Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Dúhový koláč a starí priatelia

Všetci stíchli, no keď Thor s jeho priateľmi začali znova tancovať, aj ostatní sa znova uvoľnili.

"Ahoj Annabeth", pozdravil ju Thor.
"Ou, ahoj", povedala a predstavila mu Percyho. Kývli si a Thor prešiel k veci: "Inšpirovali ste ma a aj ostatných bohov z Azgardu a keďže aj my máme deti ako vaši rímsky a grécky bohovia, tak ťa chcem poprosiť, či by si pre nás niekoho nenašla?"
"Čože? Ale prečo ja?", spýtala sa neočakávane Annabeth.

"Noo", zaváhal Thor, "Pretože si jeho rodina."

"Čože?", spýtala sa neveriacky Annabeth.

"No, hádam nechceš, aby som ti hovoril celý rodokmeň tvojej rodiny. To by trošku trvalo. Ale ako si zistila. Niekto tu má slabosť pre bohov a bohovia pre vašu rodinu", povedal s úsmevom.
"No, viem o ňom len, že sa volá Magnus Chase a keďže ťa nechcem klamať, nič viac o ňom neviem, no spýtaj sa otca", poradil Annabeth a zapojil sa do zábavy.

Annabeth tam stála ako prikovaná, no nakoniec k nej pribehol Percy: "No. Jeeej, máš pravdepodobne...bratranca? Dúfajme, že nie brata", povedal so smiechom.
Annabeth naňho vrhla vydesený pohľad: "To ani nežartuj. Už mám dosť mojej divnej, rozrastenej rodiny a mojich bratov".
"Thor nehovoril, že je to brat", pripomenul Percy.
Annabeth sa už oklepala a vrátila sa jej iskra: "Veď to nehovorím ani ja, no aj tak ho musím nájsť. Už len pretože je to...", nestihla dokončiť vetu, pretože bohyňa Iris s jej deťmi priniesli na stôl veľký biely trojposchodový koláč.
Hefaistos s deťmi stlačili tlačítko a z koláča začali strieľať farebné blesky a prskavky.
"Wohoo", všetci skríkli a zatlieskali.

Rozkrájali ho, až potiekla červená...poleva.
Každému dali na tanier kúsok, ktorý hral všetkými farbami a na povrchu bol biely marcipán ako znamenie mieru a víťazstva a takých tých vecí bla bla bla (obrázok :D)

Annabeth sa zakusla do svojho kúsku torty, ktorá chutila fakt fantasticky.
Tie farby nechutili len ako ovocie. Červená ako jahody, a podobne, no chutili ako skutočné farby. Proste zvláštna neopísateľná chuť.

"Jeeej, Grover", zvolal Percy a odložil svoj tanier s nedojedenými všetkými farbami okrem modrej.

"Ahoj Percy", povedal Grover a pripojil sa k nim aj s Juniper, jeho priateľkou lesnou nymfou.
Objavilo sa tam aj mnoho ďalších ľudí ako Reyna, Tyson a Ella.

"Úspešní hrdinovia, úspešní hrdinovia,..", opakovala stále Ella.

"Bračeek", povedal Tyson a stisol Percyho, ktorý sa netváril velmi nadšene.
"Tak takto sa vítajú Poseidonove deti?", ozvalo sa spoza nich.
Bola to Aryanna a tiež objala Tysona.
"Ty budeš určite Tyson. Počula som o tebe veľa. Samozrejme, od otca a rôznych ďalších zdrojov", pousmiala sa.
Tyson sa tiež usmial a povedal Percymu: "Táto sa mi ľúbi. Si tiež polobohyňa?", spýtal sa Aryanny.
"Uff. Neni to jedno?", spýtal sa Aryanna, lebo sa jej nechcelo vysvetľovať celú jej históriu.
"No, nie. Nie je", ozvalo sa za nimi. Zase.
Bola to Reyna a kráčala k ním.
"Reyna", povedala radostne Annabeth a išla ju objať.
Reyna najpr ostala strnulá, no potom sa jej Annie prihovorila: "Trochu sa uvoľni. Nemôžeš byť stále prétorkou", povzbudila ju.
"Hmm", Reyna sa nad tým zamyslela, "To by sa celkom", vydýchla, "..dalo."

