Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Zasnúbení!?

"Tak, čo si mi chcela povedať?", spýtala sa v salóniku Opal keď dostihla Marge.
"Povedala vám Aryanna, ako je to s Girom?", spýtala sa opatrne.
"Je môj nevlastný brat, syn Daidala a prišiel sem ako výmena za Lyn, ktorá sa nepodarila, no aj tak sme si ho nechali. Prečo?"
"To nie je celkom pravda", pokrútila hlavou Marge a začala byť jemne nesvoja, "Viete. Vaša výsosť.
Aryanna ho do paláca neprijala ako vášho adoptívneho brata.
Ona ho sem prijala ako vášho budúceho manžela.
Na Daidalovu podmienku vás s ním zasnúbila!"
"Čože?", najprv Opal zašepkala a zahľadela sa na jedno miesto, aby si usporiadala myšlienky.
"Čože? Ako to? Ako mohla niečo také vôbec urobiť?! Načo?", začala sa Opal pytať.
Opal sa otočila chrbtom k Marge a radšej sa chcela vrátiť k stolu. Pri stole však už ostali len Percy s Annabeth a Opal uvidela Girov vzdalujúci chrbát.
Nechcela na nič upozorniť a tak sa len pomalými krokmi vydala za Girom. Prechádzala okolo jej hostí, ktorí jej venovali len pokojný pohľad s miernym strachom kvôli incidentom, ktoré prídu.
Ona im tiež odkývla a keď sa vynorila z jedálne, rozbehla sa a nasledovala inštinkty, v tom kde by asi mohol Giro byť.
Potrebovala sa s ním nutne porozprávať z očí do očí. Mala totiž pocit, že pred ňou stále čosi skrýva, rovnako ako Marge.
V rýchlosti rozrazila dvere knižnice a keď zbadala Gira ako sa hrabe pomedzi regály v knihách, zhrabla ho za krk a pritlačila k stene.
"Čo si myslíš, že robíš?! Poznám tvoje schopnosti. Odpočúval si a chcel si zase zdrhnúť! No, to ani náhodou! Predtým než na teba začnem kričať a obviňovať ťa, chcem sa ešte spýtať. Vedel si to, čo mi Marge povedala?! Vedel si že sme zasnúbení?"
Skôr než mohol odpovedať, do miestnosti medzi hromadu kníh spadla nejaká postava.
"Áťaťať. Prečo je tu taký neporiadok?", spýtala sa Sybille a začala rozhŕňať knihy, aby sa spod nich vyhrabala.
"Čo sa deje?", spýtala sa, keď si uvedomila situáciu.
"To mi povedz ty!", zvolala na ňu Opal a pritom nespustila oči a ani stisk z Gira.
"Máš nejakú bojovú náladu? Je to nejaký narušiteľ? Mám ho zabiť?", spýtala sa s kľudom Sybille.
"Uh. To je Giro", povolila Opal a Giro sa mohol trochu narovnať a odstúpiť od steny.
"Pff. Ja predsa viem kto to je", odfrkla si Sybille až jej skoro odletelo jej namaľované lístie okolo očí. Mala na sebe lesklé nohavice a tričko s obrázkami pierok, omotaný šál- Aoi okolo ruky a hmýriaci sa vak na pleci.
Opal si ju len premerala a znova sa obrátila k Girovi.
On si len vzdychol a oprášil si rukáv plášťa: "Nie. Nič som nevedel. Aryanna však ku mne stále cítila istú zášť. Jediný kto ku mne bol v paláci milý, si bola ty."
"Fajn", Opal rýchlo prikývla a otočila sa na odchod.
"Čo teraz?", spýtal sa so sklonenou hlavou.
"Marge ma určite chcela vykoľajiť a to sa jej aj podarilo. Neviem prečo, no mám pocit že Rada ma nikdy nemala rada a na tróne by si radšej predstavili niekoho iného, jedného z nich!", zaškrípala zubami Opal a snažila sa vymyslieť aj iné teorie, keď už bola v ráži.
"Čo?", naklonila hlavu Sybille a aj Giro začal dávať pozor.
"No, taak. Veď vieš, že na tento ostrov má prístup len zopár ľudí, sprievodcovia ako ty, radní a ľudia z mesta, ktorí sem pomohli dopraviť hostí. Ostrov je totiž chránení starými kúzlami Diovej matky Rhey. Mylne je totiž Kréta považovaná za rodisko pána bohov. No, pravda je, že je to tento ostrov! Preto je taký dôležitý a vzácny!
Aa mysli ešte ďalej. Aká sila je taká silná, aby dokázala preniknúť cez Rheine obrany, Aryannine obrany, moje obrany a aj prírodné obrany?", Opal sa pri každej vete posunula k zavretým dverám a keď ich otvorila, zosypali sa do knižnice Percy a Annabeth.
"Hm, temné sily Tartaru? Alebo nejakej inej obludy?", hádal Percy rozvalený na zemi.
Opal však pokrútila hlavou a ponúkla mu ruku, aby mu pomohla vstať.
Potom mu však podrazila nohy a on znova padol, no stále sa držal jej ruky a ona mu povedala pri tvári: "Sily zvnútra."
"Tým chceš naznačiť, že je tu zradca, čo má také mocné sily, že si si ho nevšimla?", spýtal sa neveriacky Giro.
"Prečo by si ho mala všimnúť?", spýtala sa nechápavo Annabeth.
"Opal je totiž skvelá v cíteniach druhých. Cez vodu v žilách vie vycítiť emócie, moc a ak sa sústredí, tak aj myšlienky. Každého v paláci má dokonalé prečítaného" prezradil Giro.
"Niektorí rovnako schopní sa však dokážu dokonale brániť", hodila naňho ľadový pohľad.
"Kráľovná!", pribehol nejaký vodňan v brnení.
"Čo?", vaprskla naňho Opal.
On len zvážnel a oznámil: "Pred palácom je.. podivný muž. A robí podivné veci."
Opal kútikom oka mrkla na Gira a očakávala nejakú reakciu. Nakoniec sa však vrátila k vodňanovi: "Stiahni všetkých vodňanov ktorý by chceli zaútočiť! Musíme zistiť, čo chce. Teda ak ho niekto náhodou nepozná", mrkla na osadenstvo.
Všetci však pokrútili hlavami a tak sa rozbehli k dverám paláca.
Pred palácom bol nejaký obrovský tank a v ňom muž vo vojenskej helme.
Opal sa chcela spýtať, kto to je, no Annabeth ju predbehla a nadšene zakričala: "Tati!"
Rozbehla sa k tanku a muž v prilbe vyliezol z diery na streche tanku a tiež pribehol k Annabeth.
"Ahoj", nadšene ju objal.
"Čo tu robíš, u všetkých bohoch?", spýtala sa otázku, čo chcel vedieť asi každý.
Blonďavý tridsiatnik zvážnel: "Prišiel som nájsť pomoc. Na povrchu je totiž kritická situácia."

Rozhodla som sa, že ako darček a isté ospravedlnenie v ďalšom diely, dám teraz dva diely naraz...tak ai užite Vianoce!!