Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 3.

Telocvičňa je plná ľudí. Vzduchom sa šíri zápach potu a sladkých voňaviek. Sedím na tribúne ako väčšina žiakov. Ešte stále som neprišla na to, prečo sú školské akcie povinné. Na moje nešťastie Lizzy aj Jay účinkujú v programe, takže som tu sama. Pred pár rokmi, by som vystupovala tiež, ale moja kariéra roztlieskavačky skončila hneď po otcovej smrti. Všetci okolo mňa sa s niekým rozprávajú, iba ja ticho kreslím a čarbem si do zošita. Poslední oneskorenci prichádzajú. Timothy je medzi nimi. V duchu si prajem, aby si ma nevšimol. Rozhliada sa okolo. Partička dievčat na neho koketne máva a volajú ho, aby si k nim sadol. Usmeje sa, ale stále stojí na mieste. Pozoruje okolie. Stiahnem si kapucňu viac do tváre. Na sekundu sa pozriem na svoj zošit. Keď sa znova zadívam jeho smerom, otočí hlavu a nájde ma. Široko sa usmeje. Môj žalúdok sa zauzľuje. Kráča ku mne a ja rýchlo hľadám nejakú únikovú cestu. Už-už sa postavím na odchod, ale jeho dlaň ma stiahne naspäť. Posadí sa vedľa mňa. Chcem sa aspoň odsunúť, ale zabráni mi v tom opäť jeho dlaň na mojom stehne. Prepaľujem jeho ruku pohľadom, avšak on s ňou nepohne ani o centimeter.

,,Čo chceš ?!" zavrčím nepríjemne a dám mu jasne najavo, že o jeho spoločnosť nestojím. Pobavene sa zasmeje.

,,Myslel som, že by ťa spoločnosť, v podobe mojej maličkosti potešila," povie veselo a prstom ukáže na svoju hruď. Zacítim upokojujúcu vôňu cigariet, ktorá z neho tiahne. Zápach je dostatočne silný, takže fajčil iba pred chvíľou.

,,Myslel si zle," odseknem a nasilu dám jeho ruku z môjho stehna preč.

,,Nemusíš byť nepríjemná," usmeje sa. To s tým vyškieraním nikdy neprestane ? Jeho radostná nálada mi začína liezť na nervy. Zošit v mojich rukách pevne zvieram. Hánky ma začínajú bolieť. Zatrpknuto sa pozriem do jeho tmavých očí. Sú také temné, že nedokážem rozlíšiť zreničku od dúhovky. Natiahne ruku a stiahne moju kapucňu dolu. Tentokrát to však rozhodne nebol omyl. Pohladí ma po lící. Prstami prejde po mojej reznej rane. Tak nežne a zmyselne, až nemôžem uveriť tomu, že sa ma skutočne dotýka. Zvuk píšťalky ma prebudí z tranzu. Šklbnem hlavou a nasadím si kapucňu naspäť.

,,Vie niekto, čo ti robí ?" pýta sa starostlivo. Jeho zmena nálady ma mierne zaskočí. Dívam sa do zeme a trochu váham niečo povedať.

,,Nie," šepnem nakoniec. Ani som mu nemusela odpovedať. On to vie. Je tu dva dni aj s cestou a dostal sa ku mne tak blízko, ako nikto pred ním. Predtým, než ešte stihne niečo povedať, postavím sa a zbabelo utečiem z telocvične. Je mi jedno, že z toho budem mať problém. Jeden naviac ma nezabije. Prechádzam okolo Jaya a Lizzy. Neobťažujem sa s pozdravom a stále bežím. Pozriem sa na hodinky. 12:45. Keď si švihnem prídem domov skôr, než matka. Bežím na zastávku a prídem práve včas. Naskočím do autobusu presne vtedy, keď Timothy vybehne z budovy školy. Na moje nešťastie sú v meste zápchy. Autobus už dvadsať minút stojí na tom istom mieste. Po polhodine konečne zastavíme na mojej zastávke. Urýchlene vystúpim. Prosím, nech ešte nie je doma. Prídem ku dverám a roztrasenými rukami začnem vyberať kľúče s tašky. Niekto ma zozadu chytí a stiahne na stranu skôr, než stihnem odomknúť. Vyplašene vykríknem a dotyčnému uštedrím úder päsťou do sánky. Keď uvidím, kto to je vypleštím oči. Timothy zvraští tvár do bolestnej grimasy.

