Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Apokalypsa sa blíži! Zemetrasenie veľkej sily!

"Annabeth?", zvolala na ňu Sybille.
Ona sa v spoločnosti ďalších polobohov otočila a prižmúrila oči: "Ako som ti hovorila. Nemôžeme ti bohužiaľ pomôcť."
"Ja viem a je to v poriadku. S Opal a Girom sme to všetko predebatovali", povedala a vyrozprávala jej jej plán.
"Stále som prekvapená, že moja ochranná taktika fungovala. Príšery totiž takto nejednajú. Ich prvoradým záujmom je zabíjať", skonštatovala Annabeth jej oponovanie Šivovy zatiaľ čo so Sybille šli k brehu jazera kde sa snažili táborníci vymyslieť plán. No, nešlo im to a tak len kecali o tom, čo by mohlo byť.
Opal so Sybille ich z diaľky pozorovali a Sybille nakoniec povedala: "Každý boh má nejakú špecifickú slabinu, no každý boh z mytológie má jedno spoločné. Slabinou tvojich bohov je to, že milujú svoje deti a snažia sa o nich starať, no nemôžu a tak ich začnú ignorovať. Deti to nepochopia a vzbúria sa systému, ktorý roky fungoval."
"Systém využívania polobohov ako zbraní proti príšerám, by som nenazvala fungovanie", oponovala Annabeth.
"Berieš to tak pretože si jednou z nich. Ja nie som a tak ti môžem jasne povedať ako to vidím. Vaši bohovia milujú smrteľníkov, milujú zem a tak tvoria polobohov. Vaše schopnosti sú ich dar. Pre vás.
Pre tých, ktorých si obľúbili najviac.
Nesmieš to, čo ste, brať ako prekliatie alebo týranie keďže musíte bojovať s príšerami. Ber to ako dar, že máš moc od bohov chrániť smrteľníkov, no a aj bohov samotných."
"To rodičia by mali chrániť deti."
"Nie, ak sú deti silnejšie ako rodičia. Priam povinnosťou silných je chrániť slabých."
"Už chápem", usmiala sa na ňu Annabeth, "Tak pokračuj prosím. Chcela si ešte niečo povedať."
"Áno. Vaši bohovia sú slabý v láske. No, hinduistický bohovia majú iné slabiny. Nemajú deti a necítia lásku. Majú však vysoko vyvinutý zmysel pre spravodlivosť a poctivosť. Ak niečo sľúbia, tak to aj dodržia."
"Prečo?"
"Pretože žijú vo svete dospelých. Bez milosti. Bez zľutovania. No, a bez odpúšťania, vyhýbania a klamania."
"To je ale strašne..."
"Kruté?"
"Skôr som chcela povedať sparťanské."
"Taký je život", povzdychla Sybille.
"Život je len taký, aký si ho urobíme", pozrela na ňu urputne Annabeth.
"To znie dobre. Veď uvidíme", povedala Sybille, spojila dlane a nechala sa odviať vetrom, "Mimochodom, nezabúdaj na proroctvo!", ešte povedala Sybille a úplne zmizla.
Annabeth na ňu len zazerala a keď zmizla, zafrflala: "Tak je to vždycky. Mohla som si všimnúť aj skôr, že je bohyňa. Vždycky sa tvári tak, akokeby všetko vedela. Má až podivne veľkú moc. Hmm, proroctvo."
Zrazu sa nad ochrannou Táliinou bariérou zachvel vzduch a objavilo sa lano, na ktorom videla Rachel Elizabeth Dare.
"Cheiron, Annabeth! Toto musíte vedieť!", zakričala a dala znamenie, aby ju lano spustilo na zem.
Polobohovia sa okolo nej nakopili a Rachel zosadla a povedala: "Priletela som otcovým vrtulníkom hneď ako som to videla", vydýchla a stiahla lano, aby vrtulník nad kupolou mohol odletieť, "Niečo obrovské zaútočilo na Manhattan. Všade o tom píšu. Smrteľníci to nazývajú Apokalypsa. Hovoria, že ide koniec sveta, no ani pritom nevidia, čo to spôsobuje. Pozri", podala Annabeth staré papierové noviny.
"Zemetrasenie veľkej sily ničí veľké centrá sveta! Apokalypsa sa blíži!", prečítala obrovský nadpis a pozrela sa na hrôzostrašnú fotku v ktorej Šiva útočil na Paríž. Ľudia samozrejme videli len padajúce budovy a otriasajúcu zem, no od odhalenia bohov im ostávalo len málo.
"Kto to je?", ďobla Rachel prstom do Šivu.
"To je náš nový nepriateľ", v skratke povedalal Annabeth a hneď sa otočila k polobohom, "Možno by ste sa najradšej hneď rozbehli a zachránili svojich kamarátov, rodičov a ľudí z mesta, no ja som dala sľúb Šivovi a Sybille, že sa do toho nebude miešať. Prepáčte.
No, pre všetkých bude teraz najlepšie keď ostaneme v tábore a necháme to na Sybille. Je to predovšetkým jej starosť, že sa to stalo. Ona si to musí vyriešiť. Tak jej dajme do rúk našu vieru a dúfajme, že je dostatočne silná, aby splnila svoje sľuby a plány!"
"Dúfajme Annabeth", objavil sa pri nej Cheiron a dal jej ruku na rameno, "Rovnako aj dúfajme, že si sa rozhodla za celý tábor správne."
...

