Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Útok armády príšer!

Talassa strávila v Cheirónovom stane celú noc. Nemohla spať. Bola predsa bohyňa mesiaca!
Vedela však, že Cheirón spí rovnako, ako aj celý tábor. Ona však nezniesla, aby bola na jednom mieste tak dlho a tak sa rozhodla že vstane zo stoličky a vyjde von zo stany a poprechádza sa medzi uličkami stanov.
Keď tak urobila, aj uličky sa jej po čase zdali malé a tak sa rozhodla že znova navštívi svoj mesiac.
Pomyslela si na svetlo a vytvorila imaginárnu líniu od Zeme až po Mesiac, po ktorej vykročila a usadila sa na najvyšší vrch na Mesiaci. Svetlo mesiaca sa odrážal na jej tmavej pokožke, ktorá dostala strieborný nádych. Zložila si nohy pod telo, aby sa jej pohodlnejšie sedelo a položila si vystretú ruku dlanou na čelo.
Chcela urobiť menší priezkum zeme a v takejto póze sa jej najlepšie sústredilo.
Vedela rozoznať aj ten najmenší detail všade tam, kam zasvietil jej mesiac. "Hm? Čo to je?", povedala si a začala sa sústrediť na veľký pohyb smerom k Táboru.
Pohyb pozostával s divných pevných štvornohých tvorov, ktorý vyzerali trochu ako kentaury, no mali dlhý krk ako žirafa a hlavu ako jeleň s parohami. Okrem nich tam boli ešte aj vysoké dvojnohé tvory s pazúrmi a krídlami a hlavou ako medveď.
"Musím varovať polobohov", uvedomila si Talassa, zliezla z mesiaca a rozbehla sa po tábore.
"Útok! Na Tábor za chvíľu zaútočia!!", rozkrikovala po Tábore a hľadala Percyho alebo Annabeth.
"Nemôžu ešte útočiť! Neni tu Sybille!", povedala panovačne a nespokojne Opal, na ktorú jedinú Talassa natrafila.
"Bohužiaľ sa to deje. Sú to dva druhy podivných veľkých príšer s hlavami ako jeleň a medveď!", opísala ich vzhľad aspoň Opal, ktorá prikývla a povedala: "Dobre. Viem kde sú Percy s Annabeth. Ty to povedz Cheironovi."
"Dobre", prikývla Talassa a každá sa rozbehla opačným smerom.
Giro sa zrazu zjavil pri bežiacej Opal a povedal: "Mám sem presmerovať vodňanov?"
"Keď to tak chcú", mykla plecom Opal, no ešte povedala: "No povedz im nech sú opatrní a nech prídu od mora. Nepremiestňuj ich!"
Giro prikývol, luskol prstami a zmizol.
Opal sa zatiaľ rozbehla do jedného stanu, v ktorom bývali deti Atény.
"Annabeth! Útočia na Tábor. Zmobilizuj všetkých!", povedala rýchlo Opal, Annabeth prikývla a spoločne sa rozbehli po ďalších stanoch. Za pár chvíľ boli už táborníci nachystaní pred Cheironovým stanom.
Cheiron vyšiel zo stanu a predniesol svoj povzbudzujúci prejav: "Táborníci! V minulom boji nám pomohla Matka Eurynomé, ktorá nad nami bude ešte stále bdieť. Jej čary nám ponúkajú ochranu, ktorú náš Tábor, no aj vzácny Rimania budú potrebovať. Máme tu mnohých skúsených bojovníkov a pomocné ruky kráľovny a bohyne. Musíme vyhrať! Bojujte z plných síl!"
Táborníci zajasali a otočili sa k nepriateľským bodkám, ktoré sa pohybovali na obzore smerom k táboru.
"Nás neporazíte", zašepkal medzi táborníkmi ženský slizký hlas.
"Sme všemocní", zašepkal zase chlapský hlas, "Ak sa raz rozhodneme niekoho zabiť, urobíme to. Nie sme ako Giganti. Nie sme ako Titani.
Sme omnoho mocnejší!"