,,To od teba nebolo pekné," zamumle.

,,Ako si sa sem dočerta dostal ?!" skríknem. Líca ma začnú štípať od mrazu, ale nemôžem sa sťažovať, keďže ja nie som tá, ktorá dostala výprask. Ukáže rukou na čiernu motorku, ktorá stojí opodiaľ. On má motorku ? Skúmavo si ma prezerá a čaká na moju reakciu.

,,Prečo si potom, išiel ráno autobusom ?" pýtam sa už pokojnejšie. Prekrížim si ruky na hrudi. Moja otázka ho zaskočí. Pozrie sa do zeme a prešľapuje z nohy na nohu. Na malý, maličký moment vyzerá byť zahanbený.

,,Ja som ehm, tak trochu som dúfal, že ťa tam stretnem," dostane zo seba. Zarazím sa. Čože ?

,,Prečo ?" nasucho prehltnem. Váham, či chcem vôbec počuť odpoveď.

,,Chcel som vedieť čo ti urobila, tvoja..." , dvere sa zrazu otvoria, ,,matka"

Vychudnutá žena stojí vo dverách. Nepriateľsky sa díva na Tima, ako keby bol nejaký votrelec. Alkohol z nej nepríjemne tiahne, až sem.

,,Anna, poď dnu," povie. Jej hlas je desivo pokojný. Timothy na okamih stuhne. Fakt, že moju matku ešte ani nepozdravil, mu vôbec v tejto situácii nepomáha. Matka pootvorí dvere viac. Vojdem dnu, bez toho ,aby som sa čo i len obzrela. Dvere sa zatvoria. Po celej obývačke sa povaľujú kúsky rozbitého skla. Dávam pozor, aby som na žiadny z nich nestúpila.

,,Čo si mu povedala ?!" zvýši hlas. Trhne mnou a otočím sa čelom k nej.

,,Nič," pípnem. Jej tvár naberá nebezpečný odtieň červenej.

,,Nevyzerá, že by nevedel nič. Spýtam sa ešte raz a naposledy. ČO SI MU POVEDALA ?!!"

Začnem ustupovať dozadu a pripravujem sa na prvý úder. Toto budem ľutovať, ale odpoviem : ,,Nič"

Matkina dlaň zasiahne moje líce. Rútim sa k zemi. Dopadnem na kúsky skla podo mnou. Bolestivo sa mi zaryjú do mäsa. Vykríknem.

,,Ty malá kurva ! Čo si to dovoľuješ?!" ziape. Pokúšam sa postaviť, ale silno do mňa kopne a tak padám opäť k zemi. Nechá ma tu ležať v kaluži krvi a odchádza. Viem kam ide. Do najbližšieho baru,tak ako každý večer. Nazbieram zvyšky síl a postavím sa. Hlava sa mi zatočí. Rýchlo sa chytím steny. Moja zakrvavená dlaň zafarbila stenu načerveno. Matka ma zabije. Musím to upratať skôr, než sa vráti. Idem do kúpelne pre lekárničku. Narýchlo si ošetrím rany a porezanú ruku si obviažem. Zoberiem do rúk metlu a začnem zametať kúsky skla. Rany ma stále štípu, ale viem, že to bude iba horšie. Keď je všetko sklo preč, vezmem do rúk mob a umyjem moju krv z podlahy. Nie je to práve najlepší pocit. Zakrvavenú stenu zamaskujem záclonou, pokiaľ nevymyslím niečo lepšie. Odložím čistiace prostriedky na miesto. Opatrne leziem po rebríku. Držím sa iba jednou rukou, druhou by som sa neudržala. Konečne som hore. Sadnem si na podlahu a zavriem padacie dvierka. Sotva sa postavím. Prejdem ku svojmu parapetu a posadím sa naň. Unavene vydýchnem. Zakryjem sa svojou bavlnenou dekou. Už viac nie som schopná žiadneho pohybu. Prepadne ma otrasná bolesť hlavy. Trvá hodinu, kým pominie a ja konečne zaspím.