Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Fľaštička-dúfajme že nie po záruke

Annabeth, Annabeth, to jediné lietalo Percymu v hlave, keď bežal ako o život s Opal a ostatnými do tábora pre to jediné, čo by jej mohlo pomôcť.

"Percy", opýtala sa prekvapene Annabeth, ktorá započula ako na ňu volá a otvorila oči. Obzrela sa okolo seba, no nikde nikoho nevidela. Nevidela vlastne skoro vôbec nič, až na slnečnú žiaru. Keď sa nad tým bližšie zamyslela, nebola to ani tak slnečná žiara, ako žiarivé pole okolo nej. Nevidela nič iné len žiarivé pole. Nebola tam ani zem a dokonca ani jej oblečenie. Bola nahou postavou vysiacou alebo letiacou v žiare.
"Že by to boli Elyzijske polia v Hadesovom podsvetí?
To je asi jediná časť podsvetia, ktorú som ešte nenavštívila, takže je jasné, prečo to tu nespoznávam", povedala si sama pre seba.

Asi na chvíľu zadriemala, pretože mala pocit akokeby sa jej niečo prisnilo. Potom znova zaklipkala očami a snažila sa vymyslieť nejaký plán. Nenávidela keď nemôže nič robiť a ak sa jej chce spať, tak je jej situácia ešte horšia ako si myslela. Jej mozog chce asi už odpočívať, no ona si to nemôže dovoliť!
Musí nájsť cestu späť k ostatným!
Musí sa odtiaľto proste nejako dostať. Ale ako?
Aspoň keby v tejto prázdnote mala aspoň nejaký zachytný bod a nádej na záchranu.
No ako sa zachrániť z ničoty?
Ako?
Aj v Tartare bola aspoň nádej a strasti plná cesta.
"Ale tam som aspoň nebola sama", zafňukala a zahryzla si od nervozity do pery.
"Bol tam so mnou Percy. Pomáhali sme si. Kryli sme si chrbáty", rozlútostila sa a objala si plecia.
"Percy!", na chvíľu jej znova zapol mozog.
"Ešte pred chvíľou som ho určite počula. A ak som teda v Hadovom podsvetí, musí to znamenať, že som mŕtva. No, tá žiara ma stále znepokojuje."
Zbystrila pohľad a dotkla sa brady, aby začala poriadne rozmýšľať.
"Keď som bola v podsvetí, nikde takáto žiara nebola. Čo možno znamená, že nie som úplne mŕtva!", dodala si nádej a spomenula si aj na veľa vecí, čo sa stali a čo spôsobili jej smrť.
"Percy sa musí teraz určite veľmi trápiť. No, on to zvládne. Môj chaluhový mozoček dokáže veľa vecí, keď je pod tlakom. Príde na to, čo musí urobiť!"

"To je... To je", povedala Opal najprv naštvane, no keď to zvážila, dodala, "To je náhodou celkom dobrý nápad!"
"Takže mám tvoje povolenie?", spýtal sa s nádejou v hlase.
"Samozrejme! Všetci ju veľmi milujeme a jej strata by bola ako aj pre tábor, tak aj pre nás neoceniteľná."
Percy prikyvoval akokeby sa mu mala jeho hlava odkrútiť.

"Stále nemôžem uveriť, že ti to zišlo na rozum. Ja som na to už dávno zabudla", povedala Hazel a vybrala svoje kovové stuhy, ktorými otvorila štrbinu v kmeni stromu. Opa zo stromu odstránila jej ochranné zaklínadla a dala povolenie, aby sa mala fľaštička mohla použiť.
"Si si teda istá, že sa Aryannina duša môže použiť na oživenie Annabeth?"
"Určite!", prikývla odhodlane Opal,  "Mama je aj tak už niekde inde a svoju dušu tu zanechala nám. Je to jej dar v situáciách ako táto."
"Dobre", prikývol odhodlane Percy, schmatol fľaštičku a rozbehol sa hore kopcom, spať do New Yorku za Annabeth v rukách liečiteľov.

Pritískal si fľaštičku k srdcu a úpenlivo prosil všetkých bohov, aby to fungovalo. Aby nebodaj, nebolo príliš neskoro alebo, aby Aryannina duša fungovala.

Nevedel si ani len predstaviť život bez Annabeth. Z celej zúfalosti musel vykríknuť: "Annabeth!"
Slovo mu dodalo silu a tak pridal v jeho šprintérskom behu.