"Mocnejší? Ha! Nebuďte na smiech!", zvolal niekto z tábora.
Všetci táborníci sa k tomu odvážnemu dievčenskému hlasu otočili a zistili, že pochádza od jednej baby sediacej na stoličke pri Cheirónovi pred stanom.
Cheiron sa len zmetene pozeral, pretože tam ešte pred chvíľou nikto nebol.

"Na smiech!?", naštvane povedal mužský hlas a zamieril svoj hnev na dievča.
"Áno na smiech", prikývla a poriadne sa zasmiala.
"Nesmej sa len tak lahkovážne, malá bohyňa", varoval ju ženský hlas.
"Nebojte sa o mňa, Ourea a Nesoi. Dokážem sa o seba postarať!", vstala zo stoličky a prešla zástupom polobohov dopredu, aby sa pozrela na nebezpečne vyzerajúce príšery, ktoré už boli bližšie.
"Čo chceš robiť, Sybille? Zbytočne si ich len zmiatla", varovala ju Opal, keď k nej dopredu prišla.
"Trochu rozptýlenia si zaslúžia. Chceli predsa bojovať s celou armádou, pri všetkých bohoch! To by ich tak stálo krk", zhrozila sa Sybille.
"A čo chceš teda robiť?", spýtala sa jej jemne urazene Opal, pretože ona nič lepšie ako boj nevymyslela.
"Hovorila som s Aryannou a spoločne sme vymysleli plán", zaškerila sa na Opal Sybille, "Dohodli sme sa že ti pomôžem dostať sa späť na ostrov a zabavím tieto príšery. A ty, vieš prečo, však?", hodila na ňu významný pohľad.
"Proroctvo", zašepkala Opal a Sybille nadšene prikývla: "Tak choď! Nemáme veľa času"
"A čo ty? Zvladneš to?", strachovala sa o Sybille, ktorá si len odfrkla a povedala: "Mám tu zbrane predchádzajúcej Sybille a s mojimi patrónmi dokážem veľa vecí."
"Aké veci? Povedz mi svoje meno!", povedala Opal a Sybille priam čakala na túto chvíľu.
Usmiala sa a povedala: "Žabia pústovníčka, ktorá vybojovala mier medzi pústovnickými žabami a snehovými duchmi na severe a ďalšia v rade Sybille, ktorá zmajstrovala použitie tajnej zbrane používanej v jej rodine celé generácie."
Cez príšery zrazu prešiel nápor vetra, ktorý ich spomalil.
Vedľa žabej Sybille sa zrazu objavila ďalšia baba. Ona bola vyššia a mala dlhšie a blonďavejšie vlasy ako Sybille.
"Yuki-hime!"
"Sybille", povedala zadychčane princezná Yuki, "Nemôžeš len tak používať severnú veternú mágiu na prenosy krajinou!", povedala s drsným ruským prízvukom. Vyzerala síce jemne, ale bola drsná ako tundra po ktorej bola zvyknutá kráčať.
"Nikde nevidím Gira", zmetene sa obzerala Sybille a ignorovala Yuki.
"Odišiel za vodňanmi, lebo som mu nakázala aby ich privolal. Pracujeme totiž ako tým", objasnila Opal.
"To je síce milé, ale mali sme s ním dohodu. Ty musíš totiž byť na ostrove kvôli proroctvu!", čertila sa Sybille.
"Nevadí", nakoniec povedala a privolala malého skokana.
"Odvedieš ju do paláca, dobre?"
Skokan len prikývol, skočil na Opalinu topánku a za pár chvíľ zmizli.
"To by sme mali. Uch, človek aby si tu všetko spravil sám! Na Gira vážne neni spoľahnutie!"
"Kľuud. On len nemohol odporovať Opal", tíšila ju Yuki.
"Je milé ako sa o Opal snaží postarať, no ona to nepotrebuje", povzdychla si Sybille a začala sa sústrediť na približujúcu sa armádu príšer.

VÍKEND! :D PS: na obrázku je Yuki ;)