Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 16.

Braček ? Odkedy má Timothy brata ? Prečo mi o tom nikdy nepovedal ?

,,Čomu vďačím za tvoju návštevu ?" usmeje sa. Stačí jeden naoko nevinný úsmev a viem, že sa s ním neradno zahrávať. Ako dvaja sokovia si navzájom prezerajú jeden druhého. Ja ostávam skrytá za Timothyho chrbtom. V momente keď vystrčím hlavu aby som na neho lepšie videla, jeho oči mi prepália dieru do hlavy. Tim prudko vydýchne až zavrčí.

,,Vidím, že máš so sebou spoločnosť," diabolsky sa usmeje a prezerá si ma odhora až nadol.

,,Vážne, vážne pôvabnú spoločnosť," dodá. Vystrašene sa pozriem na Tima. Drží si ma tesne pri tele. Zúrivo dýcha a zatína dlane do pästí .

,,Preto tu nie sme," zavrčí, ,,potrebujeme na nejaký čas úkryt pred fízlami."

,,Tak to ste na správnom mieste," povie. Jeho zrak však stále visí iba na mňa. Prejde mnou mráz. Síce nič neurobil (zatiaľ), ale aj tak ma jeho bytie desí viac než dosť.

,,Leo sa o vás postará. Teraz choďte."

Bez slova opustíme miestnosť. Keď sa za nami zatvoria mohutné dvere Tim úľavne vydýchne.
,,Tim," vyslovím jeho meno unavene ako keby som mala čochvíľa zaspať, ,,čo sa to deje ?" Najprv sa obzrie ponad rameno a chvíľu trvá, kým sa mi úplne otočí čelom. Jeho oči pôsobia bezmocne. Možno by som tejto ilúzii aj verila, ale nie keď tie oči patria najsilnejšej osobe, ktorú poznám. Vyžaroval z neho určitý druh moci. A práve to ho robilo tým, kým je. Chytí ma za plecia a díva sa mi do očí.
,,Všetko bude v poriadku, sľubujem," prisahá ticho. Nezdráham sa ani chvíľu a obmotám svoje ruky okolo jeho krku. Priviniem si ho k sebe a vdychujem jeho omamnú vôňu. Svoje nočné paže pritisne k moju drieku a pevne ho zovrie. Dlhý čas ubehne, kým sa pustíme.

,,Poď," jemne na pohladí po ruke a moju dlaň vkladá do tej svojej. Kráčame naspäť do vstupnej haly. Snažím sa ignorovať zmätené pohľady ľudí keď vidia mňa po jeho boku. Skupinka dievčat v plesových šatách na mňe pohŕdavo hľadí. Ich lesklé vlasy im siahajú po lopatky a pri končekoch sa im jemne vlnia. Dlhé nechty majú dokonalo zladené s krásnymi šatami. Ich make-up je bezchybný. Zahanbene sa pozriem na svoje tmavé džínsy a sivé tričko.

,,Si miliónkrát krajšia než oni," šepne mi Timothy do ucha. Je milé, že sa ma snaží povzbudiť, ale klamstvá mi nepomôžu.

,,Čo som ja oproti nim ? Veď sa na mňa pozri." Postaví sa tesne predo mňa. Hľadí mi hlboko do očí. Môj dych sa niekde v priedušnici na moment zasekne. Srdce mi divoko udiera o hrudný kôš.

,,Ja sa pozerám," šepne. Neposlušný prameň vlasov mi zastrčí za ucho. Nahne sa ku mne ešte bližšie. Pobozká ma. Pomaly a nežne. Každý pohyb má presne naplánovaný. Po bozku sa usmievam. Pozriem sa na dievčatá, ktoré neveria vlastným očiam. Už sa necítim bezcenná. Pri Timothym sa cítim špeciálna.

