Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Percabeth moment

Annabeth sa zobudila na divné ťukanie.
Chcela to zahnať, a tak sa otočila na druhú stranu postele, no ťukanie neprestávalo.
Vzdychla si a pozrela na hodinky.
10:30
Och, tak skoro! Veď je víkend a naviac povolené voľno od Cheiróna v aktivitách.

Namáhavo sa postavila z postele a obzrela sa dookola.
Asi polovica jej súrodencov už vstala a šla von a polovica ešte spala.
Prišla potichu k dverám a otvorila.
Stál tam Percy s úsmevom a modrou ružou.
Annabeth sa tiež usmiala a pobozkala ho: "Ďakujem za ružu. Aj keď, nabudúce by bola lepšia čokoláda. Alebo kniha."
"Jasné madam", povedal Perc, "Zapíšem si vaše požiadavky, no teraz, čo keby sme šli na nejaké lepšie miesto?", povedal lákavo.
Annabeth sa rozžiarila: "Jasné. Len sa prezlečiem", povedala Annie a za pár minút sa z rozospatej chytráčky v šedo bielom pyžame a ružových papučkách stala uhladené dievča v campárskom oranžovom tričku, krátkych rifliach a v NY šiltovke, no už nie jej kúzelnej, lebo ju stratila.

Percy ju chytil za ruku a spolu sa rozbehli cez celý Camp.

Percy ju zaviedol k jazeru, kde jej pokynul, aby si zavrela oči.
"Nepozeraj", povedal a priniesol jej krásnu šedú rybku v akváriu.
Annabeth sa tvárila prekvapene a potom nadšene.
"Odkiaľ ju máš?", povedala a začala ju sledovať.
Rybka krúžila a vrtila sa v akváriu.
"No, bol to darček od Poseidóna."
Annabeth sa prekvapene pozrela: "Darček od boha? Tak to musí byť nejaká kúzelná, nie?"
"Netuším", povedal a usmial sa, "Tak si skús niečo priať."
Annabeth sa zamyslela: "Noo, neviem. Všetko čo som kedy chcela už mám", povedala a chytila Percyho za ruku.
"Tak asi len. Prajem si, aby nám toto šťastie vydržalo."
Percy sa usmial na Annabeth a rybka sa vyparila.
Dali si pusu a strávili rozprávaním skoro celý deň pri jazere.
Spolu pozerali krásný západ slnka a išli pomalou prechádzkovou chôdzou späť do Campu.
Zastavili sa pred Annabethinou ublikáciou, no pred dverami sa otočila k Percymu.
"Nechcem krásný deň len tak znova ukončiť. A nechcem byť bez teba", povedala a priblížila sa k Percymu.
"To ani ja", povedal s úsmevom.
So smiechom sa rozbehli k Percyho ublikácii a ľahli si na jeho posteľ.

Annabeth sa cítila bezpečne a tak niak úplne. Už nikdy nebude sama. Percyho si už nikdy nikým nenechá zobrať.
Ležala v jeho náručí a spokojne odfukovala.
Percy mal tiež taký ten hlúpozamilovaný výraz a za chvíľu tiež zaspal.

Nikto im túto chvíľku nenarušil. Ani Aryanna, ktorá potichu otvorila dvere a docupitala k jednej z postelí. Ľahla si a tiež zaspala.

Wau, no tak vidíte, vospolok. Predsa sa tu ešte niečo bude diať muhahaha. Mňa sa len tak nezbavíte :D A chcem sa vás spýtať, že či máte radi Aryannu? Pretože by mala byť dosť kľúčová v ďalšom pokračovaní :) Nechce sa mi to dávať do nejakých špeciálnych odsekov, či kníh, no v podstate sa od ďalšej kapitoly začne čosi ako úvod do "novej série" :D *predstavte si fanfáry a konfety, ak chcete ;)*