Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

"Ups, váš plán selhal"

Annabeth už všetko videla nádejne. Šiva zmizne, vráti sa Brahma a už neni nikto na svete s kým by ešte mohli bojovať, takže sa s Percym prihlásia na Univerzitu v Novom Ríme, čo kvôli záchrane sveta stále odkladali a začnú normálny život dospievajúcich polobohov.
Jej plán bol skoro dokonalý, až na pár trhliniek.
A tie trhlinky myslím doslovne, pretože plášť, ktorý Opal so Sybille vytvorili z hinduistických guliečiek, sa začal postupne trhať.
Šivova ruka sa zahojila a začal s regeneráciou.
Mal veľkú moc, s ktorou bol schopný vyliečiť akúkoľvek časť svojho tela!
A hneď ako mu na ruke dorástli posledné zvyšky kože, začal do plášťa tvoreného žltým svetlom búchať, až sa potrhal na márne kúsky.
Opal a aj Sybille náraz energie odhodil a obe spadli na chrbát.
Kvetinové deti sa radšej znova schovali a oblohu zahalili kúdole dymu, prachu a smogu.
"Vy malé!!! Ako ste sa opovážili... s takou podradnou mágiou??!!", začal sa stavať na nohy Šiva.
Annabeth zovrela pevnejšie v rukách meč a skontrolovala si pod svojim brnením z božského bronzu náhradné dve dýky a nôž, keby ho stratila.
Medzi krídlami mala ešte aj veľkú kopiou, s ktorou sa tiež vďaka Athéne naučila bojovať.

....
"Akúkoľvek zbraň ti dám do ruky, budeš ju vedieť ovládať!", povedala jej v hlave odhodlane Aténa.
Annabeth sa vo svojej hlave udychčane držala bielej steny jemne zafŕkanej Annabethiniu krvou.
"Ako to po mne možete chcieť? Táborník si vždycky musí vybrať len jednu zbraň, s ktorou pocíti spojenie. Zbraň, ktorá mu bude verná a ktorú sa dokonalo naučí ovládať!"
"Ja však z teba nechcem spraviť táborníka! Robím z teba dokonalú bojovú bytosť, ktorá má naviac môj mozog. Si tá najidealnejšia pre tento boj, dcéra moja! Musím ťa pripraviť na akúkoľvek situáciu. Keď nebudeš môcť použiť meč!"
Athéna začala prudko dorážať svojim mečom na Annabeth, ktorej vypadol z ruky, "Použi dýky!"
Annabeth inštinktívne siahla pod brnenie a zobrala dve dýky.
Athéna ich znova odbyla: "Použi luk."
Annabeth zvesila z ramena luk a provizórne bojovala s jeho drevennou časťou.
"Použi kopiju!", zavelila Athéna.
Annabeth siahla na púzdro na chrbte, v ktorm mala kopiju.
"Ak máš ešte stále silu a schopnosť bojovať. Nie. Musíš mať schopnosť bojovať. Potom si zbraň urobíš z hocičoho a svojich nepriateľov rozdrtíš!"

"Mami, bojím sa ťa",priznala Amnabeth, keď sa Athéna až príliš vžila do boja a začínala vyzerať šialene ako veľa Annabethiných nepriateľov z minulosti.
Athéna sa však milšou nestala. Skôr k nej bojovne prišla a pozrela jej do očí ako koristi: "Bojíš? To tvoji nepriatelia sa majú báť. A teraz som tvojim nepriateľom ja! Tak poď! Vystraš ma! Som tvoj nepriateľ."
Annabeth sa však stále len krčila pri stene, kam ju Athéna zahnala.
Athéna od nej odstúpila a hodila jej meč.
"Tak šup. Toľko som s tebou premrhala času! Vystraš ma, inak to bol vážne zabitý čas!", povedala naštvane Athéna.
Annabeth nereagovala a len sa zasnene dívala do steny a zvierala hodený meč.
"Vystraš ma a uznám, že si pripravená."
Annabeth zase nereagovala.
Athéna zaťala päste: "Nevďačnica! Nemala som si vybrať teba. Radšej som mala ísť za tvojim mladším bratom Neesom. Ten je hádam lepší bojovník než ty. Asi za ním zájdem. Pôjde do boja! Možno zomrie", povedala ľahostajne.
Annabeth na ňu už zazrela, no stále od nej nedostala reakciu.
"Ak sa nepohneš, tak to bol vážne stratený čas. VŠETCI polobohovia sú pre nás len stratený čas! Asi namiesto Neesana radšej celý ten váš slávny tábor a všetkých v ňom spálim na popol! Bude aspoň pokoj a VŠETCI POLOBOHOVIA budú MŔTVY!!"
To už Annabeth nemohla zniesť.
Tábor.
Jej domov.
Percy.
Celý jej život.
Pre tábor predsa celý čas tak vyčerpávajúco bojuje!
Athéna je jej nepriateľ.
Athéna chce táboru ublížiť!

Myšlienky v Annabethinej hlave sa rýchlo posplietali a hneď označila Athénu ako hrozbu, ktorú musí zničiť!
"Athéna!!", zúrivo zakričala, pevne uchopila meč a zrazila sa s tým Athéniným.
"Nedovolím ti zničiť tábor!"
"Nedovolím ti zničiť tábor", posmešne zopakovala Athéna, "A čo urobíš?"
"Proste ti to nedovolím!!", zúrivo na ňu zazrela Annabeth.
Prudko sa zdvihla zo zeme a zahnala sa na Athénu rukou.
Athéna sa uhla a a vtedy ju Annabeth dobehla dlhým mečom. Athéna vo vzduchu nestihla zareagovať a Annabeth ju prebodla mečom.
Athéna dopadla na zem a rozkašľala sa.
Pozrela sa na Annabeth, ktorá víťazne stála nad ňou. Zobrala meč do ruky a vytiahla ho prudko z Athény. Ichor jej prskol do tváre a Athéna sa usmiala.