•••

Las Vegas začne zahaľovať temnota. Svetlá mrakodrapov, casín a hotelov osvetľujú mesto ako najjasnejšie hviezdy. S Timothym sa práve teraz nachádzame v kasíne Your Imagination, ktoré sa nachádza pár blokov od nášho hotela. Cestou mi Tim prezradil, že kasíno patrí Richardovi. Vraj by tam mal pracovať jeho veľmi dobrý kamarát. Interiér kasína je dych berúci. Všade navôkol sú ornamenty, maľby a útržky textov. Je tu niekoľko herných automatov, biliardových stolov a dalších hazardných hier. Kráčame rovno k baru. Ľudia sa na mňa nepríjemne lepia. Spotené ľudské telá sú nanajvýš odpudzujúce. Keď pocítim štipľavú bolesť na mojom pozadí, prekvapené vykríknem. Tim sa zastaví a bleskovo sa obzrie. Starý oplzlý chlap sa usmieva popod fúzy, ale keď uvidí Timothyho tvár okamžite zbledne. Timothy ho okamžite prišpedlí k stene a chytí ho pod krkom.
,,Skús to ešte raz a tvoja hlava bude visieť medzi všetkými týmito cetkami naokolo." Muž zbledne ešte viac. Začne sa rýchlo ospravedlňovať, ale popri ruke, ktorá zviera jeho krk mu to ide dosť ťažko.
,,Hej hej hej," partia chalanov sa prirúti ako výchor. Odtiahnú Tima čo najďalej od bezvládneho chlapa. Timothy sa na nich rozzúrene pozrie pripravený odtrhnúť im hlavy. Jeho výraz však zmäkne keď vo svetlách reflektorov rozozná ich tváre.
,,Timothy !" skríknu naraz a radostne na neho skočia. Klbko tiel padá na zem. Ľudia navôkol sú zamestnaní sami sebou a tak si nič nevšímajú. Keď sa horko-ťažko postavia každý jeden z nich má na tvári široký úsmev.
,,Tak čo ty vlk samotár, ako si sa mal v New Yorku ?" spýta sa nižší blonďák s pobaveným úškrnom.
,,Chlapci, myslím si, že tento termín už viac neplatí," šepne chlapec s typickým talianskym prízvukom. Ukáže na mňa a ja sa chcem od hanby prepadnúť. Osem párov očí na mňa hľadí. Timothy príde ku mne a rukou ma objíme okolo pliec.
,,Neboj," šepne mi do ucha.
,,Tak chalani, toto je Anna, Anna toto je Leonardo, Jack a Noah," ukáže na každého z nich.
,,Rada vás spoznávam," ozvem sa po chvíli. Chalani stoja a bez slova sa na mna dívajú.
,,Myslíte..."
,,Ja si myslím, že hej..."
,,Tak v tom prípade..."
,,SKUPINOVÉ OBJATIE !!!" skríknu a doslova sa na mňa vrhnú. Prekvapene vykríknem. Tim si z toho ťažkú hlavu nerobí a pobavene sa na nás díva. Začnú sa prekrikovať jeden cez druhého. Horšie ako zlé je, že mi kričia priamo do ucha.
,,Konečne náš vlk nebude sám !"
,,Budeš nám variť špagety !"
,,Konečne budeme mať triezvy odvoz domov !"
Nemohla som si pomôcť a začala som sa smiať.
,,Dobre, dobre len ma už pustite akosi mi dochádza kyslík."

°°°

Prešla hodina od môjho zoznámenia s chalanmi. Všetci sedíme v jednom z boxov klubu. Hudba otriasa základmi budovy. Dunivý rytmus hudby hýbe telami ľudí. Plávajú s prúdom ako ryby v oceáne. Ruky nad hlavou. Oči zatvorené. Myšlienky sú preč. Každý jeden z nich sem prišiel zabudnúť. Na veci, ľudí a udalosti. Leonardo sa ma opäť snaží presvedčiť aby som si dala aspoň jeden pohárik. Ja opäť pokrútim hlavou a milo sa usmejem. Narozdiel odo mňa počet Timothyho pohárikov len tak rastie. 

,,Idem na vecko," zakričím mu do ucha. Prikývne a pustí moju ruku. Predieram sa cez dav ľudí. Nechutne sa o mňa obtierajú a narážajú do môjho malého tela. Moja hlava sa začne nepríjemne točiť. Keď pred sebou konečne uvidím žiariaci nápis WC úľavne si vydýchnem. Miestnosť je prekvapivo prázdna. Len čo zavriem dvere hlasná hudba sa trochu utlmí. Opriem na o biele umývadlo a pozriem sa do zrkadla. Odraz v zrkadle sa ani trochu nepodobá na mňa. Vyzerám staršie než si pamätám. Moje krivky sú ostrejšie a tvár je ženskejšia. Opatrne si vyhrniem rukávy a pozriem sa na svoje jazvy. Sú bledšie a menej výraznejšie než predtým. Spomeniem si na osobu, ktorá mi ich urobila. Chýba mi. Predsa len to bola mama. Znovu sa pozriem na svoj odraz. Podobám sa na ňu viac než kedykoľvek predtým. 

,,Anna ?" 

Dvere sa otvoria a Timothy vojde dnu. Fakt, že toto sú dámske toalety zrejme ignoruje. 

,,Si v poriadku ?" Príde ku mne a objíme ma okolo pliec. Prikývnem a naďalej zízam na náš odraz v zrkadle. Vyzeráme...prirodzene. Každý náš pohyb je samovoľný a spontánny. 

,,Mali by sme sa vrátiť," poviem a preruším mĺkve ticho. Ruka v ruke vyjdeme z miestnosti priamo pred samotného Diabla.

,,Rád vás opäť vidím."