Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 31.

Teraz mala prísť tá časť keď sa mu hodím okolo krku a budem hlásať, že zázraky sú skutočné.  Možno by som to urobila, keby som bola príslušníkom rodiny typických Američanov a môj život by nebol prevrátený naruby. Ale vážne, čo mám robiť ? Moje drzé očumovanie asi nie je to, čo čakal. Dopekla, ľudia predsa neožívajú každý deň. Nemalo by sa otvoriť šampanské, zaobstarať ohňostroj a možno ešte pridať....

,,Zmenila si sa." Jeho suché konštatovanie ma pobúri. Všetok hnev môjho tela zvieram v pästiach, ktoré sa trasú. Zatiaľ čo ja neviem, ako ovládať môj hnev, on ma zaujato pozoruje. Sleduje každý môj pohyb. Hodnotí ho. Nevšíma si pohľady všetkých naokolo a ďalej je ponorený vo svojich analýzach. Potom sa usmeje, ale keby som prešla testom, ktorý pozná iba on. 

,,Prestaňte ju kurva očumovať ako kus mäsa,"zavrčí hrubý hlas vedľa mňa. Jemné brnenie prejde mojimi stavcami. Načiahnem svoju pravú ruku za tou Timovou a pevne ju stisnem. Stisk mi reflexívne opätuje. Otec sa pozrie najprv na Tima a potom na naše spojené ruky. 

,,A ty si kto ?" spýta sa. Už-už otváram ústa a chystám sa povedať niečo nepekné na adresu môjho otca, ale Timothy  ma predbehne.

,,Timothy Wilson," ozve sa neutrálne. 

,,Viem ako sa voláš. Mladý vodca mafie nezostane len tak bez povšimnutia, všakže ?" Smiech môjho otca je nepekný, bez melódie. Vrásky okolo jeho očí sa prehĺbia a vyzerajú ako keby boli súčasťou jeho očí. Toto nie je môj otec. Ja tohto muža nepoznám. 

,,Mňa ale zaujíma kto si keď sa držíš za ruku s mojou dcérou ?" Tak rýchlo ako prešiel jeho smiech tak moje srdce začalo zbesilo biť. Nepáči sa mi otcov tón a ani vráska na jeho čele, ktorá je tam vždy keď je nahnevaný. Za celý môj život ma otec nútil vyhýbať sa mužskému pohlaviu. Jedinou výnimkou bol Jay, ktorého si bohvie prečo môj otec obľúbil. Mám podozrenie, že to bude kvôli dlhoročnému kamarátstvu našich otcov. Pamätám si ako John, Jayov otec plakal na pohrebe môjho otca. Bolo to prvýkrát čo som videla mužské slzy. Predtým slzy ktoré som videla boli výhradne ženské. Ženy predsa plačú neustále. To muži majú byť tvrdý a zachovať si chladnú hlavu. Keby môj otec nezomrel, pravdepodobne by som bola na smrť vyľakaná keby zistil, že prechovávam náklonnosť ku chlapcovi. No, on vlastne nezomrel, to iba ja som si to myslela. 

,,Je to môj priateľ," poviem hrdo. Pozerám sa mu rovno do očí a ani na sekundu neuhnem, pretože to by znamenalo podriaďovanie a porážku. Tak ma to učili od mala. Neustále boje s matkou som zakaždým prehrávala. Možno preto teraz odmietam vzdať sa. Chcem vyhrať aspoň nad jedným zo svojich rodičov. 

,,Priateľ ?" vypľuje s takou nechuťou, ako keby to slovo bolo kyselinou. Hnev v mojom tele sa stále zväčšuje. Spomeniem si na sen, ktorý sa mi sníval v nemocnici. Myslela som si, že som skutočne na druhej strane a že sa rozprávam so svojim mŕtvym otcom. Hovoril mi, že Timothy je dobrý chlapec a že mu mám dať šancu. Ako sa ukázalo, bol to skutočne iba sen keďže môj otec je tu až príliš živý. 