"Opal. Musím s tebou hovoriť", schmatla ju Sybille a odmiestnila do jej podmorského korunovačného paláca.
"Čo sa deje?", povedala na ňu s naštvanou tvárou a jemnou stratou stability kvôli nečakanému premiestneniu.
"Kráľovná je tu!"
"Kráľovná? Už prišla?"
Počuli rôzne začudovania a otočili sa k vodňanom, ktorí si na ňu ukazovali a šepkali.
Nakoniec sa však uklonili a z tvári im bolo vidieť radostné nadšenie, že je ich kráľovná opäť doma.
Sybille ich totiž premiestnila na ulicu pred palác a Opal na ňu znova zazrela.
Potom sa však narovnala a usmiala sa na vodňanov: "Moji milovaní vodňania. Áno, na pár chvíľ som sa vrátila, no nebudem tu až tak dlho. Na zemi sa znova zchyľuje k bitke a vedzte, že vaša kráľovná vždycky dodrží slovo a pomôže spojencom v boji. Či už sa jedná o polobohov, vodňanov alebo aj Sybille, ktorá sa zaplietla do jednej nemilej veci", povedala smutne a vodňania sa tiež zatvárili sklesnuto, no zároveň aj hneď povedali: "Želáme vám šťastie Sybille a aj kráľovná Opal. Keby ste nás potrebovali, budeme pripravení."
"Veľmi pekne vám ďakujem", povedala Opal a jemne sa poklonila.
Vodňania sa tiež uklonili a rozlúčili s kráľovnou.
Opal im len s úsmevom zamávala, v okamžiku zmenila svoj úsmev na typické naštvane zamračenie a schmatla Sybille za rameno.
Rozbehla sa a odvliekla ju do paláca.
"Marge! Okamžite zvolaj Radu vodňanov a priveď Bosorácke sestry!", zakričala Opal do paláca hneď ako rozrazila dvere a zapôsobila ako hurikán.
"Kráľovná", stihla povedať stará Marge a už hneď upalovala pre sestry a do Miestnosti Rady.
"Volala si, kráľovná?", z tieňov vystúpili staré hrbaté vodňanky zahalené v plášťoch, ktoré pripomínali múmie (ak si ich nepamätáte a ani zloženie Rady vodňanov, odporúčam pozrieť si kapitolu Rada starších vodňanov;))
"Áno. Čo my viete povedať o mojej moci predpovedať proroctvá? Je rovnako silná ako orákulum? Budú sa plniť?", povedala bojazlivo Opal.
Jedna zo sestier vystrela šedú zvráskavenú ruku a naznačila, aby do nej vložila Opal tú svoju.
Opal položila opatrne ruku a uvidela ako ju bosorka študuje.
"Z tvojej čiary života vidno, že budeš žiť ešte dlho, kráľovná. No, to sa nedá povedať o ľuďoch."
"Aj to tam vidíš?"
"Nemôžeme ti toho povedať veľa, inak by sa kúzlo proroctva nesplnilo. Musíte však byť veľmi opatrní. Šiva je ešte mocnejší než si myslíte a ak sa všetko neudeje podľa proroctva, rýchlo môže nastať ich skáza!"

Pesnička možno nemá nič spoločné s dejom, no je veľmi pekná a dokonca aj táto verzia po anglicky :D
Noo, a keďže v poslednom čase moc nestíham, tak by som rada skončila tento príbeh a ako som počula od Mystery-Eragonka -toto je dlhšie ako Ordinácia v ružovej záhrade-, tak aj to je dôvod pomalého ukončovania príbehu :D
Vy si zatiaľ len skúste typnúť ako by som to mohla dokončiť :D a verte mi, bez nejakej tej smrti sa príbeh predsa nemôže len tak skončiť 3:)