Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Útok tieňovej pásikavej bodky

"Už tam budeme?", spýtal sa asi po dvoch hodinách cesty Percy.
"Už, už", odbyla ho naštvane Annabeth a sústredila sa na cestu, aby náhodou nenatrafili na nejaké tiene.
V tme podzemia cez ktoré sa vŕtali späť na povrch to bolo však skoro nemožné a preto už mala chuť to vzdať.
Pán Chase sa zatiaľ sústredil na riadenie.

Za pár chvíľ sa už našťastie vydrali na povrch. Otvorili kryt a nadýchli sa čerstvého vzduchu.
"Kde to pri všetkých bohoch sme?", spýtala sa Annabeth, keď sa poobzerala okolo a uvidela len zvalené staré kamene a more.
"Nehovoril som ti?", vyšplhal sa z tanku aj pán Chase, "Opalin ostrov sa nachádza nad Krétou. Zatočil som trochu severnejšie a dostali sme sa až k pobrežiu gréckej pevniny."
"To je Poseidonov chrám", vykukol z tanku Percy a presvedčivo povedal. Annabeth sa naňho začudovane pozrela, no keď vedela že v Poseidónovskej a morskej tématike je najlepší, tak už sa hneď prestala čudovať.
"No, nechceli sme sa dostať k Táborom? Aspoň k Táboru polokrvných? Alebo aspoň do Ameriky?", ešte dodal Percy.
Annabeth sa zahľadela do diaľky smerom k pevnine, k rozsiahlym plochám, kde ľudia pestovali olivy a aj iné potraviny a žili vo svojich bielych domoch.
"Ale, my sme pri Táboroch", zašepkala Annabeth, no ostatní ju aj tak počuli a nakoniec ukázala do diaľky. Na obzore sa svitala pochodujúca armáda zložená z deciek v zlatom a aj bronzovom brnení.
Pomaly sa k nim približovali, až nakoniec Percy a Annabeth rozoznali tváre zranenej Reyny, ktorú podopieral Frank. Videli ešte aj pár známych deciek z Tábora polokrvných, no aj veľa nováčikov.
"Čo sa stalo?", spýtala Annabeth, no ani to nestihla poriadne dopovedať, keď sa na nich Reyna škaredo pozrela a keby nebola zranená, určite by im aj ublížila: "Kde toľko u mocného Jupire, trčiite?"
"Kľud Reyna", snažil sa ju skľudniť Frank, "Cheiron nám všetko vysvetlil", pozrel sa ospravedlňujúco na nich.
"Áno, ale nepovedal, že na tej blbej korunovácii budete štyri mesiace!!"
"Štyri?", vypúlila na ňu oči Annabeth, "Ale... Prespali sme tam sotva týždeň."
"Uh, kde ste to vôbec boli?", spýtala sa Reyna a opatrne sa posadila na zem. Vyzeralo to totiž že má zranenú nohu.
"Lepšia otázka by bola, čo sa stalo tebe?", spýtal sa Percy a chcel sa pozrieť na jej obviazanú nohu.
"Tiene zobrali skoro všetkých schopných táborníkov. Jediní, ktorí sme sa ubránili som ja a Frank", odpovedala mrzuto a napravila si obväz na nohe.
"Kedy sa to stalo?", ešte sa spýtala Annie.
"Asi pred dvoma dňami, keď sme sa vylodili v Grécku, pretože nás sem poslali tie otrasy, tiene a ďalšie proroctvo. A ešte samozrejme pred týždňami v Táboroch. Ale o tom vám už určite povedal pán Chase, ktorý mimochodom tiež dosť mešká", znova vysvetlila a zazrela na Annabethinho otca.

"A znova si pokračovala v ceste?", tentoraz vyzerala rozzúrene Annabeth a upriamila pohľad na Reynu.
Z pohľadov aké na seba Reyna a Annabeth hádzali by sa zježila koža skoro každému a Percy sa zaprisahal, že ich už nikdy, nikdy nebude rozčuľovať a hlavne nie obe naraz.

Zrazu sa však zatriasla zem a Reyna rýchlo vyskočila na nohy. Spoločne rozoznali, že otrasy idú hlavne od mora a tak táborníkom prikázala, aby sa vzdialili na pevninu a dávali pozor pod nohy.

"Pozor!", niekto z táborníkov skríkol a ukázal do vzduchu.
Na oblohe žiarila malá čierna bodka, ktorá si to smerovala ku Grécku.

Postupne sa z nej začali odvíjať čierne pásy, ktoré zahaľovali oblohu do temnoty.
Čierna bytosť stále klesala na zem, až jej táborníci so strachom urobili kruh na ktorý klesla.
Bola to podivná elegantná čierna bytosť s modrým mesiacom na čele.
Mala na sebe čierne sametové šaty, podobné ako pásiky, čo boli na oblohe.
Táborníci na ňu namierili kopie v dostatočnom odstupe, keď sa medzi nimi predrala Annabeth a Percy pridržiavajúci Reynu.
"Kto si? Bola si to ty, kto unášal všetkých tých ľudí? Si snáď náš nepriateľ?", spýtala sa Reyna.
"Som bohyňa mesačného svitu a jeho odrazu na hladine mesiaca", začala zvučne hovoriť.
"To je podivná funkcia bohyne", zašepkala Annabeth Percymu, ktorý len pokrčil pleciami a počúval ďalej.
"A na čo si teda za nami prišla?", dopýtala sa Reyna.
"Po tom, čo ste porazili Ofióna a Pythóna, z toho neni moja matka Hemera príliš nadšená. Prišla som len pre to, aby som vyrovnala misky váh spravodlivosti!", povedala rozhodne bohyňa...

Ako trávite prazdniny? Tiež sa zmŕzate niekde na kopci v zapadanej snehovej pustine ako ja? :D alebo sa napchávate tým čo ešte ostalo, doma?
Noo, je tu proste nová časť a za chvíľu nastane boj! Tešte sa! ;)

PS: pripravovaný obrázok zaznežených hôr nebude kvôli hroznej horskej wifi -_- ... Tak si nejaký vygooglite! :P