Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Eurynome vs. Aryanna

"Neboj sa, drahý braček. Toto bude pomalá smrť. Nespackám to ako minule", hrozivo sa Aryanna zaškerila a spútala Percyho do ľadu.
"No, ešte chvíľu počkaj. Najprv si to vybavým s tvojim Táborom a ty budeš môj zlatý klinec", odbehla ku kríkom, kde sa schovávali polobohovia.
Aryanna pomaly kráčala do kopca a sústredila sa na vodu vo všetkých jej obetiach. Rozseká ich na kúsky. Ich krv bude preliata na počesť Pythonovho víťazstva.

"Heej. Tvojim protivníkom som predsa ja", zakričala na ňu Eurynomé, ktorá sa objavila vedľa Percyho a tak prerušila tok Aryanniných myšlienok.
Eurynome zasunula do Percyho ľadu meč až praskol a Percy omámene padol na zem. Aryanna sa zatiaľ pomaly otáčala a mierila späť k Percymu.
Annabeth rýchlo pribehla za Percym a odtiahla ho za Eurynomé.
S Aryannou sa na seba nenávistne dívali a Eurynome pred seba vytasila meč.
Aryanna si odfrkla: "Porazím ťa aj so zavretými očami, Smutná kráľovná."
Eurynome spokojne zavrela oči: "Evidentne našu Aryannu ovládla istá temná bytosť z Tartaru, však?"
Aryanna ukázala ostré biele zuby a Annabeth sa spýtala: "Prečo si to myslíš?"
"Keď som blúdila v Tartare, tak si so mňa všetky príšery v Tartare robili srandu a nazvali ma Smutná kráľovná", vysvetlila Eurynome a nespúšťala zrak z Aryanny.

Začala byť dosť dusná atmosféra, pretože sa schyľovalo k boju medzi dvoma výbornými bojovnicami, kúzelnicami a bohyňami.
Zrazu bolo počuť hlasitý žuchot a Eurynomé povedala: "Annabeth, Harley odveďte Percyho."
"Samozrejme", povedala Harley a Annabeth sa pozrela na miesto, kde práve z neba spadla Harley Quinn.
Nechápavo na ňu pozrela: "Kde ste celý ten čas boli?"
"Hmm, božská zábudlivosť", mykla plecom Harley.
"Ale...",nechápala Annabeth.
"S Ivy nás navštívila Chioné a zavolala nás, no Pythónovi sa to nepáčilo. Určite on zariadil, aby sme zabudli", trochu sa v tom stratila a zagúľala očami, "Noo, a na ceste sem nás napadli jeho slizký sluhovia a chudák Chione bola zranená."
"Choďte!", prikázala Eurynomé.
Harley prehnane zasalutovala: "Jasné, rozkaz."
Zobrali Percyho, teda hlavne Annabeth, pretože Harley sa pojašene rozbehla hore kopcom ku kríkom a k ostatným polobohom.
Cheiron zatiaľ dobehol tiež k polobohom a dával rozkazy, pretože jeho kentaury už začínali ustupovať novým návalom príšer.
"Apolónovci pripravte si luky a šípy, Áresovci a Athéninci choďte do boja", prikázal Cheiron.
"Nie!", prikázala Ivy, ktorá sa tam objavila spolu s Opal.
"Toto nie je váš boj", začala Ivy ospravedlňujúco, "Prepáčte mi, aj za ostatných a za Eurynomé, že sme vás do tohto zatiahli. Je to totiž hlavne náš boj", vyzeralo to, že by chcela povedať ešte viac, no nakoniec len dodala: "Je to súboj bohov, takže sa do toho radšej nepleťte. Už aj tak sme vám pripravili hromadu problémov, ktoré nemuseli nastať. Keby ste ešte bojovali, určite by váš Tábor vymrel", pozrela na bojisko, na ktorom ustupovali kentauri a Eurynomé práve začala súboj s Aryannou.
"Musíme ísť", drgla do Ivy a vybralo sa pomalým krokom k Aryanne.
"Kto to je?", spýtal sa Cheiron a prižmúril oči, aby lepšie videl na suverénne odchádzajúce dievča.
Ivy sa uškrnula a odpochodovala za ňou: "Aryannina dcéra."
"Uhm", prijal informáciu zmetený Cheirón.