"Fajn", prišla k Reyne nadšená Aryanna a strčila jej do rúk tanier s koláčom, "Daj si koláč! Je dobrý na nervy. A naviac, musíš sa uvoľniť. Posledné štúdia dokazujú že najväčší zabijak je stres.
Hups", zasmiala sa, "Nemala toto povedať Annabeth?", povedala a otočila sa k nej.

Reyna pokrčila plecami a pustila sa do koláča.

Grover s Percym sa zatiaľ rozprávali o rôznych veciach, ktoré zameškali kvôli výpravám.
A Tyson, samozrejme tiež prispel svojou trochou.

Najzvláštnejšia diskusná kombinácia bola Ella a Juniper.

"No, ja som Tysona asi prvýkrát stretla pri bitke pri Manhattane, no nejak zvláštne som si ľudí neuvedomovala. Bolo tam príliš veľa príšer a aj lesných duchov, ktorých som mala chrániť. Nevravím, že som veľká bojovnica. Len, že som, noo, pomohla pár duchom", zasmiala sa a jemne začervenala.
Ella ju zatiaľ pozorne počúvala: "Noo, Ella bola skoro celý život väznená. Ako harpya som sa nemohla poriadne najesť kvôli jednému zlému týpkovi. Hej, hej", pritakala, "Ale mala som ešte energiu na čítanie. Čítanie, čítanie. Slová, slová."
"Och. O väzení toho celkom veľa viem. Ja sa napríklad nesmiem príliš vzdialiť od môjho rodného stromu, inak zahyniem", vzdychla Juniper.
Ella prikývla: "Väzenie stiesnenie, väzenie stiesnenie."

Nastala už poriadna polnoc s tou pravou hviezdnou svetelnou šow.
Všetci si sadli a našli si svoju šťastnú hviezdu, ktorá keď padla, splnila želanie.

Bohovia sa rozlúčili a zmizli na Olymp.

"Dávaj na všetkých pozor", povedal Poseidon Aryanne.
"Jasné, oci", odvetila a Poseidon jej dal pusu na čelo.
Otočil sa k Percymu: "Synak", usmial sa, "drž sa a pri všetkých bohoch, neublíž Annabeth inak nás Athéna zmasakruje."
"Neboj sa", povedal Percy a Poseidon mu postrapatil vlasy.
"Tyson. Kľudne tu cez leto ostaň."
"Dobre. Vďaka. A neboj, hneď cez jeseň ma tam máš", povedal Tyson zodpovedne.
"Kde?", spýtal sa Percy, no to už bol Poseidon preč.
"Aaale nikde", povedal Tyson a ostražito pozrel na Aryannu.
Tá jemne prikývla na znak, že vie o čom hovorí.
Percy ostal jemne zmetený.
Aryanna sa zasmiala: "Nebuď taký zmetený. Už si si za tie roky s Annabeth mohol zvyknúť, nie?"
"Nie", povedal nadudrene.

Ostatní bohovia sa lúčili dosť podobne. No možno trochu viac formálne.

Dohrali ešte posledné tóny hudby a táborníci sa pomaly vliekli do ublikácii.
Niektorí rýchlo, pretože chceli ihneď zaľahnúť. Niektorí pomaly, lebo si chceli vychutnať večer.
A niektorí jemne krivo, lebo punč sa asi v polovici oslavy zmenil na alkoholický. :D

Percy dal Annabeth krásnu dlhú pusu.
"Dobrú noc, chytráčka", zaprial Percy Annabeth pred jej ublikáciou. Annabeth mu odpovedala: "Aj tebe, chaluhový mozoček", a zatvorila dvere.

Mhm, žeby to bola už posledná časť? :D Vyzerá to totiž tak :D Čo myslíte?