,,Nemôže byť tvoj priateľ nie je pre teba dosť dobrý." Jeho hlas zahrmý lúkou a nad našou skupinkou sa vytvorí akýsi druh napätia. Každý stojí ako prikovaný a čaká čo urobím. Pristúpim k nemu bližšie. Čo mám povedať ? Na svete nie sú dostatočne silné slová, ktorými by som vyjadrila svoj hnev. Mohla by som mu povedať polhodinový prejav o tom, že nemá právo rozhodovať kto je pre mňa vhodný, ale to by nemalo žiaden efekt. Nezapôsobilo by to na neho. Tak som sa rozhodla, že urobím to čo vždy keď neviem ako ďalej. Zmením tému. 

,,Ako to, že žiješ ?" Pár ľudí vedľa mňa vydýchne, že je hádka dočasne zažehnaná. Timothyho pohľad mi o chvíľu prevŕta dieru do hlavy. Viem, že mu chcel vynadať, prípadne si z neho spraviť boxovací mech. Pravdepodobne mu teraz praje pomalú a bolestivú smrť. Je jediná vec, ktorú Timothy neznáša ešte viac než Pabla, a to je keď ho niekto spochybňuje. 

,,Kde začať ?" zasmeje sa a nechá otázku môjho milostného života visieť vo vzduchu niekde v prázdnom priestore medzi nami. 

,,Čo tak na začiatku ?" spýta sa Timothy sarkasticky. Nemám rada keď je taký. Som si istá, že aj jeho nepochybne zaujíma, prečo dopekla mu môj mŕtvy otec hovorí, že nie je hoden jeho dcéry. Táto scéna znie ako ďalšie pokračovanie Scary Movie, ktoré chalani zakaždým ofrflali. 

,,Predpokladám, že vieš, že tvoja matka mala opletačky s Pablom," povie na čo ja stroho kývnem. 

,,Mala by si vedieť, že tvoja matka nebola jediná kto bol zapletený s mafiou. Zatiaľ čo ona sa do toho dostala náhodu, ja som sa s tým narodil. " Môj otec má niečo spoločné z mafiou ? Ako to, že o tom neviem ? Celé tie roky som si myslela...

,,V ten deň som mal ísť vybaviť jednu zásielku, povedali mi, že pošlú svojho najlepšieho agenta aby ju vyzdvihol. Stála tam. Taká prekrásna, že by pred ňou hocaký muž pokľakol na kolená. Sebavedomie z nej sálalo a hrialo ma po celom tele. Učarovala mi, mala v sebe niečo výnimočné." Pri spomienke prvého stretnutia s matkou sa usmial. V jeho očiach sa odrážal zásah minulosti, ktorý som nedokázala rozlúštiť. Obaja moji rodičia pracovali pre mafiu. Nemôžem tomu uveriť. Proste nemôžem. 

,,Začali sme sa tajne stretávať. Bolo nám jasné, že by sa to Pablovi nepáčilo. Bol tvojou matkou posadnutý. V jeden deň to všetko prasklo. Pablo zúril, chcel ma zabiť. Zatiaľ čo celý jeho spolok mi išiel po krku, na svet sa dostala ďalšia horúca informácia. Tvoja matka otehotnela. Pablovi bolo jasné, že dieťa nebolo jeho keďže Daphne mu okrem letmých dotykov nič viac neodvolila. Aké vtipné, že sa najväčší mafián Amerike nechal ovládať ženou, ktorá o jeho priazeň nestála. Ale tak to bolo. Daphne mala každého omotaného okolo prsta. Nanešťastie mňa tiež."

Prúd informácií mnou potrasie ako elektrina. Nervózne si hryziem spodnú peru a dívam sa na môjho (ne)mŕtveho otca ako mi rozpráva o milostnom pomere s mojou matkou. Trochu sa mi zdvíha žalúdok. Spôsob akým o nej rozprával mi dokazoval aká veľká bola jeho náklonnosť k nej. Miloval ju. Pozriem sa na Timothyho. Zaujatý príbehom mojich rodičov hľadí do zeme ako keby tam bolo napísané riešenie našich problémov. Nervózne v dlaniach žmolí len svojho trička. Tento zlozvyk som robievala keď sme sa stretli. Nikdy som si nevšimla, že som ním nakazila aj jeho. 

,,Čo sa stalo potom ? Myslím s Pablom ?" spýta sa skôr než to stihnem urobiť ja. Otec sa pozrie niekam do diaľky a ja si všimnem ako ľudia postávajúci okolo zataja dych.