---
Eurynomé sa pozrela ku kríkom a povedala si: "Ochránim ich. Nikto nesmie skončiť v bezvedomí ako Percy. To nedopustím."
Eurynomé sa zamyslela nad hroznými dňami v Tartare, no potom aj nad tými krajšími, keď už dokázala rozoznávať lúče slnka na povrchu.
Jediné miesto ku ktorému ju to na povrchu tiahlo, bol Tábor.
Bola to nevinnosť a zábava týchto polobožských detí, čo ju posledné desaťročia držali nažive.
"Aryanna... nenechám Pythona zničiť to o čo sa tieto deti roky snažili."
"Už si to predsa pomaly urobila. Myslíš si že za tými kríkmi budú navždy? Nebuď naivná. Sú to bojovníci", vyprskla Aryanna, "Radšej sa upokoj, drahá. Nehraj sa na tvrďačku a už vôbec na nejakú milovníčku. Obe dobre vieme, že si len sobecká bohyňa schovávajúca sa v Tartare, z ktorého si sa mohla už dávno dostať. Tak prosím, teraz máš príležitosť vzdať sa a radšej utiecť. Python má nekonečnú armádu príšer, ktorú tá tvoja banda polobohov, duchov, kentaurov a šaškovitých bohov ne-po-ra-zíí", smiala sa na Eurynomé Aryanna.
"Nemyslí si, že o mne niečo vieš", vyprskla na ňu Eurynomé, "To ty tu stále niečo hráš, Bojovnica. Eildonka ako ty to predsa robí celý život!"
Aryanne zablyskli oči a Eurynomé pod jej čiernymi mohla zazrieť žiarivé žlté.
"Vidím teda, že ťa tento démonický vzhľad neoklamal", skryvila ústa Bojovnica a s ňou aj Aryanna.
"Samozrejme. Bolo to z teba cítiť na kilometre", Eurynome sa posmešne dotkla nosa a uškrnula sa.
Aryanna-Bojovnica sa rozzúrila a ešte dodala: "To hovorí tá pravá, ktorá sa tiež skrýva v inom tele."

Aryanna jej chcela ukázať ešte posmešný úškľabok, no už nestihla, pretože Eurynome k nej vyrazila so zdvihnutým mečom.
Bojovnica vyskočila a preskočila ho.
Z ľadu si vytvorila vlastný meč a zaútočila na Eurynome.
Eurynome však stihla útok blokovať, pretlačiť Bojovnicu a znova zaútočiť.
Podarilo sa jej Bojovnicu škrabnúť na krku, až zaklipkala očami.
Eurynome zdvihla meč, aby to ukončila, no potom ju oblapili laná a korene rastlín.
"Prosím, zadrž!", povedala Ivy, "Možno tak vyzerá, no neni náš nepriateľ. Ten nepriateľ sa samozrejme schováva a plánuje."
Z Euryninho pohľadu zmizla nenávisť a tvár sa jej vyčistila: "Prepáč. Máš pravdu", povedala zahanbene.
Zrazu sa okolo nich zhmotnovali kúsky pary do veľkého zeleného hada: "Škoda, že kúzla tak rýchlo pominú. Stačí štipka rozumu a všetko je opäť v poriadku", pokrútil nechutne slizkou hlavou, "No, našťastie. Aryanninu situáciu nemôžete len tak rýchlo vyriešiť", povedal nadšene a kým sa Eurynome stihla vyhrabať spod trsov lian a zasiahnuť ho mečom, stihol znova zmiznúť.
Naštvane povedala: "Ako ho máme zastaviť, keď vždycky takto zmizne? Ako ho máme vôbec nájsť? Myslím, že môže existovať aj ako samotný dym", odfrkla si, "To on dokáže vždycky. Vypariť sa ako taký...,", nestihla to ani dopovedať, pretože sa okolo nej začalo zhromažďovať až príliš veľa ľudí, ktorí nie sú zvedavý na jej naťahovačky.
Objekt okolo ktorého sa Ivy, Opal a Harley s Annabeth a Percym začali združovať bola vystrašená Aryanna.
Zmizol jej divný čierny nádych a oči sa jej znova vyjasnili a získali jej zvyčajnú hnedú farbu.
"Čo? Sa deje?", spýtala sa a naklonila hlavu akokeby si na niečo chcela spomenúť.
"Och, bohovia!", chytila sa za hlavu, kľakla si a húpala sa na nohách hore-dole, "Čo som to urobila? Zabila som? Och, Percy. Nie. Prepáč. Ja..", stále hovorila a hľadela pred seba.
Nakoniec vyvrátila oči a padla celá na zem...