätáš? Kedysi nám ukazovala ten svoj domček. No, neviem ako tam šla", lamentovala Annabeth.
"Ja by som aj vedela", ozval sa znova ľadový hlas Chione.
Rovnako ľadovo ako ona sa na ňu pozreli Percy s Annabeth.
"Neboj sa. Ja by som vedel tiež", povedal Percy a zamieril k najbližšej rieke. Ponoril do nej ruky a snažil sa nájsť nejaký správny prúd.
Potom ho vystrelil do slnka, až vznikla dúha.
"Annabetb rýchlo. Hoď drachmu!", zakričal na ňu a Annabeth rýchlo zamrmlala: "Ó, bohyňa Iris. Príjmi moju obetu."
Hodila do prúdu drachmu a naraz s Percym povedala: "Opal!"
Za chvíľu sa ich obraz zamyhotal a objavila sa tam vodná žena.
"Čo si prajete?"
"Hej. Nebol tam kedysi pred vami chobotničiar...chobotník.... istý samec od chobotnice?", spomenul si Percy.
"Hej. Ale dostal záslužené voľno, na ktoré sa stále sťažoval", odpovedala mu vodňanka a čakala na nejaké inštrukcie.
"No, chceli by sme hovoriť s Opal", nakoniec vysmolila Annabeth.
Vodňanka prikývla a zahlásila: "Princezná. Prepájam."
Obraz sa znova zamyhal a uvideli nejakú komnatu. Bola v nej posteľ, šatník a rôzne stoličky a stolíky v nepremokavom vodnom štýle ozdobené s mušľami a vodnými riasami.
"Áno?", objavila sa v obraze Aryannina dcéra.
"Opal! Potrebovali by sme pomoc", začala Annabeth, no obraz bol takto pod vodou dosť nestabilný.
Opal im radšej povedala: "Mali by sme sa porozprávať osobne. Ste blízko nejakého jazera?"
"Nie. Máme tu len malú rieku, ak to pomôže", zhodnotil situáciu Percy.
"Mhm", zapremýšľala Opal, "Mama ťa už naučila zmrazovanie a tvorenie ľadu, však?"
"Hej. To dokážem. Ukázala mi aj rôzne iné techniky", naparoval sa Percy, ktorému po chvíli došlo, že myslí svoju mamu a nie jeho.
"Tak skúste urobiť z rieky ľadový eskalátor", poradila im Opal a keď videla ako nechápavo sa Percy s Annabeth tvária, pustila sa do vysvetľovania.
No, hneď na začiatku ju Chione prerušila zo slovami: "Opal? Ja viem ako sa to robí. Môžem pomôcť."
Opal zúžila oči a zamerala sa na ďalšiu osobu, ktorú si popri Percabeth nevšimla.
"Je to Chione?", poto. sa pozrela späť na Percabeth: "Evidentne sa musí diať niečo veľké, keď sa spolčujete s ňou."
Chioné si ju však nevšímala a takéto urážky rovno ignorovala.
Radšej sa presunula k rieke a začala vymeriavať šírku rieky a výšku budúceho eskalátora.
Opal si v obraze vzdychla: "Keď jej veríte", po týchto slovách sa zatvárili mierne kyslo, "A keď hovorí, že to vie, tak vás za chvíľu očakávam na 1. nástupišti. Majte sa", zakývala im a ešte jemne pohrozila Chione ohľadom ich bezpečnosti. Tá to zobrala celkom vážne a prikyvovala.
Potom Opal zmizla a Chione naštelovala Percyho na opačný breh rieky, aby boli oproti sebe.
"Takže, najprv zmraz povrch rieky. Jemne", povedala Chione a spoločne tak urobili.
"Potom nadvihni stenu z vody a zmraz ju tiež", dala ďalšie inštrukcie.
Tak na Percyho a Chioninej strane brehu vyrástli steny z ľadu.
"Ja teraz dorobím vrchnú stenu a ty dorob zadnú", rozdelila posledné úlohy.

Všetci traja na jednom brehu odstúpili, aby sa pokochali svojou 'kockou' z ľadu, ktorej chýbala jedna strana.
"A čo teraz?", spýtala sa Annabeth.
"Teraz si nastúpime do našeho výťaho-eskalátora a ja zapečatím poslednú stranu, aby sme sa nepotopili", vysvetlila Chione, a tak aj urobili.
Vo vnútri teraz už úplnej ľadovej kocky bolo krásne, pretože celý okolitý svet dostal istý rozmazaný rozprávkový nádych.
Chione ešte Percymu rozkázala, aby rozvybroval vodu a ponoril sa s kockou.
Ona zatiaľ motala čosi rukami a nakoniec urobila nejaký symbol, ktorý trhol ich kockou do strany.
Bol to vážne podivný pocit pre pasažierov na tejto ponorke, pretože sa im zdalo akokeby im poskočil žalúdok o pár metrov a pitom sa vrátil späť.
Bol priam zázrak keď ten pocit odznel, že nikomu sa nechcelo vracať.
Chione nakoniec jemne zelenému Percymu povedala, aby kocku zase ponoril, no ešte hlbšie.
Percy to urobil, až sa ocitli na dne.
"Urob okolo kocky zvonku vzduchovú bublinu. Idem ju rozpustiť", rozdelila Chione ďalšiu úlohu a keď tak urobila, všetkým sa naskytol výhľad na krásné podvodné mesto. Pristáli totiž priamo uprosted krásnej ulice s rôznymi vodnými kaviarňami, obchodmi s podivnou módou a s ešte podivnejším jedlom.
Zrazu sa mestom rozhlahol zvuk fanfáry a k Percymu, Annabeth a Chione prišiel veľký koč ťahaný obrovskými morskými koníkmi. Vnútri bola samozrejme usmievavá Opal, ktorá ich pozývala k sebe domov.

Dúfam, že si užívate naplno prázdniny a že sa máte fajnovo ;) celkom ma zaujíma kde všade sa môžete nachádzať. Ja som napríklad bola vo Vysokých Tatrách, na Donovaloch a v Poľsku v Zakopanom :3 :D a vy?