Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

"...skázu Percyho Jacksona."

"Vy!", povedal naštvane Šiva, "Malé bohyne by nemali zasahovať! Neporazíte ma! Budem vládnuť svetu temna na večnosť!"

"My ale nie sme malé bohyne. Máme za sebou tú najväčšie zbraň aká existuje! Polobohov!", zakričala naňho Eurynomé.

Vyčerpaní polobohovia k nej prekvapene zdvihli zrak a ona sa za nimi obzrela. Uvidela aj Opal, ktorá sa zasmiala.
Eurynomé sa nadýchla a hrdo povedala: "Polobohovia!
Tábor polokrvných je jedinečný a výnimočný. Vy ste jedineční. Dokážete nájsť dobro vo svojich srdciach a prekonať nenávisť, ktorú chováte voči ľudom, ktorý vám neveria a opovrhujú vami.
A aj voči bohom, ktorý na vás nemajú čas a nemôžu sa s vami stýkať.
No, vy ste tábor polokrvných! Tábor, ktorý dokáže zniesť a zbaviť aj svojho priateľa tejto nenávisti, pomôcť mu a bojovať spoločne proti príšerám.
Niektorí rodičia vás možno opustili, iní bohužiaľ zomreli, no vy ste ich deti! Ste deti bohov a ľudí!
Dokážete viac ako si myslíte! Dokážete tu hrdo stáť a hovoriť- Som tvoje dieťa, tak sa pozeraj a buď hrdý, lebo som súčasťou Tábora polokrvných, ktorý zachráni svet!
Vy patríte do sveta bohov aj ľudí a v tom tkvie vaša sila!"

Natiahla nohu dozadu a vystrela ruku. Potom urobila pár krúživých pohybov rúk a táborníci aj zo zadných radov mohli vidieť veľkú žiaru v jej dlaniach.

"Percy cítiš to? Mám pocit akokeby zo mňa niekto bral energiu", zafňukala Annabeth a chytila sa za hlavu.
Percy prikývol a zamračil sa na Šivu s Eurynomé pred nimi.
"Eurynomé má nejakú veľkú silu a neznejú ti jej slová ako nejaké kúzlo?", spýtal sa Percy a obzrel sa na Annabeth.
Annabeth len prikývla a oprela sa o Percyho, ktorý ju chytil za plecia.

"Polobohovia!", vystrela Eurynomé ruku do vzduchu, "Dovoľte mi použiť vašu silu."
"To nedovolím", zajačal Šiva a chcel chmatnúť po Eurynomé, ktorá uskočila a padla na zem.
Naštvane sa pokúsil o druhý útok, no Eurynomé ho vlastnou rukou zastavila.
Vnímala paniku, čo po Šivovom útoku naskytla a tak sa zaprisahala, že tento boj rýchlo ukončí a pomôže, kde sa bude dať.
Zasyčala, vyšvihla sa na nohy a s veľkou silou odsotila jeho päsť.
Šiva sa zapotácal a napichol na pripravenú pascu táborníkov, ktorý do zeme podávali meče a dýky čepeľami nahor.
Vďaka ich plánu teraz Šiva vyzeral ako jež.
Šivovo telo z čiernej hmoty sa začalo pomaly roztekať a meče z jeho chrbta odpadli.

"Hej!", zakričala Eurynomé, vyhodila do vzduchu dýku, aby odpútala Šivovu pozornosť.
Šiva natiahol krk a snažil sa vyhnúť dýke, keďže sa spevnil a nechcel ďalšie zranenia.
Eurynomé to využila a keď sa dostal bližšie k nej, zhmotnila v ruke energiu a silu táborníkov do mocnej žiary, ktorú hodila na Šivu.
"Najlepšie zaúčinkuje zblízka!", povedala a pootočila žiarivú guľu na Šivovom kolene. Sila bola taká mocná, že Šivovi utrhlo nohu a on spadol znova na chrbát za veľkého ručania od bolesti.
Eurynome si potom hneď chytila od sily popálenú ruku.
"Dvojsečná zbraň", zasyčala a snažila sa zmierniť popálenie.
Eurynomé sa, ale len tak nevzdávala. Načerpala znova energiu od táborníkov a vystrelila ďalšiu ranu na Šivu.
Znova.
Znova.
Znova a znova.
"Táborníci sú dosť silní. Dokážem ho poraziť vďaka ich sile!", povzbudzovala sa Eurynomé a z jej ruky sa priam parilo. Veľká energia a tlak ničili jej svaly a kosti na ruke, no aj tak pokračovala.
Stále a stále, až kým sa neprebojovala k Šivovej tvári.
Napla ruku dozadu a odfúkla. Pozrela sa do Šivovej tváre s potom na čele, prilepenými vlasmi a s chuťou pozerať sa na smrť toho, kto toľko ublížil jej priateľom.
"Z tohoto sa už nespamätáš. To ti prisahám!", povedala Eurynomé, skryvila tvár a natiahla ruku, nasala energiu zo vzduchu.
Zo všetkých živých bytostí okolo.
Zo všetkých elementov, z oblakov, zo slnka.
Zo všetkého, čo tento svet má.
A sformovala túto energiu do gule veľkosti Šivovej hlavy.
S bojovým pokrikom uvoľnila svaly a energická guľa padla na Šivovu hlavu. Nestihol vydať ani jediný zvuk, či emóciu v tvári. Bol celý dobitý a po Euryniminej finálnej rane sa začal pomaly rozpadať.
Energická guľa sa stále zahryzácala do jeho tváre a jeho telo sa nekontrolovateľne chvelo a metalo.
Keď guľa prestala rotovať, zmizla a Šiva sa začal definitívne rozkladať. No, tentoraz nie ako obnoviteľná tekutina. Šivovo telo sa skôr začalo lámať a jeho kúsky ako kúsky popola sa trúsili do vzduchu.
"Je po všetkom", vzdychla úľavou Eurynomé a usmiala sa. Klesla na kolená a oddýchla si.
Poobzerala sa okolo seba, aby videla šťastné tváre polobohov, no tí boli len vo veľkom zhone. To, že im zobrala energiu im moc nepomohlo a zraneným už vôbec.
Najviac jej, ale ublížilo to, čo uvidela a pomyslela si, keď pootočila hlavu.
Uvidela totiž Percyho, ktorý držal v náruči Annabeth. Annie mala na bruchu veľké tri jazvy po Šivovom útoku, ktorému sa kedysi Eurynomé vyhla. Percy jej tisol dlaň s látkou na rany a snažil sa zastaviť krvácanie.
Eurynomé zacítila prúd času a uvedomila si, že kedysi započula o pozmenenej verzii jedného proroctva.

Každé božie objavenie,
je nového nepriateľa prinesenie,
Opalina kráľovská koruna,
spadne vám opäť do lona,
no privodí skázu Percyho Jacksona!
Iba chytrosťou dcéry Atény,
môže byť hrdina ochránený.

Annabeth ho zachránila, pomyslela si Eurynomé a sediac na zemi pozerala na zachránu Annabeth a zúfalého Percyho, čo sa snažil vymyslieť nejaký plán, Zachránila ho tým, že náhodou bola pri ňom. Táto jej akcia bola rovnako náhodná ako bývajú proroctvá. Tol času sa opäť napravil. Násilne ukončenie proroctva Opal bolo napravené nenúteným a nevedomým Annabethiným pádom a Percyho záchranou, zapremýšľala Eurynomé...