Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Ochrana ostrova!

Opal s Girom na seba hodili pohľady.
"Čo?" "Čo sa deje?",všetci sa spytovali, keď im Annabeth zreprodukovala otcovu správu.
Pán Chase to nakoniec ešte dovysvetľoval: "Bola vážne fuška vás tu nájsť. Ste totiž čosi ako v podzemí, hneď pod Krétou. No, a čírou náhodou na tomto ostrove vypuklo zetrasenie. Nemáte s tým niečo spoločné?"
Opal pokrútila hlavou: "To je všetko? Spomínal si totiž nejakú krízu."
"Hej", zahabkal pán Chase, nezvyknutý na to aby mu ľudia tykali.
"Potrebujeme vás. Skoro všetci sa spojili, pretože to útočí zo zeme a skoro všade", zrekaputuloval ich situáciu.
"Čo tým myslíte?", zamračila sa Opal.
"Že sú to podivné vlniace sa čierne veci, ktoré vyliezajú zo zeme a strhnú zo sebou každého koho oblapia."
Opal sa znova zahľadela na Gira, ktorý prikývol aby potvrdil jej teórie.
"To budete teda skutočne potrebovať našu pomoc. Podľa mňa sa tajomná moc, čo ukradla moju kráľovskú korunu o niečo pokúša. Najmladšia nás predsa vtedy varovala. Jej pán sa pred ničím nezastaví", znova rozmýšľala Opal.

Zrazu však Opal čosi zacítila. Annabeth sa práve začala baviť s otcom na ich situáciu na povrchu keď sa k Opal otočil aj Giro: "Čo to je?"
Opal prižmúrila oči a pozrela sa do diaľky.
Z ničoho nič sa prebúrala jedna stena, ktorá držala ostrov chránený a dovnútra začali prenikať podivné pásikavé tiene.
Opal sa vyplašene pozrela na Gira a zvolala: "Všetci do paláca!"
Ostatní sa tiež pozreli na tiene a nemuseli im dvakrát pripomínať aby sa rozbehli.

Opal sa však ani nehla a začala uvažovať.
Nadýchla sa a otočila sa k tieňom.
"Čo chceš robiť?", skríkol na ňu Giro a držal palácové dvere.
"Chcem to zastaviť! Dokážeš mi pomôcť?", zakričala mu naspäť a zdvihla ruky.
Giro prikývol a pribehol späť k nej.
"Idem vyvolať svoju podstatu, aby som naplnila prázdnotu v Aryanninej obrane a ochránila ostrov! Dokážeš ju tiež vyvolať?", spýtala sa a otočila k nemu hlavu.
"Nie", povedal potichu a sklamane.
Ona sa len pousmiala a otočila späť k tieňom.
"Choď radšej dovnútra", sklonila hlavu a povedala tiež potichu.
Giro sa však ani nepohol a Opal zdvihla hlavu s podivne zasvietenými očami.
Mala ich totiž celé biele, no s jemnými sieťkami modrej farby.

"Opal?", opatrne sa spýtal Percy a chcel sa za ňou radšej rozbehnúť, keď si všetci všimli, že ostala vonku.
"Opal, nie!", zvolala za ňou Sybille, ktorá prešla popri Percym spoza dverí a z paláca.
Pribehla k Opal z opačnej strany než Giro a zatriasla ňou.
Opal sa vyjasnili oči a vzduch a prestal chvieť eneegiou.
Pozrela naštvane na Sybille a čakala na vysvetlenie.
Sybille sa na ňu tiež naštvane pozrela: "Chceš snáď umrieť? Vieš čo s tebou urobí ak to urobíš! Si ich kráľovná. To nemôžem dovoliť!"
"Ale ja.."
"Ja viem", zdvihla ruky Sybille a nahla hlavu.
"Sybille", pokrútila hlavou Opal, keď videla o čo sa Sybille snaží.
"Prosím. Nechaj ma to urobiť", povedala porazenecky Sybille, no nakoniec sa usmiala: "A potom vysvetli ostatným našu minulosť. Je to veľmi zaujímavý príbeh", otočila sa k Girovi, "Hodil by sa do tvojej knihy."

Potom sa však už začala sústrediť a s veľkým tlesknutím spojila ruky.
Vtedy prúd vzduchu odvial Opal aj Gira k palácu a zabuchol dvere.

Sybilline oči začali tiež podobne žiariť ako tie Opaline, no okrem toho, jej na tvári vznikali podivné maľované ozdoby a jej maľované pierka okolo očí sa uvoľnili do vzduchu a šantili vo vetre.